Výmenný (barterový) obchod z daňového a účtovného hľadiska

Ing. Dušan Dobšovič

Vydáno: 01. 05. 2009 37 minút čítania

Výmenný (barterový) obchod je druh obchodu, pri ktorom sa tovar alebo služby zamieňajú za určité množstvo iného tovaru alebo služieb. V článku sa čitatelia oboznámia s barterovým obchodom z právneho, účtovného a daňového hľadiska. Súčasťou príspevku je príloha s návrhom barterovej zmluvy.

Výmenný (barterový) obchod je druh obchodu, pri ktorom sa tovar alebo služby zamieňajú za určité množstvo iného tovaru alebo služieb. Ide o priamu výmenu tovaru alebo služieb bez zapojenia peňazí. Vymieňaný tovar a služby predstavujú teda rôzne prostriedky k vyrovnaniu záväzkov z obchodných vzťahov. Barter ako jeden z druhov domáceho či medzinárodného obchodu umožňuje podnikateľom výmenu tovaru alebo služieb s cieľom ušetriť náklady spojené so získaním peňazí alebo s ich platením.K dvojstrannému barterovému obchodu môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa vzájomne stretne ponuka a dopyt dvoch subjektov na trhu. Každá strana musí byť schopná dodať to, o čo má druhá strana záujem. Pokiaľ takýto ideálny stret ponuky a dopytu nenastane, možno obchod uskutočniť ešte ďalšími spôsobmi, napr. viacstranným obchodom alebo prostredníctvom sprostredkovateľov. Barterové obchody sa dojednávajú najčastejšie medzi partnermi, ktorí medzi sebou pravidelne nakupujú tovar alebo služby.Napríklad firma zaoberajúca sa poľnohospodárskou činnosťou (družstvo) produkuje obilie, ktoré dodáva obchodnej spoločnosti vyrábajúcej kŕmnu zmes. Oba subjekty sa dohodnú na barterovom obchode, t. j. poľnohospodárske družstvo za dodané obilie odoberie stanovené množstvo kŕmnych zmesí na výživu svojich hospodárskych zvierat.

Barter z právneho hľadiska

Podľa Obchodného zákonníka je potrebné barterovú zmluvu charakterizovať ako zámennú zmluvu. Táto zmluva je všeobecne ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku (§ 611) a podľa ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa použije aj v prípadoch medzi osobami uvedenými v § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Zámennou zmluvou sa jeden účastník zaväzuje odovzdať druhému účastníkovi určitú vec do vlastníctva a ten sa zaväzuje výmenou odovzdať mu do vlastníctva inú vec. Na zámennú zmluvu platia primerane ustanovenia o kúpnej zmluve (§ 588 až 610 Občianskeho zákonníka), a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou poskytuje, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu. V zmluvnej praxi medzinárodného obchodu sú barterové obchody riešené oddelene v ustanoveniach § 750 až § 755 Obchodného zákonníka.

Všetky uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka majú dispozitívnu povahu a na základe praktických skúseností možno konštatovať, že neexistuje univerzálne platná metodika uzatvárania barterových obchodov. V každom jednotlivom prípade uzatvárania takýchto zmlúv je nevyhnutný individuálny prístup, ktorý rešpektuje záujmy oboch zmluvných strán. Pritom vzájomná dôvera a spoľahlivosť zmluvných partnerov je tu omnoho dôležitejšia, než napr. pri iných obchodných operáciách. Rešpektovanie zásad poctivého obchodného styku podľa kogentného ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka je tu zvlášť potrebné. (Na konci článkuuvádzame príklad barterovej zmluvy.)

Obchodovanie prostredníctvom barterových spoločností

Barterový obchod sa v súčasnosti často realizuje prostredníctvom barterových spoločností. Tieto subjekty evidujú a zúčtovávajú jednotlivé transakcie a rôznymi formami podporujú vzájomný obchod svojich klientov – účastníkov príslušného barterového reťazca. Ide o realizáciu multibarterového obchodu s tovarom a službami, kde klienti nie sú viazaní na konkrétny tovar alebo služby a môžu si vybrať zo systému to, čo práve potrebujú.Princíp barterového obchodu realizovaného cez barterovú spoločnosť je nasledovný:

Na základe požiadavky barterová spoločnosť zabezpečí pre svojho klienta – dodávateľa novú zákazku.
Kupujúci si s dodávateľom odsúhlasí cenu, dodacie podmienky a spôsob platby.
Na základe zrealizovaného obchodu (dodaného tovaru, poskytnutej služby) dodávateľ vystaví kupujúcemu klientovi faktúru.
Kupujúci klient zaplatí dodávateľovi dohodnutú časť v hotovosti resp. prevodným príkazom a časť barterom – tzv. zúčtovacím dokladom.
Barterovú časť platby si dodávateľ na konte kupujúceho v centrále zablokuje – nevznikne tým pohľadávka voči kupujúcemu.
Po zaplatení provízie za uskutočnený obchod je barterový obchod zúčtovaný.
Kupujúcemu klientovi aj dodávateľovi zašle centrála aktuálny výpis z ich barterového konta. Dodávateľovi na barterovom konte pribudnú barterové prostriedky, s ktorými môže disponovať.
Kupujúcemu sú barterové prostriedky po zúčtovaní tohto obchodu z barterového konta odpočítané.

Podstatou barterových obchodov je teda organizovanie týchto obchodov prostredníctvom barterových kont. Ide zväčša o predaj a nákup služieb a tovaru, ktorý je platený barterom alebo kombináciou barterových bodov a peňazí, pričom:

Obchodu sa môžu zúčastniť len klienti barterového systému.
Barterový klient má zriadené barterové konto, na ktoré mu prevádzkovateľ pripisuje barterové body v platnej mene. Kladné saldo barterového konta klienta barterového systému je možné čerpať len formou obchodov v barterovom systéme, pričom je prevádzkovateľ oprávnený blokovať kladné saldo barterového klienta. Každý klient barterového systému je o výške svojho barterového konta informovaný výpismi, ktoré mu zasiela prevádzkovateľ.
Klienti podpíšu vzájomnú dohodu v tom zmysle, že barterový podiel každého obchodu, realizovaného medzi klientom a inými rôznymi klientmi, je považovaný za vzájomne započítateľnú pohľadávku bez ohľadu na rôznosť strán.

Barterový obchod v účtovníctve

Zákon o účtovníctve a ani opatrenia MF SR (pre jednoduché alebo podvojné účtovníctvo) neupravujú osobitne spôsob účtovania pri zámennom (výmennom, barterovom) obchode. Z toho dôvodu je potrebné vychádzať zo všeobecných zásad stanovených v účtovných predpisoch.

Podvojné účtovníctvo

V podvojnom účtovníctve pri účtovaní barterového obchodu je potrebné vychádzať z ustanovenia § 21 ods. 7 a z ustanovenia § 22 ods. 7 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“). Ide o nové ustanovenia, ktoré boli doplnené do Postupov účtovania v PÚ s účinnosťou od 1. januára 2008. V zmysle týchto ustanovení sa dlhodobý majetok, resp. zásoby nadobudnuté zámenou s odvolaním na § 25 ods. 1 písm. e) prvého bodu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) ocenia reálnou hodnotou podľa § 27 zákona o účtovníctve. Reálnou hodnotou sa rozumie:

Trhová cena.
Ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca v prípade, že trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu. Pod kvalifikovaným odhadom sa rozumie aj iný odborný odhad.
Ocenenie ustanovené podľa osobitného predpisu, ak nie je možné postupovať podľa § 27 ods. 1 zákona o účtovníctve písm. a) a b).

V zmysle medzinárodných štandardov (IAS/IFRS), z ktorých bol pojem reálnej hodnoty v rámci aproximácie európskeho práva do zákona o účtovníctve prevzatý, reálnou hodnotou sa rozumie čiastka, za ktorú môže byť aktívum vymenené medzi informovanými ochotnými stranami v nespriaznenej transakcii za obvyklých podmienok.

V zmysle spomínaného § 21 ods. 7 a § 22 ods. 7 Postupov účtovania v PÚ sa pri účtovaní zámeny primerane postupuje ako pri účtovaní kúpy a predaja. Rozdiel medzi reálnou hodnotou nadobudnutého dlhodobého majetku a účtovnou hodnotou odovzdávaného majetku sa účtuje podľa charakteru tohto rozdielu na vecne príslušný nákladový účet, na ktorom sa účtuje úbytok majetku alebo na vecne príslušný výnosový účet, na ktorom sa účtuje dosiahnutie výnosu z tohto majetku.

Postupy účtovania v PÚ osobitne nevysvetľujú pojem zámena majetku. Zo znenia ustanovenia § 21 ods. 7 Postupov účtovania v PÚ však možno odvodiť, že ide o výmenu majetku medzi účtovnými jednotkami, pričom prípadný rozdiel v cene si finančne nevyrovnávajú. To teda znamená, že ak by došlo k doplateniu cenového rozdielu, išlo by o klasický predaj a kúpu majetku.

Príklad č. 1:

Obchodná spoločnosť A vlastní budovu, o ktorú má záujem spoločnosť B, ktorá vlastní skladové priestory, o ktoré má naopak záujem spoločnosť A.

Text

Spoločnosť A

Spoločnosť B

Obstarávacia cena

182 566,55 €

165 969,59 €

Oprávky

10 456,08 €

89 623,58 €

Zostatková cena