S účinnosťou od júna 2026 sa očakáva zavedenie prísnejších pravidiel zameraných na zníženie mzdových rozdielov medzi mužmi a ženami, v súlade s európskou smernicou o rovnakom odmeňovaní. Táto nová legislatíva predstavuje výzvy pre HR manažérov a zamestnávateľov, ktoré budú povinné dodržiavať nové záväzky.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh nového zákona o transparentnosti v odmeňovaní, ktorého cieľom je posilniť zásadu rovnakého odmeňovania mužov a žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Rovnosť v odmeňovaní bola zakotvená aj do Ústavy Slovenskej republiky jej poslednou novelou zo dňa 26. septembra 2025.
Kľúčové zmeny pre zamestnávateľov
Povinnosť zverejňovať rozpätie odmien v pracovných ponukách
Firmy budú musieť uvádzať rozsah odmien už pri inzerovaní pracovných pozícií. Cieľom je zabezpečiť, aby uchádzači mali prístup k informáciám o skutočných priemerných odmenách kolegov v rovnakej pozícii. Zverejnená ponuka práce zároveň musí byť formulovaná rodovo neutrálne.
Zákaz zisťovania predchádzajúceho príjmu uchádzača
Zamestnávatelia nebudú môcť od uchádzačov vyžadovať informácie o ich predchádzajúcom plate. Tento krok má zabrániť tomu, aby sa historické nerovnosti v odmeňovaní prenášali do nových pracovných vzťahov.
Povinnosť podávať ministerstvu práce správy o rozdieloch v odmeňovaní
- Firmy s viac ako 250 zamestnancami: každoročné správy, prvýkrát do 7. júna 2027.
- Firmy so 150 až 249 zamestnancami: každé 3 roky
- Firmy so 100 až 149 zamestnancami: každé 4 roky
Tieto správy budú slúžiť ako nástroj na monitorovanie a vyhodnocovanie rovnosti v odmeňovaní.
Rozšírenie práva na odškodnenie a presun dôkazného bremena
Poškodená osoba bude mať právo domáhať sa odškodnenia do troch rokov od porušenia zásady rovnakého odmeňovania. Dôkazné bremeno sa presúva na zamestnávateľa, čo znamená, že on bude musieť preukázať, že k diskriminácii nedošlo.
Riziká pre firmy – obvinenie z rodovej nerovnosti
Ide o významnú zmenu, ktorá si vyžiada revíziu interných HR procesov, mzdových štruktúr a komunikačných stratégií. Navrhované legislatívne zmeny môžu prispieť k odstraňovaniu rodovej nerovnosti pri odmeňovaní. Ich skutočný prínos však bude závisieť od konečného znenia prijatých opatrení, aby sa predišlo riziku žalôb zo strany zamestnancov s nižším pracovným výkonom, ktorí by mohli nižšie odmeňovanie vydávať za rodovú diskrimináciu.