Hlavnú časť každodennej podnikateľskej činnosti spoločnosti s ručením obmedzeným v praxi realizuje štatutárny orgán. Najvyšším orgánom tohto typu obchodnej spoločnosti je však valné zhromaždenie, tento orgán sa však aktivuje viac menej sporadicky. Výsledkom rozhodovacej činnosti valného zhromaždenia býva spravidla uznesenie. V tomto príspevku sa bližšie zameriame na okolnosti neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným napríklad schvaľovanie riadnej a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, schvaľovanie rozhodnutia o rozdelení zisku alebo úhrade strát, vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov a členov dozornej rady, ak je v s. r. o. zriadená. Do pôsobnosti tohto orgánu patrí priamo zo zákona aj schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, rozhodovanie o zvýšení (znížení) základného imania, o vylúčení spoločníka, schválenie zmluvy o predaji (časti) podniku. Valné zhromaždenie ďalej spravidla rozhoduje aj o zmene spoločenskej zmluvy, vymenovaní a odvolaní prokuristu, o zrušení spoločnosti alebo zmene jej právnej formy. Výpočet kompetencií uvedený v tomto ustanovení však nemusí byť konečný, pretože zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti môžu do pôsobnosti valného zhromaždenia určiť ďalšie otázky. Valné zhromaždenie si môže dokonca podľa § 125 ods. 3 Obchodného zákonníka vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti ďalších orgánov spoločnosti.