Príjmy zo závislej činnosti u študentov z hľadiska daní a odvodov v roku 2017

Výšku odvodového zaťaženia študenta aj jeho zamestnávateľa významne ovplyvňujedruh pracovnoprávneho vzťahu medzi študentom a zamestnávateľom. Naopak, daňové zaťaženie študenta nezávisí od druhu pracovnoprávneho vzťahu, ale najmä od skutočnosti, v akej výške je študent povinný platiť odvody a či má u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu.

Poznámka: Podľa ust. § 11 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši vek 15 rokov. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. To znamená, že fyzická osoba nemôže začať vykonávať závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu skôr, ako skončí povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka sa končí uplynutím 31. augusta školského roku, v ktorom žiak absolvoval desiaty rok školskej dochádzky alebo najneskôr uplynutím 31. augusta školského roku, v ktorom žiak dovŕšil vek 16 rokov. Zamestnávateľ môže s takouto fyzickou osobou dohodnúť ako deň nástupu do práce najskôr deň 1. september nasledujúceho školského roka. Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná.

Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a študentom vzniká na základe písomnej pracovnej zmluvy podľa § 42 Zákonníka práce, ktorú je možné uzavrieť na dobu určitú alebo dobu neurčitú. Zamestnávateľ môže so študentom uzatvoriť pracovný pomer v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo na kratší pracovný čas ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný pomer sa uzatvára na pracovnú činnosť dlhodobejšieho charakteru, pričom študent má rovnaké práva a povinnosti ako klasickí zamestnanci (napr. právo na dovolenku). Pracovný čas študenta (zamestnanca) je najviac 40 hodín týždenne.

Poznámka: Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.

Zamestnávateľ môže s fyzickou osobou (aj so študentom) uzatvoriť:

• Dohodu o vykonaní práce (podľa § 226 Zákonníka práce) najviac na 350 hodín v kalendárnom roku – do tohto rozsahu sa započítavajú aj práce, ktoré študent vykonával u toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce, resp. viacerých dohôd v kalendárnom roku. Študent môže v priebehu kalendárneho roka uzatvoriť dohodu o vykonaní práce s viacerými zamestnávateľmi, pričom u každého zamestnávateľa musí byť dodržaný limit maximálne 350 hodín ročne.
• Dohodu o brigádnickej práci študentov (podľa § 227 a § 228 Zákonníka práce) najviac na 20 hodín týždenne v priemere – študent môže v jednom týždni odpracovať aj viac ako 20 ho­dín, ale priemerný počet odpracovaných hodín za celú dobu trvania dohody nesmie presiahnuť 20 hodín týždenne.
• Dohodu o pracovnej činnosti (podľa § 228a Zákonníka práce) najviac na 10 hodín týždenne.

Poznámka: Dohody vykonávané mimo pracovného pomeru sa môžu uzatvárať iba na dobu určitú, a to najdlhšie na obdobie 12 mesiacov. Zároveň platí, že odmena za vykonanú prácu v prípade dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti sa musí vyplatiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

Najčastejšou a väčšinou najvýhodnejšou formou zamestnávania študentov je dohoda o brigádnickej práci študentov (podmienkou je potvrdenie štatútu študenta). Jej výhoda spočíva najmä v nižšom odvodovom zaťažení nielen študentov, ale aj ich zamestnávateľov v porovnaní s pracovnou zmluvou alebo s inými typmi dohôd.

Poznámka: Ak študent v kalendárnom roku dosiahne vek 26 rokov, od nasledujúceho kalendárneho roka už nemôže pracovať na základe dohody o brigádnickej práci študentov. V tomto prípade môže so zamestnávateľom uzatvoriť dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti alebo pracovnú zmluvu.

Dohoda o brigádnickej práci študentov musí spĺňať podmienky definované v § 227 a § 228 Zákonníka práce, a to:

• dohodu môže ­zamestnávateľ uzatvoriť iba s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia (ďalej iba „štatút študenta“) a ktorá nedovŕšila 26 rokov,
• študent môže na dohodu o brigádnickej práci študentov pracovať najdlhšie do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕši 26 rokov veku,
• študent môže na dohodu vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere, pričom priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená,
• dohoda musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná, na dobu určitú (najviac na 12 mesiacov),
• dohoda musí obsahovať dohodnutú prácu, dohodnutú odmenu za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára,
• môže sa v nej dohodnúť spôsob jej skončenia,
• súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta.

Poznámka: Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie štatútu študenta. Študent ho predkladá vo forme potvrdenia o návšteve školy. Ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia strednej školy alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roku, potvrdenie štatútu študenta sa podľa § 228 ods. 2 Zákonníka práce pri uzatváraní dohody nevyžaduje. Podmienkou však ostáva, že študenti musia byť vo veku do 26 rokov.

Študenti a platenie poistného z príjmov zo závislej činnosti

V prípade študentov, platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie závisí od druhu pracovnoprávneho vzťahu, t. j. či študent vykonáva pracovnú činnosť na základe pracovného pomeru (pracovnej zmluvy) alebo na základe dohody.

Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, považuje sa pre účely sociálneho poistenia podľa § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a pre účely zdravotného poistenia podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) za zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť študenta (zamestnanca) do So­ciálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne a odvádzať zaňho poistné z vymeriavacieho základu, ktorým je hrubý príjem študenta (zamestnanca) za vykonanú prácu, a to pri zohľadnení vymeriavacích základov na platenie poistného.

Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Z toho vyplýva, že študent v prípade pracovného pomeru platí rovnakú výšku poistného ako ostatní zamestnanci, a to 13,4 % a zamestnávateľ platí poistné vo výške 35,2 %.

Študent pracujúci na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti nemá žiadne úľavy na poistnom, poistné platí ako každá iná fyzická osoba pracujúca na uvedený typ dohody, a to v závislosti od toho, či ide o dohodu s pravidelným mesačným príjmom alebo s nepravidelným mesačným príjmom, a to:

• zamestnanec (študent) s dohodou o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom platí poistné vo výške 13,4 % a zamestnávateľ vo výške 35,2 % (tak, ako zamestnanec s pracovnou zmluvou),
• zamestnanec (študent) s dohodou o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom platí poistné vo výške 13,4 % a zamestnávateľ vo výške 35,2 %,
• zamestnanec (študent) s dohodou o vykonaní práce s nepravidelným mesačným príjmom poistné vo výške 11 % (4 % starobné poistenie, 3 % na invalidné poistenie a 4 % zdravotné poistenie) a zamestnávateľ vo výške 32,8 %.

Poznámka: Od 1. januára 2013 sa fyzické osoby (aj študenti), ktoré majú so zamestnávateľom uzatvorený právny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, stávajú poistencami na účely sociálneho, resp. zdravotného poistenia. Výška poistného sa stanoví podľa toho, či ide o dohodu s pravidelným alebo nepravidelným mesačným príjmom a tiež od príslušnej skupiny dohodárov. Na účely platenia poistného do Sociálnej poisťovne a preddavkov na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne rozlišujeme tri skupiny dohodárov: študentov pracujúcich na základe dohody o brigádnickej práci študentov, dôchodcov (napr. poberateľ starobného, invalidného, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku) a ostatných dohodárov.

Nakoľko študenti najčastejšie pracujú na základe dohody o brigádnickej práci študentov, v ďalšej časti uvedieme, za akých podmienok a v akej výške sú študenti povinní platiť poistné odvody v prípade dohody o brigádnickej práci študentov.

Dohoda o brigádnickej práci študentov – uplatnenie odvodovej výnimky (určenie dohody na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie) a platenie poistného

Študenti, ktorí pracujú na dohodu o brigádnickej práci študentov (ďalej iba „DBPŠ“), sú od 1. 1. 2013 povinne dôchodkovo poistení. Podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení si môže študent zvoliť jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorá bude oslobodená od povinnosti platiť poistné na dôchodkové poistenie (ďalej iba „odvodová výnimka“). Odvodovú výnimku si môže študent uplatniť maximálne na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov v danom mesiaci do sumy stanovenej pre príslušný rok (tabuľka č. 1).

Tabuľka č. 1: Maximálna suma na uplatnenie odvodovej výnimky najviac na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov (DBPŠ) v danom kalendárnom mesiaci

Poznámka: Študent, ktorý v roku 2017 dosiahne vek 26 rokov, si môže uplatňovať odvodovú výnimku vo výške 200 € až do konca roka 2017.

Uplatnenie odvodovej výnimky nie je automatické. Študent musí požiadať o jej uplatnenie u príslušného zamest