CESTOVNÉ NÁHRADY

Poskytovanie cestovných náhrad a iných výdavkov v súvislosti s pracovnými cestami je upravené v zákone č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. Nárok na cestovné náhrady a iné výdavky (§ 1 ods. 1 zákona o cestovných náhradách) majú (ďalej budú tieto osoby označované ako "zamestnanci"): - zamestnanci v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, - členovia družstva, ak sú v pracovnom vzťahu, - fyzické osoby, ktoré vykonávajú prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zákon o cestovných náhradách (§ 1 ods. 2) upravuje poskytovanie náhrad aj: - osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, - osobám, ktoré plnia pre právnickú alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu alebo v inom právnom vzťahu, - osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.

Cestovné náhrady sa poskytujú pri: - pracovnej ceste (tuzemská pracovná cesta, zahraničná pracovná cesta), - dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej FO alebo PO, - vysielaní zamestnanca do iného členského štátu EÚ, - vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, - výkone práce v zahraničí, - ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť.

Pracovnou cestou sa rozumie čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (ktoré je písomne dohodnuté so zamestnancom⁴⁰⁾ vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

Zamestnanec je povinný po skončení pracovnej cesty do 10 pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty alebo vzniku nároku na cestovné náhrady predložiť zamestnávateľovi všetky potrebné doklady (v písomnej podobe) na vyúčtovanie náhrad, ak nie je stanovená iná lehota v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa. Táto lehota môže byť však najviac do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta skončená.

Zamestnávateľ je povinný do 10 pracovných dní odo dňa predloženia dokladov od zamestnanca vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty, ak nie je v písomnej dohode so zamestnancom alebo v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise zamestnávateľa stanovená iná lehota. Táto lehota môže byť maximálne do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Tuzemské pracovné cesty

Osoby vyslané na pracovnú cestu majú podľa zákona o cestovných náhradách (§ 4) nárok na cestovné náhrady, ktorými sú: - náhrada preukázaných cestovných výdavkov,