Uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 zákona o dani z príjmov

V súlade s § 11 ZDP sú NZČD:

• na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP),
• na manželku (manžela) [§ 11 ods. 3 ZDP],
• ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 8 ZDP).

Prehľad súm potrebných na výpočet NČZD za zdaňovacie obdobie	2024 v €	2025 v €
Platné životné minimum	268,88	273,99
NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 ZDP]
21,0-násobok platného životného minima	5 646,48	5 753,79
92,8-násobok platného životného minima	24 952,06	25 426,27
44,2-násobok platného životného minima	11 884,50	12 110,36
NČZD na manželku (manžela) [§ 11 ods. 3 ZDP]
19,2-násobok platného životného minima	5 162,50	5 260,61
176,8-násobok platného životného minima	47 537,98	48 441,43
63,4-násobok platného životného minima	17 046,99	17 370,97
NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP
v preukázateľne zaplatenej výške, v úhrne najviac	180	180

Podľa ustanovenia § 47 ZDP sa všetky prepočty podľa ZDP vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že:

• zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,
• zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu.

 

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

V súlade s § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima. Ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima, NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane daňovníka.

 

Uplatnenie a preukazovanie nároku

Podľa § 11 ods. 6 ZDP, nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom:

• starobného dôchodku,
• vyrovnávacieho príplatku alebo
• predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,
• starobného dôchodkového sporenia alebo
• dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo
• výsluhového dôchodku alebo
• obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“).

Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP). Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Poznámka: S účinnosťou od 1. júla 2024 sa na účely výpočtu NČZD na daňovníka k sume vyplateného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok poberateľa dôchodku. Vyplácanie 13. dôchodku upravujú osobitné predpisy, ktorými sú § 78e zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2024 Z. z. a § 77a až § 77d zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 87/2024 Z. z. Na uplatnenie NČZD na daňovníka má vplyv len ten 13. dôchodok, ktorý sa vypláca v súvislosti s dôchodkom definovaným v § 11 ods. 6 ZDP.

Podľa § 32 ods. 11 ZDP, daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval NČZD na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu [§ 155 a § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“)].

 

Príklad č. 1:

Daňovník v roku 2022 splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku, ale o výplatu tohto dôchodku požiadal až 4. júla 2024. Daňovník si NČZD na daňovníka uplatňoval každoročne v plnej sume. Dňa 14. októbra 2024 bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný dôchodok k 3. januáru 2022. Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 predstavovala sumu 5 642 €. Od ktorého mesiaca daňovník nemá nárok na NČZD na daňovníka?

Vzhľadom na to, že v roku 2024 je daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia 2023, daňovník podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023 v súlade s § 32 ods. 11 ZDP. V tomto daňovom priznaní si podľa § 11 ods. 6 ZDP neuplatní NČZD na daňovníka, nakoľko suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 bola vyššia ako suma NČZD na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude daňovníkovi doručené rozhodnutie o spätne priznanom dôchodku, t. j. do 30. novembra 2024. V rovnakej lehote bude dodatočne priznaná daň splatná. V prípade uplatnenia NČZD na daňovníka za rok 2024 sa postupuje podľa § 11 ods. 6 ZDP, t. j. ak úhrnná suma dôchodku vrátane 13. dôchodku je vyššia ako suma NČZD na daňovníka, nárok na NČZD na daňovníka za rok 2024 nevznikne. Za zdaňovacie obdobie roku 2022 daňovník mal nárok na celú NČZD na daňovníka, pretože mu dôchodok nebol priznaný spätne k 1. januáru 2022.

Ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku a naďalej poberá napr. invalidný dôchodok.

K spätnému priznaniu starobného dôchodku na účely aplikácie § 11 ods. 6 ZDP nedochádza, ak bol daňovníkovi priznaný jednorazový doplatok k starobnému dôchodku za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, resp. spätne zvýšený starobný dôchodok za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.

 

Príklad č. 2:

Sociálna poisťovňa oznámila daňovníkovi, že mu bude od 25. novembra 2024 vyplácaný starobný dôchodok preddavkovo v sume 368,50 € mesačne, a to do času, keď bude vypočítaná skutočná výška starobného dôchodku.

Daňovník, ktorému je starobný dôchodok priznaný preddavkovo, sa na účely uplatnenia NČZD na daňovníka považuje za poberateľa starobného dôchodku, preto preddavkovo vyplácaný starobný dôchodok je potrebné zohľadniť  pri posudzovaní nároku na NČZD na daňovníka za rok 2025. K začiatku zdaňovacieho obdobia 2024 daňovník nebol poberateľom starobného dôchodku, preto uvedená skutočnosť nemá vplyv na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024.

Nárok na NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP] možno uplatniť v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo po skončení zdaňovacieho obdobia  v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“), alebo osobne prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“).

Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP (ďalej len „vyhlásenie“) na tlačive, ktorého vzor na príslušné zdaňovacie obdobie určilo FR SR a uverejnilo ho na svojom webovom sídle. Zamestnanec toto vyhlásenie doručí zamestnávateľovi  v listinnej podobe, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami. Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom (§ 39 ods. 16 ZDP).

Zamestnávateľ môže určiť podrobnejšie podmienky elektronickej komunikácie so zamestnancom napr. formou interného predpisu. Pokiaľ dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si NČZD na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (§ 36 ods. 7 ZDP).

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na NČZD na daňovníka ku dňu, keď táto skutočnosť nastala (§ 36 ods. 8 ZDP). Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na NČZD na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát  za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení zamestnanec neuvedie inak (§ 36 ods. 1 ZDP). Zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP]. Pri mesačnom uplatňovaní NČZD na daňovníka nie je rozhodujúca výška dosiahnutého základu dane zamestnanca, nakoľko zamestnávateľ NČZD na daňovníka postupne znižuje v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) ZDP až pri ročnom zúčtovaní [§ 35 ods. 1 písm. b) ZDP].

Nárok na NČZD na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.

Nárok na NČZD na daňovníka sa nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník – zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplýva z § 37 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených podľa § 37 ods. 3 ZDP. Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p., zákon č. 55/2017 Z. z. v z. n. p.). Takýmto zamestnávateľom je zamestnávateľ, ktorý podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. má poskytnutý prístup do informačného systému Sociálnej poisťovne.

Ak si daňovník uvedený v § 11 ods. 6 ZDP uplatňuje NČZD na daňovníka prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k nemu priložiť doklad o výške dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. V daňovom priznaní uvádza úhrnnú sumu dôchodku, ktorú dosiahol za celé zdaňovacie obdobie len v prípade, ak si uplatňuje túto NČZD.

 

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

V súlade s § 11 ods. 3 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca  s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima. Ak manželka (manžel) daňovníka má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, NČZD  na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela). Pokiaľ vlastný príjem manželky (manžela) presahuje túto sumu, NČZD na manželku (manžela) sa rovná nule.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka. Ak manželka (manžel) mala vlastný príjem, potom takto vypočítaná suma sa zníži o vlastný príjem manželky (manžela).

Ak si daňovník v zdaňovacom období môže uplatniť NČZD na manželku (manžela) len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov, potom si základ dane zníži len o NČZD na manželku (manžela) zodpovedajúcu 1/12 tejto NČZD za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD, pričom sa posudzujú celoročné príjmy manželky (manžela) bez ohľadu na to, v ktorých mesiacoch boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD (§ 11 ods. 5 ZDP).

 

Zákonné podmienky

Za manželku (manžela) daňovníka sa v súlade s § 11 ods. 4 písm. a) ZDP na účely uplatnenia tejto NČZD považuje manželka (manžel), ktorá žije s daňovníkom v domácnosti a v príslušnom zdaňovacom období splní aspoň jednu z nasledovných podmienok:

• Manželka (manžel) sa starala o vyživované maloleté dieťa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“), v súlade s ktorým ide o dieťa do troch rokov veku, do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby), do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov [§ 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku], najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe alebo do šiestich rokov veku, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom dieťa začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie [§ 28a zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „školský zákon“)].

 

Príklad č. 3:

Daňovník sa 15. decembra 2023 oženil. Jeho manželka 12. januára 2024 porodila dieťa a od tohto dňa sa o toto dieťa začala starať. Daňovníkovi vznikol nárok na NČZD na manželku od mesiaca február 2024. Dňa 14. júla 2024 sa manželka zamestnala, o dieťa sa aj naďalej stará, pričom počas pracovnej doby riadnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje daňovníkovou matkou. Môže si daňovník uplatniť NČZD na manželku aj po júli 2024?

V súlade s § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje  za splnenú nielen vtedy, ak manželka zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne, ale aj vtedy, ak riadnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje právnickou osobou alebo inou plnoletou fyzickou osobou, t. j. aj matkou daňovníka. Vzhľadom na uvedené, ak budú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže uplatniť NČZD na manželku aj po 14. júli 2024.

• Manželka (manžel) poberala peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý je vyplácaný v súlade s § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“).

 

Príklad č. 4:

Manželka daňovníka od 1. decembra 2024 začala opatrovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, za čo jej úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím priznal nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Peňažný príspevok na opatrovanie za mesiac december 2024 bol vyplatený dňa 20. januára 2025. Môže si daňovník uplatniť NČZD na manželku od decembra 2024?

Nárok na peňažný príspevok na opatrovanie a nárok na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o jeho priznaní. Peňažný príspevok na opatrovanie sa vždy vypláca mesačne pozadu. V súlade s § 11 ods. 5 ZDP si môže daňovník uplatniť NČZD na manželku za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD. Ak daňovník preukáže rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že peňažný príspevok na opatrovanie bol manželke priznaný za mesiac december 2024, a tento jej bol aj vyplatený (bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci) a ak sú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže na manželku uplatniť NČZD od decembra 2024.

• Manželka (manžel) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie v súlade s ustanovením § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).

 

Príklad č. 5:

Manželka daňovníka je od 15. decembra 2024 do 6. marca 2025 dobrovoľne nezamestnaná. Dňa 7. marca 2025 manželka požiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Za ktoré mesiace roka 2025 si daňovník bude môcť uplatniť NČZD na manželku?

Keďže na začiatku mesiacov január až marec 2025 nie je splnená ani jedna z podmienok ustanovených v § 11  ods. 4 písm. a) ZDP, daňovníkovi za tieto mesiace nevznikne nárok na NČZD na manželku. Až na začiatku mesiaca apríl 2025 splní jednu z ustanovených podmienok, t. j. je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a preto až od apríla 2025 si daňovník môže na manželku uplatniť NČZD, pričom musia byť splnené aj ďalšie ustanovené podmienky.

 

Príklad č. 6:

Manžel zamestnankyne bol celý rok 2024 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky ustanovené podmienky na uplatnenie NČZD na manžela, zamestnankyňa si u zamestnávateľa v ročnom zúčtovaní uplatnila túto NČZD v plnej sume. V marci 2025 budú zistené nové skutočnosti, na základe ktorých bude manžel spätne k 1. júlu 2024 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Má manželka kvôli spätnému vyradeniu manžela z evidencie uchádzačov o zamestnanie povinnosť podať daňové priznanie za rok 2024 a upraviť v ňom výšku NČZD na manžela?

Vzhľadom na to, že v marci 2025 nastane nová skutočnosť, na základe ktorej manželke nevzniká nárok  na NČZD na manžela za celé zdaňovacie obdobie 2024, je povinná uplatniť postup podľa § 32 ods. 9 ZDP  a § 16 ods. 2 daňového poriadku. Znamená to, že manželka podá daňové priznanie za rok 2024, ktoré sa podľa  § 32 ods. 9 ZDP považuje za opravné alebo dodatočné daňové priznanie a v tomto daňovom priznaní si upraví výšku NČZD na manžela.

Dávky a príspevky poskytované slovenským občanom zo sociálneho systému iného členského štátu je potrebné  z hľadiska dane z príjmov posudzovať rovnako, ako sa posudzujú obdobné dávky poskytované na území Slovenskej republiky podľa slovenských právnych noriem. Vyplýva to z realizácie koordinačných predpisov  v oblasti systémov sociálneho zabezpečenia, t. j. aby všetky osoby pohybujúce sa voľne v rámci spoločenstva  a osoby, ktoré sú od nich závislé (rodinní príslušníci) a ich pozostalí, mali v tejto oblasti zachované rovnaké práva a výhody (napr. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia). Napr., ak manželka, ktorá je občanom SR, bude v Maďarsku zaradená  do evidencie, ktorá zodpovedá systému evidencie uchádzačov o zamestnanie v SR, podmienka zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie bude splnená. Táto podmienka nie je splnená, ak manželka bola v súlade s ustanoveniami zákona o službách zamestnanosti zaradená do iných evidencií, napr. do evidencie záujemcov o zamestnanie.

• Manželka (manžel) sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona o službách zamestnanosti. Občan so zdravotným postihnutím na účely zákona o službách zamestnanosti je občan uznaný za invalidného, t. j. občan, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
• Manželka (manžel) sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch, v súlade s ktorým ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

 

Príklad č. 7:

Manželka daňovníka v mesiacoch január až júl 2024 poberala invalidný dôchodok. Od augusta 2024 jej nárok  na invalidný dôchodok zanikol z dôvodu, že 15. marca 2024 posudkový lekár posúdil jej zdravotný stav tak, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je menej ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za ktoré mesiace roka 2024 si daňovník môže uplatniť NČZD na manželku?

Poberanie invalidného dôchodku nemá vplyv na uplatnenie NČZD na manželku. Vzhľadom na uvedené, ak sú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže na manželku uplatniť NČZD za mesiace január až marec 2024, t. j. v mesiacoch, v ktorých sa manželka považovala za občana so zdravotným postihnutím.

(zdroj: FR SR)