Vzájomné započítavanie mánk a prebytkov

V rámci procesu inventarizácie majetku a záväzkov (porovnaním skutočného a účtovného stavu) môžu vznikať rozdiely, ktoré treba vyčísliť v jednotkách množstva a v peňažnom vyjadrení. Za takýto inventarizačný rozdiel sa považujú výlučne nasledovné dva prípady:

1. Ak je zistený skutočný stav nižší ako evidovaný účtovný stav a rozdiel medzi týmito stavmi nemožno preukázať účtovným záznamom, ide o schodok (v prípade peňažných hotovostí a cenín), resp. manko (pri ostatných zložkách majetku).

Rozdiel sa potom posudzuje podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu najmä podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a Zákonníka práce. V tejto súvislosti treba podotknúť, že mankom nie sú technologické a technické straty vznikajúce napr. rozprášením, vyschnutím v rámci technologických úbytkov vo výrobnom, zásobovacom a odbytovom procese, ale ide o úbytky zásob v rámci noriem prirodzených úbytkov, ktoré si účtovné jednotky majú možnosť stanoviť v internej smernici normy prirodzených úbytkov zásob. Takéto nezavinené úbytky zásob do výšky ustanovenej normy nie sú z hľadiska účtovníctva a z hľadiska dane z príjmov mankom ani škodou. Takéto normy si musí účtovná jednotka stanoviť na základe viacročných zisťovaní vo svojich konkrétnych podmienkach, pričom vychádza zo spôsobu skladovania zásob, ochrany obalmi, spôsobu skladovania a distribúcie a pod.Nie je možné stanovovať normy prirodzených úbytkov na základe paušálnych odhadov alebo prevzatím od iných účtovných jednotiek. Stanovené normy musia byť ekonomicky zdôvodnené a objektívne. Účtovná jednotka musí rešpektovať súčasne aj opatrenie č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) a normy stanovovať vždy pre príslušné účtovné obdobie, pričom normy sa musia každoročne posudzovať na základe vývoja skutočnosti a v dôsledku toho ich treba upravovať podľa zmenených podmienok. Prirodzené úbytky zásob treba zohľadniť ešte pred vyčíslením manka.

2. Ak je zistený skutočný stav vyšší ako evidovaný stav a rozdiel medzi týmito stavmi nemožno preukázať účtovným záznamom, ide o prebytok.

Z uvedeného vyplýva, že nie všetky rozdiely, ktoré vyplynú z porovnania účtovného a skutočného stavu majetku a záväzkov sa považujú za manká a prebytky. Ak sa zistené rozdiely dajú doložiť účtovným záznamom, považujú sa za predbežné rozdiely, ktoré sa na základe doloženého účtovného záznamu zaúčtujú ako úbytky alebo prírastky na príslušné účty inventarizovaného majetku a záväzkov. Za inventarizačné rozdiely sa nepovažujú ani rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia podľa § 26 a 27 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n .p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), ale vyúčtujú sa napríklad ako opravné položky, rezervy, úpravy odpisov.

V účtovnej jednotke treba posúdiť a zistiť príčiny inventarizačných rozdielov, ktoré môžu vzniknúť z objektívnych, ale aj subjektívnych dôvodov. Medzi objektívne dôvody možno zaradiť napr. rovnorodosť materiálu a jeho následná zámena, technologické straty pri zabezpečovaní prevádzky, neúmyselná zámena pri predaji, biologické vlastnosti niektorých druhov tovarov a pod. Inventarizačné rozdiely zo subjektívnych dôvodov vznikajú napr. nedodržaním technologických postupov, nedôslednosťou zodpovedných pracovníkov, nezaúčtovaním prvotných dokladov a pod. V prípade manka treba posúdiť mieru zavinenia hmotne zodpovedného pracovníka. Pritom treba analyzovať príčiny vzniku mánk a prebytkov a pri mankách uviesť, či ide o zavinené alebo nezavinené manká. V prípade zistenia, že za manko je zodpovedný v plnej miere hmotne zodpovedný pracovník, je možné využiť existujúce právne normy (napr. Zákonník práce, Občiansky zákonník) až po hmotnú a trestnoprávnu zodpovednosť hmotne zodpovedného pracovníka.

Zo zákona o účtovníctve vyplýva, že stav majetku a záväzkov zistený inventarizáciou má prednosť pred stavom účtovným, a preto treba v účtovníctve včas a riadne zúčtovať