Predmet zákona o cestovných náhradách sa rozšíril na poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách v súvislosti s vyslaním zamestnanca do členského štátu EÚ a s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť. Aké ďalšie zmeny nastali v tomto zákone, autorka uvádza v článku.
S účinnosťou od 1. januára 2009 platí zákon č. 475/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o CN“). Ide o pomerne rozsiahlu novelu (obsahuje 75 bodov).
Predmet zákona
V ust. § 1 zákona o CN sa rozšíril predmet zákona. Vzťahuje sa aj na poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách v súvislosti:
- s vyslaním zamestnanca do členského štátu EÚ (cestovné náhrady mu patria ako pri zahraničnej pracovnej ceste),
- s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien, do miesta pravidelného pracoviska a späť.
Upresnilo sa súčasne, že:
- u zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere, na ktorých sa tento zákon naďalej vzťahuje, sa v osobitných prípadoch bude postupovať podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ak sú v ňom uvedené odlišnosti a
- pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je potrebné priamo v dohodách určiť poskytovanie cestovných náhrad.
Podmienky pracovnej cesty
Zamestnávateľ sa môže pri určovaní podmienok pracovnej cesty (§ 3 zákona o CN):