Všeobecná charakteristika a prehľad IAS/IFRS (I.)

Vydané: 21 minút čítania

Od 1. 5. 2004 SR je členským štátom EÚ, z čoho vyplýva, že sa musí podriadiť všetkým právnym aktom spoločenstva vo všetkých oblastiach účtovníctvo nevynímajúc. Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS) zohrávajú v tomto procese významnú úlohu. V príspevku sa pokúsim dať odpoveď na základné otázky, ktoré vznikajú v súvislosti s aplikáciou IAS/IFRS v podmienkach slovenských účtovných jednotiek.

 

Od 1. 5. 2004 SR je členským štátom EÚ, z čoho vyplýva, že sa musí podriadiť všetkým právnym aktom spoločenstva vo všetkých oblastiach účtovníctvo nevynímajúc. Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS) zohrávajú v tomto procese významnú úlohu. V príspevku sa pokúsim dať odpoveď na základné otázky, ktoré vznikajú v súvislosti s aplikáciou IAS/IFRS v podmienkach slovenských účtovných jednotiek.

 

 

 

Dôvody na oboznámenie s podstatou IAS/IFRS

Vstup SR do EÚ si vyžiadal harmonizáciu účtovníctva SR s právom EÚ. Harmonizácia (zosúladenie) účtovníctva je proces približovania účtovných zásad, účtovných metód, pravidiel účtovania a bilancovania a najmä obsahu účtovnej závierky (ÚZ) jednotlivých krajín tak, aby boli navzájom porovnateľné a transparentné pre používateľov informácií z ÚZ v ktoromkoľvek štáte na svete.
Proces zbližovania (približovania) národných účtovných systémov vedie postupne k vytváraniu medzinárodného účtovníctva.
Na usmerňovanie procesu harmonizácie účtovníctva slúži nadnárodná úprava účtovníctva. Nadnárodnou úpravou rozumieme skutočnosť, že nejde o právnu úpravu v jednej krajine, ale súčasne vo viacerých krajinách, napr. v krajinách EÚ.
Obsahom harmonizácie účtovníctva v krajinách EÚ je vymedzenie obsahu a úloh účtovníctva v trhovej ekonomike, stanovenie predmetu, cieľa a funkcií účtovníctva v spoločenstve krajín EÚ a stanovenie princípov oceňovania (merania pomocou peňažnej jednotky) pre potreby vykázania informácií v ÚZ. Za tým nasleduje implementácia (zavedenie) uvedených skutočností do práva jednotlivých krajín, aby ÚZ boli zostavené s použitím rovnakých princípov, t. j. aby bol ich obsah ekvivalentný (rovnocenný, čiže navzájom vecne a obsahovo porovnateľný). Keď sú ÚZ v jednotlivých krajinách porovnateľné, môžu sa navzájom uznávať (a nie je potrebná ich transformácia, t. j. úprava).
Proces medzinárodnej harmonizácie účtovníctva vo svete prebieha v niekoľkých smeroch, ktoré sa prejavujú ako:
  • harmonizácia v rámci určitého spoločenstva krajín (napr. v rámci krajín EÚ),
  • celosvetová harmonizácia účtovníctva, v ktorej sú dva ucelené súbory štandardov:
    • medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards – IAS),
    • americké všeobecne uznávané účtovné zásady (US Generally Accepted Accounting Principles – US GAAP).
 

Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ

V rámci krajín EÚ účtovníctvo upravujú smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Ide o tieto smernice:
  • Štvrtá smernica Rady 78/660/EEC z 25. 7. 1978 o účtovnej závierke niektorých typov spoločností v znení neskorších úprav (ďalej len „Štvrtá smernica Rady“),
  • Siedma smernica Rady 83/349/EEC z 13. 6. 1983 o konsolidovanej účtovnej závierke v znení neskorších úprav,
  • Smernica Rady 86/635/EEC z 8.12. 1986 o účtovnej závierke bánk a iných finančných inštitúcií v znení neskorších úprav,
  • Smernica Rady 91/674/EEC z 19. 12. 1991 o individuálnej účtovnej závierke a konsolidovanej účtovnej závierke poisťovacích podnikov v znení neskorších úprav.
Uvedené štyri smernice (v aktuálnom platnom znení) boli prevzaté do práva SR zákonom č. 561/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), s účinnosťou od 1. 1. 2005.
Z pohľadu individuálnej účtovnej závierky (IÚZ) má zásadný význam Štvrtá smernica Rady, ktorá:
  • vymedzuje súčasti ÚZ (súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky a v prípade potreby ďalšie výkazy, napr. výkaz peňažných tokov),
  • stanovuje obsah súvahy a výkazu ziskov a strát a možné formy prezentácie súvahových položiek (v dvoch formálnych usporiadaniach) a výsledkových položiek (v štyroch formálnych usporiadaniach),
  • charakterizuje všeobecné účtovné zásady (zásada verného zobrazenia skutočností v ÚZ, akruálny princíp, zásada opatrnosti, predpoklad pokračovania v činnosti, kontinuita v používaní oceňovacích pravidiel, zákaz kompenzácie a pod.),
  • stanovuje pravidlá oceňovania majetku a záväzkov,
  • stanovuje obsah poznámok, obsah správy o stave podniku,
  • stanovuje povinnosť zverejňovania a overovania ÚZ.
 
 

Medzinárodné účtovné štandardy (IAS)

IASpredstavujú celosvetovo platné účtovné normy, ktoré vydával Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards Committee – IASC) so sídlom v Londýne. Na činnosť Výboru pre medzinárodné
  • Obľúbené
  • Poznámka

Zdieľanie dokumentu

Poznámka k dokumentu