Daňové zvýhodnenia rodín po posledných legislatívnych zmenách

Základná právna úprava sa nachádza predovšetkým v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Pri jej aplikácii je potrebné rozlišovať medzi aktuálnou úpravou a prechodnými ustanoveniami, ktoré sa týkali najmä období rokov 2022 až 2024.

 

Daňový bonus na vyživované dieťa

 

Základné podmienky nároku

Podľa § 33 ods. 1 ZDP si daňový bonus môže uplatniť daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Dieťa musí byť vyživovaným dieťaťom žijúcim s daňovníkom v domácnosti; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti sám osebe nárok nevylučuje.

Za vyživované dieťa sa podľa § 33 ods. 2 ZDP považuje vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a za splnenia zákonných podmienok aj dieťa druhého z manželov. Rozhodujúce je, že ide o nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, pričom zákon výslovne počíta aj s plnoletým nezaopatreným dieťaťom.

Daňový bonus teda nie je sociálnou dávkou, ale daňovým zvýhodnením, ktorým sa znižuje vypočítaná daň. Túto povahu bonusu potvrdila aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

Výška bonusu po zmene od 1. januára 2025

Od 1. januára 2025 sa uplatňuje nový systém výšky daňového bonusu podľa § 33 ods. 1 ZDP. Bonus predstavuje:

• 100 € mesačne na dieťa, ktoré nedovŕšilo 15 rokov veku,
• 50 € mesačne na dieťa, ktoré dovŕšilo 15 rokov, ale nedovŕšilo 18 rokov veku.

Pri dieťati staršom ako 15 rokov možno bonus uplatniť poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku. Prechodné ustanovenie § 52zzp ods. 3 až 6 ZDP upravovalo daňový bonus od 1. januára 2023 do 31. decembra 2024 vo výške 140 € na dieťa mladšie ako 18 rokov a 50 € na dieťa, ktoré dovŕšilo 18 rokov. Od januára 2025 sa nárok uplatňuje podľa § 33 ZDP v znení účinnom od 1. januára 2025 a prechodne podľa § 52zzzb ods. 6 ZDP.

 

Percentuálne limity

Výška bonusu nie je absolútna a môže byť obmedzená základom dane. Podľa § 33 ods. 6 ZDP možno bonus uplatniť najviac do výšky príslušného percenta základu dane. Percentuálny limit sa zvyšuje podľa počtu vyživovaných detí:

• pri jednom dieťati 29 %,
• pri dvoch deťoch 36 %,
• pri troch deťoch 43 %,
• pri štyroch deťoch 50 %,
• pri piatich deťoch 57 %,
• pri šiestich a viac deťoch 64 %.

Pri rodinách s nižším základom dane preto nemusí byť možné využiť celý nominálny mesačný bonus. Naopak, samotná existencia nároku na dieťa ešte neznamená, že daňovník automaticky dostane celú sumu bonusu.

 

Krátenie pri vysokom základe dane

Ďalším obmedzením je krátenie bonusu pri vysokom základe dane. Podľa § 33 ods. 11 ZDP sa bonus znižuje v prípade, ak základ dane presiahne hranicu vo výške 1,5-násobku 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zistenej za príslušný rozhodujúci kalendárny rok. Zníženie predstavuje jednu desatinu rozdielu medzi základom dane a touto hranicou.

Pri výpočte preto treba vždy posudzovať nielen počet a vek detí, ale aj celkový základ dane daňovníka. Chybou je vychádzať iba z násobku mesačnej sumy bonusu bez kontroly zákonných limitov.

 

Uplatnenie počas roka a po skončení roka

Zamestnanec si môže bonus uplatňovať priebežne prostredníctvom zamestnávateľa pri výpočte preddavkov na daň. Daňovník s príjmami z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti si nárok spravidla uplatňuje v daňovom priznaní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Nárok môže vzniknúť aj iba za časť roka. Bonus možno uplatniť napríklad už za mesiac, v ktorom sa dieťa narodilo, začalo sa pripravovať na budúce povolanie, bolo osvojené alebo bolo zverené do náhradnej starostlivosti. Rozhodujúce je splnenie podmienok na začiatku príslušného kalendárneho mesiaca.

 

Rozdelenie daňového bonusu medzi rodičmi

Ak dieťa vyživuje v spoločnej domácnosti viac daňovníkov, daňový bonus si môže uplatniť iba jeden z nich. Rodičia si však môžu dohodnúť, že jeden z nich bude bonus uplatňovať počas časti roka a druhý počas zostávajúcej časti roka.

Prakticky to znamená, že rodičia by mali porovnať svoje príjmy, základy dane a počet mesiacov, počas ktorých spĺňajú podmienky na uplatnenie bonusu. Pri vyššom príjme jedného rodiča môže byť výhodnejšie, ak si bonus uplatní tento rodič, najmä ak druhý rodič nemá dostatočný základ dane na využitie celého nároku.

Zákon umožňuje aj osobitný mechanizmus podľa § 33 ods. 8 ZDP, podľa ktorého si daňovník pri podaní daňového priznania môže na účely výpočtu bonusu navýšiť svoj základ dane o základ dane druhej oprávnenej osoby žijúcej s ním v domácnosti. Ak druhá oprávnená osoba spĺňala podmienky len časť roka, započítava sa iba pomerná časť jej základu dane.

Tento mechanizmus však neznamená prevod samotného daňového bonusu medzi manželmi. Ide iba o spoločné zohľadnenie základov dane pri výpočte limitu bonusu. Pri príjmoch zo zahraničia musia podmienku 90 % príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky splniť nielen uplatňujúci si daňovník, ale za príslušných okolností aj druhá oprávnená osoba.

Ak sa oprávnení daňovníci nedohodnú inak, zákon ustanovuje poradie uplatnenia bonusu: matka, otec, iná oprávnená osoba.

 

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Podľa § 11 ods. 1 a 2 ZDP sa základ dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Výška tejto nezdaniteľnej časti sa určuje v závislosti od základu dane a od sumy životného minima platnej k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Ak základ dane nepresiahne zákonom určenú hranicu, uplatní sa plná nezdaniteľná časť vo výške 21-násobku životného minima. Pri vyššom základe dane sa nezdaniteľná časť postupne kráti podľa vzorca ustanoveného v § 11 ods. 2 písm. b) ZDP; pri dosiahnutí ďalšej zákonnej hranice zaniká.

Väzba na životné minimum znamená, že nominálna suma nezdaniteľnej časti sa môže meniť aj bez priamej novelizácie zákona o dani z príjmov. Mechanizmus viazania na životné minimum bol výslovne upravený novelou č. 548/2010 Z. z. (zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).

 

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku alebo manžela

 

Zákonné podmienky

Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku alebo manžela upravuje § 11 ods. 3 až 5 ZDP. Nárok nevzniká automaticky každému manželovi. Manžel alebo manželka musí žiť s daňovníkom v domácnosti a musí byť splnená aspoň jedna z osobitných podmienok podľa § 11 ods. 4 písm. a) ZDP.

Ide najmä o tieto situácie:

• starostlivosť o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti,
• poskytovanie neformálnej starostlivosti osobe odkázanej na pomoc inej osoby,
• evidencia v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
• postavenie občana so zdravotným postihnutím alebo občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Nezdaniteľnú časť preto nemožno uplatniť iba na základe existencie manželstva. Nárok nevzniká ani na druha alebo družku, hoci s daňovníkom žijú v spoločnej domácnosti.

 

Vlastný príjem manželky alebo manžela

Výška nezdaniteľnej časti závisí od základu dane daňovníka a od vlastného príjmu manželky alebo manžela. Pri základe dane do zákonom určenej hranice predstavuje maximálna suma 19,2-násobok životného minima, pričom pri vlastnom príjme manželky alebo manžela sa o tento príjem znižuje.

Pri vyššom základe dane sa uplatní vzorec podľa § 11 ods. 3 písm. b) ZDP, založený na rozdiele 70,8-násobku životného minima a jednej tretiny základu dane daňovníka. Výsledná suma sa následne znižuje o vlastný príjem manželky alebo manžela; ak vyjde záporná suma, nezdaniteľná časť je nulová.

Za vlastný príjem sa považujú príjmy manželky alebo manžela po zohľadnení povinného poistného a príspevkov, ktoré boli z týchto príjmov povinní zaplatiť. Do vlastného príjmu sa naopak nezahŕňa daňový bonus podľa § 33 ZDP, štátne sociálne dávky, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť a príslušné štipendiá.

Osobitnú pozornosť treba venovať tomu, že sa posudzujú príjmy, nie iba výsledný základ dane po odpočítaní výdavkov. Ide o jednu z najčastejších oblastí nesprávnej aplikácie § 11 ZDP.

 

Legálna optimalizácia medzi manželmi

Legálna daňová optimalizácia medzi manželmi spočíva predovšetkým v správnom načasovaní a rozdelení zákonných nárokov. Manželia by mali pred podaním priznania alebo žiadosťou o ročné zúčtovanie porovnať:

• výšku svojich základov dane,
• počet a vek vyživovaných detí,
• počet mesiacov, počas ktorých boli splnené podmienky,
• výšku vlastného príjmu manželky alebo manžela,
• prípadný vplyv vysokého základu dane na krátenie bonusu.

Pri príjmoch z podnikania, prenájmu alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti môže mať význam aj rozdelenie príjmov a výdavkov súvisiacich s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Podľa § 6 ods. 15 ZDP spoločný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok využívaný oboma manželmi zahrnie do obchodného majetku jeden z nich. Príjmy a súvisiace výdavky sa zahrnú do základu dane podľa pravidiel a v pomere ustanovenom v tomto ustanovení.

Nejde teda o automatické rozdelenie v pomere jedna polovica ku jednej polovici. Rozdelenie príjmov a výdavkov sa riadi pravidlami a pomerom podľa § 6 ods. 15 ZDP. Zároveň treba rozlišovať medzi rozdelením príjmov z majetku a osobnými daňovými nárokmi; daňový bonus ani nezdaniteľnú časť na manžela nemožno medzi manželmi „previesť“ ľubovoľnou dohodou.

 

Najčastejšie chyby v daňových priznaniach

V praxi sa opakujú najmä tieto pochybenia:

• dvojité uplatnenie daňového bonusu, keď si ho za rovnaké mesiace uplatnia obaja rodičia;
• uplatnenie bonusu za mesiace, v ktorých dieťa už nespĺňalo podmienku nezaopatrenosti alebo veku;
• nesprávne určenie počtu detí rozhodujúceho pre percentuálny limit podľa § 33 ods. 6 ZDP;
• nezohľadnenie krátenia bonusu pri vysokom základe dane podľa § 33 ods. 11 ZDP;
• nesprávne použitý vekový limit 15 alebo 18 rokov;
• uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku bez splnenia niektorej z podmienok podľa § 11 ods. 4 ZDP;
• nezahrnutie všetkých príjmov manželky alebo manžela do výpočtu vlastného príjmu;
• mylné započítanie daňového bonusu alebo štátnej sociálnej dávky do vlastného príjmu manželky;
• nesprávne rozdelenie príjmov a výdavkov zo spoločného majetku manželov;
• použitie prechodných ustanovení § 52zzn a § 52zzp ZDP mimo ich vlastnej časovej pôsobnosti; tieto ustanovenia sa týkali historických období, najmä úpravy od 1. júla 2022 a od 1. januára 2023 do 31. decembra 2024, a nemožno ich použiť ako právny základ pre zdaňovacie obdobia od januára 2025.

Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti na manželku alebo manžela je potrebné predložiť aj doklady preukazujúce splnenie príslušnej podmienky a vyhlásenie o výške vlastného príjmu. Zamestnanec, ktorý žiada o ročné zúčtovanie, musí svoju žiadosť a potrebné doklady predložiť zamestnávateľovi v zákonnej lehote; ročné zúčtovanie upravuje § 38 ZDP.