V poslednom čase sa v súvislosti s ESG a udržateľnosťou podnikania objavuje čoraz viac diskusií o tzv. Omnibus legislatívnom balíčku. Tento návrh Európskej komisie môže významne ovplyvniť spôsob, akým firmy pristupujú k ESG reportingu.
Názory naň sa však rôznia – niektorí ho vítajú ako nevyhnutnú korekciu prehnaných regulácií, iní sa obávajú oslabenia ESG pravidiel. Čo to však v skutočnosti znamená? Má ESG po Omnibuse stále význam?
Odpoveď je jasná: Nielenže si ESG zachováva svoju dôležitosť, ale môže sa stať ešte efektívnejším nástrojom pre firmy, ktoré ho uchopia správne.
Aké zmeny Omnibus prináša?
Najzásadnejšia vec, ktorú je potrebné pochopiť je, že Omnibus nemení samotnú podstatu ESG, ale upravuje spôsob, akým sa o ESG reportuje a aké administratívne povinnosti z toho pre podniky vyplývajú. Európska komisia si uvedomila, že súčasný model ESG reportingu je pre firmy príliš zaťažujúci, často vedie k duplicitám a neúmernému administratívnemu zaťaženiu, ktoré môže paradoxne odvádzať pozornosť od reálnych opatrení smerujúcich k udržateľnosti.
Práve preto Omnibus navrhuje zjednodušenie procesov tak, aby sa ESG reporting stal efektívnejším a adresnejším.
Jednou z najvýznamnejších zmien, ktorú by Omnibus mohol priniesť je odklad povinnosti nefinančného vykazovania ESG o dva roky pre skupiny podnikateľov, ktoré by mali po prvýkrát splniť svoje regulačné a reportovacie povinnosti za rok 2025, resp. za rok 2026. Tieto firmy by tak vykazovali svoje správy o udržateľnosti až za rok 2027 resp. 2028. Otázne je či je vôbec možné legislatívny proces stihnúť tak, aby tento odklad mal reálny význam pre dotknuté firmy.
V tomto kontexte je totiž dôležité podotknúť, že Omnibus je len v štádiu legislatívneho návrhu predloženého Európskou komisiou, ktorý musí prejsť celým komplikovaným európskym legislatívnym procesom, a teda zatiaľ nie je isté, kedy ani v akej finálnej podobe, a či vôbec bude schválený. Do schválenia Omnibus balíčku európskym parlamentom platia pre všetky firmy existujúce pravidlá.
To však nemení fakt, že už teraz návrh zmien vzbudzuje veľkú pozornosť, a to najmä v podnikateľskej sfére. Poďme si navrhované zmeny a ich dôvody aspoň stručne predstaviť.
Menej byrokracie, viac efektivity
Jednou z najdiskutovanejších zmien, ktoré Omnibus prináša, je zjednodušenie reportovacích povinností pre podniky. Nové pravidlá by mali umožniť firmám podávať ESG správy vo flexibilnejšej podobe a eliminujú duplicity v hláseniach. Povinnosť podávať ESG správy by mohli mať len spoločnosti s viac ako 1 000 zamestnancami, čo výrazne znižuje počet firiem podliehajúcich tejto povinnosti. Podľa odhadov to znamená, že približne 80 % firiem, ktoré by pôvodne museli reportovať, bude od tejto povinnosti oslobodených.
Zmenou, ktorú by Omnibus mal priniesť je tiež upustenie od aplikácie komplikovaných a administratívne extrémne náročných sektorových štandardov.
Ďalšou zmenou je uvažovaná revízia štandardov ESRS* (The European Sustainability Reporting Standards), ktoré sú povinné pre firmy, u ktorých sa ESG reporting vyžaduje a zníženie počtu dátových bodov, ktoré nefinančné vykazovanie ESG zahŕňa.
Pre firmy do 1 000 zamestnancov by mohlo byť vykazovanie dobrovoľné a budú sa naň aplikovať zjednodušené a najmä omnoho flexibilnejšie štandardy (The Voluntary standard for non-listed micro-, small- and medium-sized undertakings). Táto zmena by priniesla zásadné zefektívnenie aplikácie ESG pre menšie a stredne veľké podniky, ktoré nie sú kótované na burze. Vytvára priestor pre kreatívne a dynamické riešenia ako pristupovať k udržateľnosti v rôznorodých podmienkach týchto firiem.
Firmy sa tak nebudú musieť topiť v kilometroch reportov a analytických dokumentov, ktoré by v konečnom dôsledku mohli skončiť len ako povinná jazda bez skutočného vplyvu. Toto odbúranie nadmernej administratívy znamená, že podniky sa budú môcť viac sústrediť na skutočné udržateľné opatrenia namiesto nekonečného vyplňovania formulárov. A to je dobrá správa.
Podniky budú môcť venovať viac času a zdrojov na reálne uplatňovanie princípov udržateľnosti vo svojej praxi. Omnibus tak môže pomôcť tomu, aby sa ESG stal menej o papieroch a viac o skutkoch. A ESG nezostalo len súborom dát a výkazov bez reálneho a zmysluplného vplyvu na dlhodobú udržateľnosť podnikania.
Tieto kroky by mohli výrazne prispieť k tomu, aby ESG nezostávalo len formalitou, ktorú firmy musia splniť, ale aby sa stalo nástrojom na efektívne riadenie ich dopadov na životné prostredie, spoločnosť a správu firmy. Podniky, ktoré doteraz vnímali ESG ako bremeno, môžu získať viac priestoru na hľadanie praktických a strategických riešení, ktoré budú mať skutočný dopad.
Hlavné body ESRS:
- Účel: ESRS poskytujú jasný rámec pre spoločnosti, aby mohli podávať správy o environmentálnych, sociálnych a riadiacich otázkach (ESG). To pomáha investorom pochopiť dopad ich investícií na udržateľnosť.
- Rozsah: Štandardy pokrývajú širokú škálu tém, vrátane klimatických zmien, biodiverzity a ľudských práv.
- Interoperabilita: ESRS sú navrhnuté tak, aby sa zladili s globálnymi štandardmi, ako sú štandardy od International Sustainability Standards Board (ISSB) a Global Reporting Initiative (GRI), čím sa znižuje záťaž dvojitého reportovania.
- Implementácia: Spoločnosti, ktoré boli predtým podliehajúce smernici o nefinančnom reportovaní (NFRD), musia začať podávať správy podľa ESRS od roku 2024.
Výhody:
- Transparentnosť: Poskytuje podrobné informácie o udržateľných snahách spoločností.
- Jasnosť pre investorov: Pomáha investorom robiť informované rozhodnutia na základe údajov o udržateľnosti.
Zladenie s globálnymi štandardmi: Zabezpečuje konzistentnosť a znižuje komplexnosť reportovania.
(zdroj AI)
Lepšia adresnosť ESG opatrení
Jedným z problémov súčasnej ESG regulácie je, že k firmám pristupuje univerzálne bez ohľadu na ich reálne možnosti a dopady. Omnibus zavádza väčší dôraz na proporcionalitu a individuálny prístup. V praxi to znamená, že veľké nadnárodné firmy s komplexnými dodávateľskými reťazcami by mali mať iné povinnosti, podstatne komplexnejšie povinnosti založené na pôvodnom rámci ESG reportu, zatiaľ čo stredne veľké a menšie podniky, ktoré sa snažia robiť zodpovedné rozhodnutia vo svojom lokálnom prostredí by mohli byť od množstva formálnych reportovacích povinností oslobodené.
Konkrétne návrhy zmien zahŕňajú zjednodušenie požiadaviek na „due diligence“ v dodávateľských reťazcoch, kde menšie firmy nebudú musieť podrobne mapovať každý článok dodávateľskej štruktúry, ale len tie, ktoré majú významný vplyv na ich ESG profil. Zároveň sa uvoľňujú niektoré požiadavky na vykazovanie uhlíkovej stopy pre malé a stredné podniky, čo im umožní lepšie sa zamerať na implementáciu praktických riešení.
V praktickej rovine sa ešte viac môže zvýšiť význam tzv. dvojitej materiality, pretože tá bude kľúčová pre to, aby firmy dokázali správne zadefinovať, na ktoré oblasti udržateľnosti má zmysel sa v podmienkach konkrétnej firmy zamerať. Čím kvalitnejšie podnik dokáže zadefinovať svoje dopady v rámci jednotlivých oblastí ESG, o to adresnejšie budú vedieť smerovať svoje konkrétne aktivity, spolupráce a projekty, tak aby ich prínos bol čo najvýznamnejší. Na druhej strane môžeme očakávať, že odpadne problém a zbytočné náklady spojené s povinným vymýšľaním aktivít v oblastiach, kde to skrátka nedáva zmysel.
Tento prístup môže pomôcť odstrániť pocit frustrácie spojený s ESG a množstvom povinností a zdrojov, ktoré to na seba viaže. Najmä je to príležitosť presmerovať pozornosť a tieto vzácne zdroje z vypĺňania formulárov na hľadanie efektívnych a zmysluplných riešení.
Princíp ESG, ktorý požiadavky udržateľnosti viaže na celý dodávateľský reťazec by mal zostať zachovaný. V dôsledku to znamená, že reálne záväzky a prístup k udržateľnosti sa bude týkať a vyžadovať od všetkých podnikateľov, ktorí sa do distribučných reťazcov veľkých firiem chcú zapojiť.
Nižšie sankcie za nemateriálne pochybenia
V súčasnej ESG legislatíve môžu firmy potenciálne čeliť vysokým sankciám za nesprávne alebo neúplné ESG správy, aj keď by išlo len o formálne pochybenia alebo neúmyselné chyby. Napríklad podľa smernice CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) môžu byť spoločnosti penalizované za chýbajúce alebo nepresné údaje vo výkazníctve o udržateľnosti, a to pokutami alebo inými regulačnými opatreniami.
Omnibus by mohol priniesť zmiernenie týchto sankcií tak, že odstraňuje povinnosť prísnych pokút za drobné chyby v ESG reportoch, pokiaľ nemajú zásadný vplyv na transparentnosť a informovanosť investorov. To znamená, že firmy nebudú trestané len za technické nedostatky v správach, ale regulátori sa viac zamerajú na skutočný obsah a účel ESG reportovania. Podnikom sa tak otvára priestor na vylepšovanie svojich ESG stratégií bez toho, aby sa obávali neprimeraných postihov za administratívne prešľapy.
ESG ako konkurenčná výhoda
Omnibus neznamená, že ESG sa stáva menej dôležitým. Naopak, firmy, ktoré dokážu ESG efektívne integrovať do svojej stratégie, môžu získať významnú konkurenčnú výhodu. Investori, obchodní partneri a banky čoraz viac zohľadňujú ESG faktory pri rozhodovaní o spolupráci či financovaní projektov. Podniky, ktoré ESG osvoja a preukážu jeho reálny dopad, môžu benefitovať z lepšieho prístupu k kapitálu, väčšej atraktivity pre talentovaných zamestnancov a lepších obchodných vzťahov.
Namiesto vízie ESG ako „byrokratickej záťaže“ sa Omnibus môže stať katalyzátorom pre jeho väčšiu a najmä zmysluplnú integráciu do podnikateľského myslenia.
Čo ďalej?
Omnibus nemení ESG na dobrovoľnú iniciatívu ani na menej dôležitý prvok podnikania. Naopak, otvára priestor pre jeho efektívnejšiu aplikáciu, odbúranie zbytočnej byrokracie a lepšie zacielené opatrenia, ktoré sú reálne, efektívne a prispôsobené skutočným potrebám firiem. To môže viesť k zdravšiemu podnikateľskému prostrediu, kde ESG nie je len o výkazoch, ale o reálnej zmene smerom k udržateľnejšiemu podnikaniu.
Ak sa niekto pýta, či ESG má stále zmysel, odpoveď je jednoznačná: Áno. A vďaka Omnibusu možno ešte viac, než kedykoľvek predtým.