S účinnosťou od 1. 1. 2026 nadobudol účinnosť nový zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o evidencii tržieb“), ktorý reaguje na technologický vývoj a digitalizáciu podnikateľského prostredia, ako aj na potrebu odstránenia aplikačných nejasností. Nahrádza tak doterajší právny rámec elektronických registračných pokladníc a systému eKasa upravený zákonom č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p., ktorý sa postupom času stal obsolentným z dôvodu jeho neprehľadnosti a nepoužiteľnosti systému. Zároveň predstavuje jedno z opatrení, ktoré boli predstavené dňa 26. novembra 2024 v rámci Akčného plánu boja proti daňovým únikom.

Cieľom tohto článku je tak vysvetliť základné pojmy, ktoré nová právna úprava zavádza, priblížiť nové legislatívne zmeny, ktoré priniesla a poukázať aj na nové povinnosti podnikateľov spolu s praktickými príkladmi z praxe.

 

Úvodné pojmy

Prvým dôležitým pojmom je predávajúci. Podľa § 2 písm. a) je predávajúcim fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na výkon podnikania alebo na výkon inej samostatne zárobkovej činnosti (napríklad podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. a § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p. ďalej len „živnostenský zákon“) a prijíma tržbu za predaj tovaru alebo poskytovanie služby, bez ohľadu kde má trvalý pobyt alebo sídlo. Rozšírená definícia predávajúceho znamená, že povinnosť evidencie tržieb sa vzťahuje aj na iné subjekty, ktoré v minulosti evidenciu tržby nevykonávali (napríklad niektoré služby poskytované na základe zmluvy). Po novom, aj podľa dôvodovej správy k zákonu, pôjde napríklad o neziskové organizácie, ktoré majú aj oprávnenie na podnikanie; o predajcov výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti; ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku; o notárov; a podobne.

Ďalším dôležitým pojmom podľa nového zákona o evidencii tržieb je pojem tržba. Tou sa podľa § 2 písm. u) rozumie platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť, vrátane bezhotovostnej platby platobným prostriedkom umožňujúcim nasnímanie platobného príkazu alebo platby poukážkou, ktorá oprávňuje na nákup tovaru alebo na poskytnutie služby. Nerozhoduje pritom, či ide o platbu vopred ako preddavok alebo dodatočnú platbu, respektíve doplatok t. j. musia byť evidované v registračnej pokladnici. Pod inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť môžeme rozumieť napríklad bankové karty, poukážky na nákup, platby vykonané mobilom či stravné lístky. Platby vykonané prevodným príkazom v banke, cez internetbanking, platby QR kódom alebo poukážkou sa na účely zákona považujú za bezhotovostné platby.

Rovnako dôležitá je definícia samotného systému eKasa, nakoľko zákon o evidencii tržieb sa týka výlučne evidencie tržieb v pokladnici eKasa. Podľa § 2 písm. h) zákona o evidencii tržieb, je systémom pre pokladnice eKasa prostredie zriadené finančným riaditeľstvom, ktoré slúži na evidenciu dátových správ zasielaných prostredníctvom pokladnice eKasa. V zásade možno povedať, že ide o informačný systém vytvorený finančnou správou, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje evidencia tržieb. Pokladnica predávajúceho tak v reálnom čase (a v niektorých prípadoch offline) komunikuje so systémom eKasa. Vďaka sledovaniu údajov o prijatých tržbách a vďaka pridelenému unikátnemu identifikátoru dokladu, ktorému sa budeme neskôr venovať, tento systém umožňuje daňovým orgánom efektívnu kontrolu, ktorá by mala prispieť k odstráneniu prípadného nepriznania výšky tržby za poskytnutý tovar a služby.

 

Typy registračných pokladníc

Už sme uviedli, že zákon o evidencii tržieb sa týka výlučne evidencie tržieb v pokladnici eKasa. Zákon v tomto smere rozlišuje niekoľko druhov registračných pokladníc, ktoré môžu byť použité na evidenciu tržieb. Podľa § 2 písm. b) sú nimi:

1. On-line registračná pokladnica (ďalej ako „ORP“). Jej definícia zostala oproti predchádzajúcej právnej úprave v podstate nezmenená, pričom ide o súbor pokladničného programu, chráneného dátového úložiska podľa písmena j) prvého bodu, hardvérových prostriedkov, ktoré zabezpečujú komunikáciu so systémom pre pokladnice eKasa prostredníctvom integračného rozhrania a ďalších prostriedkov, ktoré zabezpečujú plnenie povinností podľa tohto zákona; integračné rozhranie učí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejní ho na svojom webovom sídle. Zjednodušene povedané, ide o zariadenie (hardverovú pokladnicu), ktoré je trvalo pripojené na internet a komunikuje so systémom eKasa.
2. Softvérová on-line registračná pokladnica (ďalej ako „SORP“). Ide o nový typ pokladnice, ktorý podľa zákona o evidencii tržieb predstavuje súbor pokladničného programu, chráneného dátového úložiska podľa písmena j) druhého bodu, ktoré sú spustené na hardvérových prostriedkoch, ktoré zabezpečujú komunikáciu so systémom pre pokladnice eKasa prostredníctvom integračného rozhrania, pričom súbor pokladničného programu a chráneného dátového úložiska podľa písmena j) druhého bodu môže byť umiestnený na vzdialenom prostredí, a ďalších prostriedkov, ktoré zabezpečujú plnenie povinností podľa tohto zákona; integračné rozhranie určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Vo svojej podstate tak ide o softvérové riešenie nainštalované na zariadení ako napríklad tablet, počítač alebo smartfón, ktoré spĺňa technické podmienky podľa zákona.
3. Virtuálna registračná pokladnica (ďalej ako „VRP“). Jej definícia sa ako v prípade ORP oproti predchádzajúcej právnej úprave nezmenila, keď podľa zákona o evidencii tržieb sa ňou rozumie služba zriadená finančným riaditeľstvom, ktorá komunikuje prostredníctvom koncového zariadenia a ktorá je poskytovaná výlučne prostredníctvom:
   1. mobilných aplikácií, ktorých vlastníkom je finančné riaditeľstvo, a
   2. klientskeho prostredie zriadeného finančným riaditeľstvom na svojom webovom sídle.

VRP tak predstavuje riešenie, ktoré je poskytované priamo finančnou správou, určené najmä pre podnikateľov s nižším objemom tržieb.

Dôležité je však zdôrazniť, že predávajúci sa môžu rozhodnúť, ktorú z uvedených pokladníc budú používať za predpokladu, že bude spĺňať technické požiadavky podľa § 5 zákona o evidencii tržieb. Z praktického hľadiska je zrejmé, že podnikatelia budú pri výbere zohľadňovať najmä objem tržieb a počet denných transakcií. Napríklad malá prevádzka ako kaderníctvo s jedným zamestnancom môže efektívne využívať VRP, zatiaľ čo reštaurácia s niekoľkými zamestnancami a vysokým počtom objednávok a transakcií by s najväčšou pravdepodobnosťou zvolila SORP alebo ORP.

 

Povinnosť používania elektronickej registračnej pokladnice

Doteraz mali podnikatelia možnosť vybrať si napojenie na systémy finančnej správy (v podobe VRP alebo ORP) dobrovoľne, podľa zákona o evidencii tržieb je online pripojenie na finančnú správu v zásade povinné, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Ako sme už uvádzali pri definícií pojmu predávajúci, jednou z významných zmien od 1. 1. 2026 je rozšírenie okruhu subjektov, ktoré sú povinné evidovať tržby a používať pokladnicu eKasa. Zákon o evidencii tržieb tak odstraňuje viaceré výnimky, ktoré existovali v predchádzajúcej právnej úprave, čím sa má zvyšovať rovnosť daňových subjektov. Rozhodnutie, či je predávajúci povinný používať pokladnicu eKasa závisí na viacerých faktoroch. V prvom rade si musí overiť, či jeho činnosť spadá pod definíciu predávajúceho pod § 2 písm. a) zákona o evidencii tržieb. Konkrétne je podľa finančnej správy rozhodujúca:

• Povaha činnosti – Predávajúci si musí overiť, či jeho činnosť spadá pod definíciu podnikania alebo samostatne zárobkovej činnosti. To zahŕňa napríklad živnostenský zákon, Obchodný zákonník alebo špecifické predpisy, ktoré upravujú rôzne profesie a oblasti činnosti (napr. poskytovanie zdravotnej starostlivosti, prenájom nehnuteľností, knižnice a pod.).
• Oprávnenie na podnikanie – Predávajúci musí mať platné oprávnenie na podnikanie alebo iný doklad, ktorý ho oprávňuje vykonávať danú činnosť. Na tomto základe je potrebné posúdiť, či ide o podnikanie, alebo o samostatne zárobkovú činnosť, ktorá spadá pod povinnosť evidovať tržby prostredníctvom pokladnice eKasa.

V prípade právnej neistoty, konkrétne v prípade, ak predávajúci vykonáva činnosť, ktorá nie je jednoznačne klasifikovaná ako podnikanie alebo samostatne zárobková činnosť, je na zodpovednosti každého predávajúceho aby si individuálne posúdil, či sa neho povinnosti podľa zákona o evidencii tržieb vzťahujú. V prípade pochybností odporúča finančná správa, aby sa predávajúci obrátili na príslušné úrady, respektíve gestorov príslušných právnych predpisov. V praxi častokrát pôjde o služby týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, umeleckej činnosti alebo neziskových organizácií. Pokiaľ predávajúci nemá povinnosť používať pokladnicu eKasa podľa zákona o evidencii tržieb, môže sa stále rozhodnúť používať pokladnicu eKasa dobrovoľne.

 

Povinnosť predávajúceho evidovať tržbu

Zákon o evidencii tržieb kladie na predávajúceho viacero povinností, ktoré je potrebné plniť priebežne a systematicky. Základnou povinnosťou podnikateľov je na každom predajnom mieste evidovať každú tržbu v systéme eKasa. Túto povinnosť však nemá predávajúci, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem predávajúceho, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu. Tržba sa podľa zákona eviduje v okamihu prijatia platby, respektíve v reálnom čase, bez zbytočného odkladu po jej prijatí (ak zákon neustanovuje inak) a nie v okamihu dodania tovaru, alebo poskytnutia služby. Uvedené platí bez ohľadu na to, či ide o platbu vopred alebo doplatok ceny po prijatí tovaru alebo služby. Rovnako nie je podstatné či predávajúci vystavuje faktúru.

Ak predávajúci prostredníctvom on-line registračnej pokladnice alebo softvérovej on-line registračnej pokladnice nemôže z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy zaevidovať tržbu v systéme pre pokladnice eKasa, je povinný uložiť dátovú správu v on-line registračnej pokladnici alebo v softvérovej on-line registračnej pokladnici. Predávajúci je povinný zaslať dátovú správu do systému pre pokladnice eKasa do 96 hodín od prvého pokusu o jej zaslanie; ak nemožno zaslať dátovú správu do systému pre pokladnice eKasa z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, lehota na jej odoslanie sa považuje za zachovanú, ak je zaslaná do 96 hodín od uverejnenia oznámenia o odstránení prekážok na strane finančného riaditeľstva na jeho webovom sídle.

Následne v § 3 ods. 1 druhá a tretia veta zákona o evidencii tržieb tiež ustanovuje, že ak predávajúci prostredníctvom ORP alebo SORP nemôže z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy zaevidovať tržbu v systéme pre pokladnice eKasa, je povinný uložiť dátovú správu v ORP alebo v SORP. Predávajúci je povinný zaslať dátovú správu do systému pre pokladnice eKasa do 96 hodín od prvého pokusu o jej zaslanie; ak nemožno zaslať dátovú správu do systému pre pokladnice eKasa z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, lehota na jej odoslanie sa považuje za zachovanú, ak je zaslaná do 96 hodín od uverejnenia oznámenia o odstránení prekážok na strane finančného riaditeľstva na jeho webovom sídle.

Pokiaľ ide o výnimky, zákon v § 3 ods. 2 písm. a) a b) uvádza, v ktorých prípadoch sa na predávajúceho povinnosť evidovať tržbu neuplatňuje. Podľa písm. a) ide o predaj:

1. cenín okrem jednoúčelového poukazu podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, cestovných lístkov verejnej osobnej dopravy, telefónnych kariet, dennej tlače a periodickej tlače,
2. tovaru prostredníctvom predajných automatov,
3. tovaru na dobierku,
4. doplnkového tovaru súvisiaceho s poskytovaním poštových služieb,
5. tovaru súvisiaceho s poskytovaním doplnkových služieb v leteckej doprave,
6. tovaru fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti); to neplatí, ak za takúto osobu prijíma tržbu fyzická osoba, ktorá nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
7. tovaru predávaného vo vysokohorských zariadeniach, ktoré sú bez pripojenia na sieť pozemných komunikácií a verejnú rozvodnú sieť elektrickej energie,
8. diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a výber mýta za užívanie vymedzených úsekov ciest podľa osobitných predpisov (podľa zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a podľa zákona o diaľničnej známke).

Ďalej podľa písm. b) sa povinnosť evidovať tržbu nevzťahuje na služby poskytované:

1. fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti); to neplatí, ak za takúto osobu prijíma tržbu fyzická osoba, ktorá nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
2. vo vysokohorských zariadeniach, ktoré sú bez pripojenia na sieť pozemných komunikácií a verejnú rozvodnú sieť elektrickej energie,
3. prostredníctvom predajných automatov,
4. subjektmi finančného trhu podľa osobitného predpisu (podľa zákona o dohľade nad finančným trhom) v súvislosti s poskytovaním finančných služieb,
5. v rámci dodávky elektriny, plynu, pary, studeného vzduchu, zberu, úpravy a dodávky vody a čistenia a odvodu odpadových vôd.

 

Ďalšie povinnosti predávajúceho

S účinnosťou od 1. 1. 2026 vznikla pre predávajúceho aj ďalšia povinnosť, umiestniť na každom predajnom mieste (bez ohľadu na typ prevádzky) oznámenie o povinnosti používať pokladnicu eKasa podľa zákona o evidencii tržieb tak, aby bolo pre kupujúceho ľahko prístupné, zrozumiteľné a dobre čitateľné. Odporúča sa používať formát papiera A4 umiestnený v blízkosti pokladnice, prípadne na mieste, kde dochádza k poskytovaniu služby alebo k predaju tovaru a v prípade prenosnej pokladnice na mieste, kde dochádza k interakcií s kupujúcim. Vzor tohto oznámenia môžu predávajúci nájsť na webovom sídle finančnej správy.

Medzi ďalšie povinnosti predávajúceho patrí najmä používanie pokladnice, ktorá spĺňa technické požiadavky podľa § 5 a ktorej bol daňovým úradom pridelený kód pokladnice eKasa podľa § 7, a ktoré používa pokladničný program a chránené dátové úložisko, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o certifikácii podľa § 6. Technické požiadavky na pokladnicu eKasa sa zároveň osobitne určujú pre každý typ pokladnice osobitne, pričom, ak je na predajnom mieste viac ako jedna pokladnica eKasa, kód pokladnice eKasa sa pridelí každej pokladnici osobitne. Žiadosť o pridelenie jedinečného kódu pokladnice sa podáva v predpísanej štruktúrovanej forme spôsobom podľa § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý finančná správa zverejnila na svojom  webovom sídle. Rovnako treba spomenúť, že podnikatelia, na ktorých sa v zmysle § 14 daňového poriadku vzťahuje povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami, sú povinní žiadosť o pridelenie kódu pokladnice eKasa doručiť daňovému úradu výhradne v elektronickej forme.

Zákon o evidencii tržieb v § 7 taktiež ustanovuje, že  v prípade akejkoľvek zmeny identifikačných údajov ako napr. obchodné meno, miesto podnikania, predajné miesto, je predávajúci povinný zabezpečiť zmenu týchto údajov v ORP alebo SORP do 30 dní od uskutočnenia tejto zmeny. Zároveň je povinný oznámiť ktorémukoľvek daňovému úradu zmenu predajného miesta, ak je odlišné od miesta podnikania alebo sídla, alebo zmenu hlavného predmetu činnosti podľa klasifikácie ekonomických činností, v rámci ktorej bude predávajúci pokladnicu eKasa používať do 15 dní od uskutočnenia tejto zmeny.

Uvedené platí aj, ak dôjde k strate, zneužitiu alebo k odcudzeniu autentifikačných údajov podnikateľa. V takomto prípade je predávajúci povinný uvedenú skutočnosť bezodkladne ohlásiť, zabezpečiť tak neplatnosť autentifikačných údajov a následne, ak bude pokračovať v používaní ORP alebo SORP, povinný požiadať o opakované pridelenie autentifikačných údajov.

 

Prerušenie prevádzky eKasa

Ďalšou povinnosťou predávajúceho je zabezpečiť správne pripojenie pokladnice na systém eKasa a uchovávať údaje o evidovaných tržbách, konkrétne chránené dátové úložisko, a to do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa § 69 daňového poriadku. Štandardným a preferovaným režimom evidencie tržieb je online režim, pri ktorom pokladnica komunikuje so systémom eKasa v reálnom čase. Údaje o tržbe sa tak do systému eKasa odošlú okamžite.

Zákon však pamätá aj na situácie, keď nie je možné zabezpečiť online spojenie so systémom eKasa, či už v dôsledku výpadku spojenia alebo technickej poruchy.

V § 11 tak nachádzame úpravu prerušenia prevádzky eKasa, za ktoré sa považujú len prekážky na strane finančného riaditeľstva. V odseku 1 zákon jednoznačne definuje, že počas prerušenia prevádzky pokladnice eKasa z dôvodu prekážok na strane finančného riaditeľstva, poruchy pokladnice eKasa podľa odseku 4 alebo výpadku vzdialeného prostredia alebo internetového signálu na SORP alebo na koncovom zariadení VRP je predávajúci povinný vyhotovovať paragón. Paragón, ktorý je v zmysle § 2 písm. ah) náhradný doklad vyhotovený namiesto pokladničného dokladu, je predávajúci povinný vyhotoviť v dvoch vyhotoveniach, pričom jeho originál bez zbytočného odkladu po prijatí tržby, vrátení platby za vrátený tovar alebo poskytnutú službu pri jej reklamácii odovzdá kupujúcemu a kópiu paragónu si ponecháva. Paragón je tak plnohodnotnou náhradou pokladničného dokladu, či už je vytlačený v papierovej forme alebo zaslaný elektronicky. V záujme toho, aby sa údaje z vyhotovených paragónov dostali do systému eKasa, musí predávajúci tieto údaje v ustanovenej lehote 10 dní po obnovení prevádzky dodatočne zaevidovať v pokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená.

V odseku 4 následne nachádzame úpravu, podľa ktorej, ak dôjde k poruche pokladničného programu, chráneného dátového úložiska, hardvérových prostriedkov alebo ďalších prostriedkov ORP alebo pokladničného programu, vzdialeného prostredia, hardvérových prostriedkov alebo ďalších prostriedkov SORP alebo koncového zariadenia VRP, predávajúci je povinný obnoviť prevádzku tejto pokladnice eKasa najneskôr do 96 hodín od konca dňa, v ktorom došlo k poruche, alebo začať používať inú pokladnicu eKasa. Za poruchu sa pritom nepovažuje výpadok internetového signálu. Dátum a čas vzniku poruchy je predávajúci povinný oznámiť prostredníctvom eKasa zóny predávajúceho najneskôr do 96 hodín od konca dňa, v ktorom došlo k poruche, a to spôsobom, ktorý určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Aktuálne v čase vydania tohto článku finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejnilo informáciu, že predávajúci nemajú v súčasnosti povinnosť oznamovať poruchy pokladníc eKasa spôsobom uvedeným v § 11 ods. 4 zákona.

 

Povolenie odkladu zasielania údajov do systému pokladnice eKasa

Od prerušenia prevádzky eKasa je potrebné rozlišovať povolenie odkladu zasielania údajov z ORP do systému pokladnice eKasa. Ustanovenie § 4 tiež upravuje situácie, keď predajné miesto nie je pokryté internetovým signálom alebo sa predávajúci nemôže pripojiť na internet na účely evidencie prijatých tržieb v systéme pokladnice eKasa. V takom prípade je predávajúci v zmysle § 4 odseku 1 povinný bez zbytočného odkladu podať žiadosť o povolenie odkladu zo zasielania údajov z ORP do systému pre pokladnice eKasa ktorémukoľvek daňovému úradu v predpísanej forme podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku a túto skutočnosť preukázať. Žiadosť sa podáva prostredníctvom elektronického formulára, ktorý určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Preukázaním sa na účely zákona rozumie potvrdenie od príslušných operátorov, resp. dodávateľov internetu na území Slovenskej republiky.

Na základe takejto žiadosti daňový úrad následne vydá rozhodnutie, v ktorom predávajúcemu umožní, aby boli dátové správy zasielané do systému pre pokladnice eKasa najneskôr do 30 dní od ich uloženia v chránenom dátovom úložisku ORP. Z uvedeného teda vyplýva, že predávajúci musí v každom prípade používať registračnú pokladnicu, ktorá je vybavená chráneným dátovým úložiskom na ukladanie dátových správ, ktoré je povinný odosielať do systému pre pokladnice eKasa on-line z miesta pokrytého internetovým signálom. Podľa § 4 ods. 3, ak nemožno zaevidovať údaje z dátovej správy do systému pre pokladnice eKasa ani v posledný deň tejto lehoty z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, lehota sa považuje za zachovanú, ak sú údaje z dátovej správy zaevidované v systéme pre pokladnice eKasa do 96 hodín od uverejnenia oznámenia o odstránení prekážok na strane finančného riaditeľstva na jeho webovom sídle. Takýto predávajúci zároveň nemôže používať VRP a ani SORP, ktoré pracujú výlučne v on-line režime.

 

Pokladničný doklad

Podľa § 8 zákona, je predávajúci po zaevidovaní tržby v pokladnici eKasa povinný vytlačiť a odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v pokladnici eKasa; iný doklad vyhotovený pokladnicou eKasa o prijatí tržby predávajúci nesmie kupujúcemu odovzdať. Pokladničný doklad je základným výstupom evidencie tržby. Zákon presne určuje jeho obsah, pričom cieľom je zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu transakcie.

Pokladničný doklad musí podľa § 8 ods. 1 obsahovať najmä tieto povinné údaje:

• kód pokladnice eKasa,
• daňové identifikačné číslo, ak sa predávajúci nestal platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty a nebolo mu pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty,
• identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak sa predávajúci stal platiteľom dane z pridanej hodnoty a bolo mu pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty,
• obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania predávajúceho a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,
• identifikátor dokladu,
• identifikátor pokladničného dokladu pri vrátení tovaru alebo pri oprave evidovanej položky v pokladnici eKasa,
• čitateľný QR kód,
• overovací kód predávajúceho,
• číslo dokladu,
• dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu,
• označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby dane z pridanej hodnoty; to neplatí, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane z pridanej hodnoty (podľa zákona o dani z pridanej hodnoty),
• cenu tovaru alebo cenu služby,
• základ dane z pridanej hodnoty, ak predávajúci je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb; to neplatí, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane z pridanej hodnoty,
• sadzbu dane z pridanej hodnoty alebo údaj o oslobodení od dane z pridanej hodnoty, ak predávajúci je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb; to neplatí, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane z pridanej hodnoty,
• výšku dane z pridanej hodnoty spolu, ak predávajúci je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb; to neplatí, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane z pridanej hodnoty,
• zaokrúhlenie ceny (podľa zákona o cenách),
• celkovú sumu platenej ceny.

Neúplný alebo chybne vyhotovený pokladničný doklad sa považuje za porušenie zákona, a to aj v prípade, že tržba bola technicky odoslaná do systému eKasa. Pokladničný doklad však môže obsahovať aj ďalšie údaje, podľa voľby predávajúceho, napr. otváracie hodiny.

Nová právna úprava zároveň v § 8 ods. 7 určuje, že „označenie tovaru alebo označenie služby musí byť vyjadrené tak, aby bolo možné predávaný tovar alebo poskytovanú službu jednoznačne určiť alebo pomenovať a odlíšiť od iného tovaru alebo inej služby, pričom sa môže uvádzať aj skrátený názov tovaru alebo služby. Tovar alebo službu nemožno označiť len číselným znakom alebo alfanumerickým kódom“.

Z pokladničného bloku tak musí byť zrejmé, aký tovar sa predával alebo aká služba sa zákazníkovi poskytla. Finančná správa uvádza ako príklad nedostatočného označenia napríklad: mliečny výrobok, textilný tovar, kvety. Správnym označením by tak bolo napríklad: maslo, syr Eidam, tavený syr, ovocný jogurt, trvanlivé mlieko, dámska sukňa, pánska košeľa, črepníkový kvet fikus, kvet gerbera.  Pokiaľ ide o poskytovanie služby, napríklad pri oprave auta budú potrebné službu rovnako špecifikovať a na pokladničnom doklade uviesť napríklad: výmena oleja.

Zákon v § 8 ods. 1 rovnako uvádza možnosť zaslania pokladničného dokladu zákazníkovi v elektronickej podobe, napríklad e-mailom, avšak iba s jeho súhlasom, ktorý udelí predávajúcemu ešte pred vytlačením papierového pokladničného dokladu. V takom prípade predávajúci nebude vyhotovovať jeho papierovú podobu, čo znamená, že jeho elektronická podoba nahrádza papierovú podobu v plnom rozsahu, teda na daňové aj reklamačné účely.

Následne v § 8 odseku 4 prvá veta ustanovuje, že „pri vrátení platby za vrátený tovar, za tovar alebo poskytnutú službu pri ich reklamácii, za neposkytnutú službu alebo za palety, zálohované prepravky a zálohované obaly je predávajúci povinný odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad podľa odseku 1 alebo odseku 5 okrem pôvodného identifikátora dokladu pri vrátení zálohovaných paliet, prepraviek alebo zálohovaných obalov ihneď po jeho vytlačení v pokladnici eKasa a pri prerušení prevádzky pokladnice eKasa odovzdať kupujúcemu originál paragónu.“ Uvedené v zásade znamená, že ak dôjde k vráteniu tovaru, respektíve, ak bude reklamovaná poskytnutá služba, navrhuje sa, aby predávajúci vystavil pokladničný doklad o vrátení tovaru alebo o reklamovaní služby, respektíve paragón, na ktorých musí byť uvedené číslo a dátum toho pokladničného dokladu alebo paragónu, ktorý bol vystavený pri nákupe tohto tovaru alebo poskytnutí služby, t. j. pôvodného pokladničného dokladu alebo paragónu. Rovnako je možnosť uvedený doklad vystaviť v elektronickej podobe s predchádzajúcim súhlasom zákazníka.

V odseku 6 však zákon stavuje aj výnimku, konkrétne pri poskytovaní taxislužby. V prípade, že taxikár vydá zákazníkovi doklad z taxametra alebo mu ho zašle elektronicky, je síce rovnako povinný použiť pokladnicu eKasa, ale tržbu musí len zaevidovať a nemusí vytlačiť a odovzdať zákazníkovi pokladničný doklad.

V ustanovení § 8 sú následne upravené aj povinné údaje pokladničného dokladu vyhotoveného pri prekročení hraničnej doby odozvy,  pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou eKasa, ak ide o úhradu faktúry alebo jej časti, pokladničného dokladu pri predaji jednoúčelového poukazu a výmene tohto poukazu a zároveň sa ustanovuje, že nesprávnou náležitosťou pokladničného dokladu je aj nesprávna výška sadzby dane z pridanej hodnoty.

 

Bezhotovostná platba

Významnou novinkou, ktorú zákon o evidencii tržieb od 1. 3. 2026 zavádza, je povinnosť predávajúcich, ktorí musia používať pokladnicu eKasa, umožniť zákazníkovi bezhotovostnú platbu, a to napríklad prostredníctvom platobnej karty, online platobného prevodu, či platby QR kódom, ak suma nákupu presiahne 1 €. Povinnosť sa nevzťahuje na predávajúceho, ak v momente zaplatenia tržby na predajnom mieste nie je dostupný internetový signál, alebo je výpadok systému finančnej správy slúžiaci na potvrdenie realizácie bezhotovostnej platby. Rovnako sa povinnosť umožnenia bezhotovostnej platby nevzťahuje na predávajúceho, ktorý má už spomínané povolenie odkladu zo zasielania údajov z ORP do systému pre pokladnice eKasa podľa § 4 zákona o evidencii tržieb.

V rámci povinnosti umožniť bezhotovostnú platbu, ktorá sa zavádza v záujme podpory transparentnosti platieb, sa uvádza aj novinka, platba prostredníctvom nasnímania platobného príkazu vo forme tzv. QR kódu, a to buď cez bankovú aplikáciu alebo prostredníctvom iného platobného prostriedku. Spôsob tohto prijímania si môže určiť predávajúci sám podľa charakteru predajného miesta. Pre zavedenie možnosti QR platieb však bude potrebná aktualizácia pokladničných programov existujúcich pokladníc, ktoré uvedenú možnosť neposkytujú, čo bude na začiatku znamenať počiatočné náklady pre podnikateľov. Predávajúci si však bude môcť vybrať formu bezhotovostnej platby, ktorú bude umožňovať kupujúcemu, a teda nemusí umožňovať napríklad uvedenú platbu QR kódom.

 

Evidencia tržieb pri špecifických formách predaja

Záverom je potrebné spomenúť aj formy predaja, pri ktorých zákon o evidencii tržieb uvádza isté špecifiká. Jednou z nich je napríklad mobilný predaj a poskytovanie služieb mimo prevádzkarne. V takom prípade platí povinnosť evidovať tržby rovnako ako pri kamenných prevádzkach. V prípade používania pokladnice napríklad na trhovisku, respektíve na rôznych predajných miestach v odlišnom čase, ako predajné miesto sa bude uvádzať prenosná pokladnica. V tomto prípade bude predávajúci povinný zaevidovať do pokladnice eKasa adresu alebo GPS súradnice predajného miesta, na ktorom predávajúci v danom čase eviduje prijatú tržbu, prípadne evidenčné číslo vozidla, ak je toto vozidlo predajným miestom.

 

Záver

Legislatívne zmeny v oblasti evidencie tržieb účinné od 1. 1. 2026 predstavujú významný posun smerom k systematickejšej a technologicky modernejšej úprave povinností predávajúcich. Zákon o evidencii tržieb neznamená len formálnu zmenu právneho predpisu, ale zásadne ovplyvňuje každodennú prax podnikateľov, účtovníkov a daňových poradcov. Skutočné dopady novej právnej úpravy na podnikateľské prostredie, administratívnu záťaž a efektivitu daňovej kontroly sa však naplno prejavia až v aplikačnej praxi v nasledujúcich rokoch.