Rezervy podľa slovenskej právnej úpravy a podľa IFRS

prof. Ing. Anna Šlosárová PhD.

Vydáno: 01. 11. 2008 31 minút čítania

Účtovanie a vykazovanie rezerv v účtovnej závierke súvisí s aplikáciou zásady opatrnosti. Opatrnosť účtovnej jednotky sa prejavuje v posudzovaní neurčitých (neistých) skutočností spôsobom, pri ktorom sa pred ostatnými nepovažuje za bohatšieho, ako v skutočnosti je. V účtovníctve je to rozumný odhad krokov (ide o postup manažmentu), ktoré majú zabrániť tomu, že riziká a straty sa budú prenášať do budúcnosti. Uplatňuje sa tak, že sa vykážu len tie výnosy, ktoré boli ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, už realizované. Na druhej strane musia byť v účtovnej závierke zohľadnené všetky predpokladané riziká a predpokladané straty. Predpokladané riziká a straty sú pravdepodobné skutočnosti, ktorých vznik sa očakáva s postačujúcou istotou. Jeden z nástrojov na zabezpečenie verného a pravdivého zobrazenia skutočností v účtovnej závierke uplatnením zásady opatrnosti sú práve rezervy.

Cieľom príspevku je analyzovať podstatu rezerv v účtovníctve podnikateľa, ktorý postupuje podľa právnej úpravy SR a ich podstatu podľa IFRS. Teoretické poznatky sú doplnené jednoduchými príkladmi, ktoré majú čitateľovi poslúžiť na rozlíšenie jednotlivých druhov rezerv.

Rezervy podľa slovenskej právnej úpravy účtovníctva podnikateľov

Rezervy sú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou (§ 26 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z.o účtovníctve v z. n. p. – ďalej len „zákon o účtovníctve“). Rezerva sa tvorí na konkrétny účel.

O rezervách účtuje účtovná jednotka počas účtovného obdobia aj ku dňu, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku. Dôvody účtovania o rezervách sú v obidvoch prípadoch rovnaké, avšak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná dodržať aj také účtovné zásady, ktoré sa aplikujú len k tomuto dňu.

Rezervy sú druh záväzku, ich osobitosťou však je, že nespĺňajú definíciu záväzku úplne, t. j. vo všetkých atribútoch. Odlišnosť definície záväzku (§ 2 ods. 4 písm. b) zákona o účtovníctve) a definície rezervy vyplýva z nasledujúcej tabuľky:

Charakteristické znaky záväzku:	Rezerva:
existujúca povinnosť účtovnej jednotky	spĺňa
povinnosť vznikla z minulých udalostí	spĺňa
je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky	spĺňa
dá sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28 zákona o účtovníctve	môže a nemusí spĺňať
vykazuje sa v účtovnej závierke v súvahe	spĺňa

Ak nie je známa presná výška záväzku (rezervy), ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti.

Z časového hľadiska sa záväzky členia na dlhodobé a krátkodobé. Dlhodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Krátkodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok. Rezervy sú záväzky, ktoré nekončia splatnosťou, ale vyrovnajú sa iným spôsobom. Účtovanie tvorby, použitia a zrušenia rezerv sú nepeňažné operácie. Pri vzniku záväzku sa použitie rezervy účtuje súvzťažne s vecne príslušným účtom záväzku a až vecne príslušný záväzok sa uhrádza – zaplatí.

Odlišnosť záväzku a rezervy pri členení z časového hľadiska je v tom, že pri rezerve nemusí byť vždy isté časové vymedzenie, t. j. nemusí byť pri jej vzniku známy presný termín splatnosti záväzku, s ktorým rezerva súvisí. Ak pri konkrétnom druhu záväzku nie je možné aplikovať členenie na dlhodobý alebo krátkodobý, rozhodujúci je zámer (úmysel) účtovnej jednotky, s akým vznikol záväzok.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak existuje účel tvorby rezervy, môžu vzniknúť tri kombinácie dôvodov účtovania tvorby rezervy tak, ako je to uvedené v nasledujúcej tabuľke: