Rekondičný pobyt je preventívnym nástrojom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Jeho pravidlá upravuje najmä § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP, zatiaľ čo povinnosť zamestnanca zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch vyplýva z § 12 ods. 2 písm. n) tohto zákona. Účelom pobytu je predchádzať poškodeniu zdravia a chorobám z povolania u zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce.
Kto sa musí rekondičného pobytu zúčastniť
Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z. je na rekondičnom pobyte povinný zúčastniť sa zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie najmenej päť rokov, alebo prácu zaradenú do štvrtej kategórie najmenej štyri roky. Za nepretržité vykonávanie práce sa považuje aj jej prerušenie na menej než osem týždňov.
Ďalší rekondičný pobyt sa uskutočňuje spravidla raz za tri roky, ak zamestnanec v rozhodnom období odpracoval vo vybranom povolaní aspoň 600 pracovných zmien; osobitné podmienky zákon ustanovuje aj pre prácu s dokázaným chemickým karcinogénom. § 11 ods. 17 zároveň ukladá zamestnávateľovi určiť zamestnancovi dopravu a ďalšie podmienky obdobne ako pri pracovnej ceste, poskytnúť mu cestovné náhrady a znášať náklady pobytu.
Neúčasť a svojvoľné prerušenie pobytu
Pokiaľ zamestnanec bez vážneho dôvodu nenastúpi na povinný rekondičný pobyt alebo ho svojvoľne preruší, môže porušiť povinnosť vyplývajúcu z § 12 ods. 2 písm. n) zákona č. 124/2006 Z. z. Takéto konanie preto môže predstavovať porušenie pracovnej disciplíny.
Závažnosť porušenia sa však posudzuje individuálne. Pri hodnotení treba zohľadniť najmä pracovné zaradenie zamestnanca, jeho doterajší prístup k plneniu povinností, okolnosti a čas konania, mieru zavinenia, charakter porušenej povinnosti, dôsledky pre zamestnávateľa a prípadne spôsobenú škodu.
Pri menej závažnom porušení môže zamestnávateľ za podmienok § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pristúpiť k výpovedi, ak zamestnanca v posledných šiestich mesiacoch písomne upozornil na možnosť výpovede. Pri mimoriadne intenzívnom, zavinenom porušení môže výnimočne prichádzať do úvahy okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Úraz počas rekondičného pobytu
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. obsah rekondičného pobytu vypracúva lekár pracovnej zdravotnej služby v spolupráci so zamestnávateľom a po dohode so zástupcami zamestnancov; zamestnávateľ musí zamestnanca s obsahom pobytu pred nástupom oboznámiť.
Pre účely zodpovednosti za pracovný úraz je rozhodujúce, či ku škode na zdraví došlo pri plnení rekondičného programu alebo v priamej súvislosti s účasťou na pobyte. Právna úprava výslovne zahŕňa plnenie programu, cestu tam a späť, stravovanie aj osobné voľno v rekondičnom objekte. Úraz pri rehabilitačnej, liečebnej alebo inej programovej aktivite preto spravidla spĺňa predpoklady pracovného úrazu.
Ani úraz počas osobného voľna v areáli zariadenia nie je automaticky súkromným úrazom. Zákon ho výslovne považuje za úkon v priamej súvislosti s rekondičným pobytom, preto je potrebné hodnotiť konkrétne okolnosti, vrátane miesta, charakteru činnosti a príčin vzniku úrazu. Naopak, za priamu súvislosť zákon nepovažuje povolenú vychádzku, ktorú poskytovateľ pobytu neorganizoval.
Škoda spôsobená ubytovaciemu zariadeniu
Ak zamestnanec pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi spôsobí škodu na majetku rekondičného či ubytovacieho zariadenia, poškodený môže svoj nárok typicky smerovať voči zamestnávateľovi. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa škoda považuje za spôsobenú právnickou alebo fyzickou osobou, ak ju pri jej činnosti spôsobia osoby, ktoré táto osoba na činnosť použila.
Po náhrade škody môže zamestnávateľ uplatniť voči zamestnancovi nárok podľa § 179 Zákonníka práce. Musí preukázať porušenie pracovnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť a zavinenie zamestnanca; ak niektorý z týchto predpokladov chýba, zamestnanec za škodu podľa všeobecnej zodpovednosti nezodpovedá.
Podľa § 186 ods. 1 až 3 Zákonníka práce zamestnanec nahrádza skutočnú škodu. Pri nedbanlivosti je náhrada spravidla limitovaná štvornásobkom jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti. Tento limit neplatí najmä pri škode spôsobenej úmyselne, pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, ani pri osobitnej zodpovednosti za schodok alebo za stratu zverených predmetov; pri úmyselnej škode možno za zákonných podmienok požadovať aj ušlý zisk.
Priamy nárok zariadenia voči zamestnancovi je relevantný najmä vtedy, ak by zamestnanec konal mimo rámca činnosti, na ktorú ho zamestnávateľ použil, teda išlo by o excesné, čisto súkromné konanie. Rozhodujúce sú vždy konkrétne skutkové okolnosti škodovej udalosti.
