Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky k zákonu č. 240/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (č. 15579/2000-71)

V súlade s vymedzenou pôsobnosťou územných finančných orgánov v zákone č. 254/1993 Z.z. o územných finančných orgánoch v znení neskorších predpisov a z dôvodu dodržania inštančného postupu, ustanovením bolo zmenené miesto predkladania zápisnice správcu dane o zničení prepadnutého tovaru z Ministerstva financií Slovenskej republiky na Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Nadväzne na novelu zákona o konkurze a vyrovnaní boli upravené niektoré ustanovenia zákona v oblasti výkonu daňovej kontroly.

V doterajšej úprave použitý pojem "daňový dlžník" bol nahradený pojmom "daňový subjekt", s cieľom umožniť vykonať daňovú kontrolu na požiadanie súdu aj v prípade, že daňový subjekt nemá u správcu dane evidované daňové nedoplatky.

Povinnosť správcu dane, tak daňového úradu ako aj obce, vykonať daňovú kontrolu u daňového subjektu na požiadanie súdu v súvislosti s konkurzným konaním a vyrovnacím konaním zostáva zachovaná. Správca dane vykoná daňovú kontrolu a protokol po prerokovaní s daňovým subjektom zašle súdu do 60 dní odo dňa doručenia výzvy súdu.

Do ustanovenia bola doplnená povinnosť pre správcu dane - daňový úrad vykonať daňovú kontrolu u každého daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie. V prípade, že správcom dane je obec, ustanovila sa pre obec možnosť vykonať daňovú kontrolu u takýchto daňových subjektov. Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania, daňový úrad je zo zákona povinný vykonať daňovú kontrolu u daňového subjektu v lehote do 60 dní od vyhlásenia konkurzu alebo od povolenia vyrovnania. Uvedená lehota sa vzťahuje aj na obec, ak sa rozhodne využiť možnosť vykonať daňovú kontrolu u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz, alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie. Z vykonaných daňových kontrol správca dane (daňový úrad aj obec) vypracuje protokol, ktorý musí obsahovať okrem náležitostí uvedených v zákone aj vyčíslenie rozdielu dane. Protokol z daňovej kontroly vykonanej po vyhlásení konkurzu správca dane prerokuje so správcom konkurznej podstaty, na ktorého prechádzajú všetky práva a povinnosti podľa zákona o správe daní a poplatkov a príslušných daňových zákonov. Protokol z daňovej kontroly vykonanej po povolení vyrovnania správca dane prerokuje s vyrovnacím správcom, príp. daňovým subjektom.

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 15 ods. 14 sa doplnilo o povinnosť vykonať daňovú kontrolu správcom dane - daňovým úradom, ako aj možnosť vykonať daňovú kontrolu správcom dane - obcou u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz, alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie, bolo potrebné rozšíriť toto ustanovenie o uvedené skutočnosti, t.j. že za opakovanú daňovú kontrolu sa nepovažuje daňová kontrola vykonaná u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie.

Podľa novely zákona o konkurze a vyrovnaní, vyhlásením konkurzu sa nekončí prevádzkovanie podnikania daňového subjektu. V ustanovení sa rozširuje okruh subjektov, u ktorých sa bude vykonávať daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola o daňový subjekt, na ktorý bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, ak tento neskončí prevádzkovanie jeho podnikania.

Ustanovenie sa doplnilo z dôvodu, že podľa zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, poskytnutie napr. úľavy z penále, pokút, zo zvýšenia dane a z úrokov je nepriamou formou štátnej pomoci, ktorá podlieha schváleniu Úradu pre štátnu pomoc. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sprístupniť daňové tajomstvo pre tento úrad.

Ustanovením sa upravuje postup daňového subjektu pri jeho výmaze z obchodného registra. Daňový subjekt je povinný vyžiadať si od správcu dane súhlas k návrhu na výmaz z obchodného registra. Toto ustanovenie zároveň určuje, na čo správca dane pri vydaní súhlasu prihliada, a to na daňové nedoplatky a daň, ktorú má daňový subjekt zaplatiť v lehote splatnosti podľa zákona o správe daní a poplatkov alebo hmotnoprávnych daňových zákonov.

V tomto ustanovení sa určuje, kedy nemožno podať dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie. Daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie:

1. po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly za obdobie, ktoré má byť podľa oznámenia kontrolované, a to až do jej ukončenia,

Ustanovením bol zjednodušený postup správcu dane pre prípad, ak daňový subjekt nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú alebo zrazenú daň v zákonnej lehote. Správca dane v týchto prípadoch môže daňového dlžníka vyzvať aby zaplatil alebo odviedol daň v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Súčasne ho vo výzve upovedomí o následkoch nezaplatenia alebo neodvedenia dane (napr., že môže začať daňové exekučné konanie). Daňový subjekt proti výzve môže do 15 dní od jej doručenia podať námietku, podanie námietky nemá odkladný účinok. Doručenie takejto výzvy sa považuje za úkon vykonaný na vyberanie dane, to znamená, že sa súčasne predlžuje premlčacia lehota na vyberanie a vymáhanie daňového nedoplatku. Premlčacia šesťročná lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený (§ 69 ods. 2). Nedoplatok je možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.

Doplnením tohto ustanovenia sa rieši oddelená evidencia daňových nedoplatkov tých daňových subjektov, na ktoré bol vyhlásený konkurz alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie.

Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku je právoplatné dňom jeho vydania. Daňový subjekt zaniká, preto rozhodnutie sa mu nedoručuje. Vzhľadom na uvedené, nie je možné podať proti nemu ani opravný prostriedok.

Ak však zániku daňového subjektu predchádza jeho zrušenie bez likvidácie, daňové nedoplatky alebo ich časť správca dane neodpíše. Za takto zaniknutý daňový subjekt povinnosť uhradiť daňový nedoplatok prechádza na jeho právneho nástupcu.

Toto ustanovenie rieši odpísanie daňovej pohľadávky v konkurznom konaní a vyrovnacom konaní. Správca dane odpíše daňovú pohľadávku (definovaná v § 95 ods. 1) alebo jej časť na základe právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania za podmienky, že daňový dlžník splnil svoje povinnosti uvedené v uznesení súdu úplne a včas.

Správca dane odpíše daňovú pohľadávku alebo jej časť aj na základe právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo na základe právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok daňového subjektu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty alebo na základe právoplatného uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo na základe právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania.

Ak po ukončení konkurzného konania daňovému subjektu zostane majetok, správca dane odpíše daňovú pohľadávku alebo jej časť až po jeho zániku, t.j. po jeho vymazaní z obchodného registra. Ak zániku daňového subjektu predchádza zrušenie subjektu bez likvidácie, správca dane daňovú pohľadávku neodpíše.

Daňový nedoplatok odpísaním daňovej pohľadávky zaniká. Správca dane o odpísaní daňovej pohľadávky vydá rozhodnutie, ktoré nadobúda právoplatnosť dňom jeho vydania. Vzhľadom na to, že daňový subjekt zaniká, rozhodnutie o odpísaní pohľadávky sa mu nedoručuje, a preto nie je voči tomuto rozhodnutiu možné podať ani opravný prostriedok.

Novela zákona rozširuje možnosť pre daňový subjekt požiadať o platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov ako je uvedené v osobitnom zákone - zákone o daniach z príjmov. Táto možnosť sa vzťahuje aj na správcu dane, ktorý môže z vlastného podnetu určiť platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom zákone.

Platenie preddavkov na daň, spôsob a výpočet výšky preddavku upravuje zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v § 40 - pre fyzické osoby a v § 50 - pre právnické osoby. V týchto ustanoveniach sú uvedené prípady, kedy správca dane môže platenie preddavkov na daň určiť inak. Neriešia však prípady, keď v priebehu zdaňovacieho obdobia nastanú okolnosti, ktoré sú hodné osobitného zreteľa a daňový subjekt nie je schopný plniť si svoju povinnosť zo zákona v lehote a výške ním určenej. V týchto prípadoch môže správca dane, po posúdení finančnej analýzy a ekonomickej situácie predloženej daňovým subjektom, určiť platenie preddavkov z iných dôvodov ako sú uvedené v osobitnom zákone (zákone o daniach z príjmov), a to na základe žiadosti daňového subjektu. Platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v osobitnom zákone, môže správca dane určiť aj z vlastného podnetu.

Nadväzne na zákon o konkurze a vyrovnaní sa v odseku 1 určuje, že v čase od vyhlásenia konkurzu do jeho zrušenia alebo v čase od povolenia vyrovnania do potvrdenia vyrovnania, sa neuplatňuje prednostné záložné právo zriadené správcom dane na zabezpečenie daňovej pohľadávky pred vyhlásením konkurzu alebo povolením vyrovnania.

V tomto ustanovení ide o významové a funkčné spresnenie textu.

V § 93 ods. 1 sa upravuje postup správcu dane s nakladaním dražobnej zábezpeky vydražiteľa, ktorá bola poukázaná na daňový exekučný účet tak, že z týchto prostriedkov uhradí správca dane daň z pridanej hodnoty za platiteľa dane z pridanej hodnoty.

V odseku 2 sa upravuje rozsah finančných prostriedkov poukazovaných na daňový exekučný účet, ktoré je možné použiť ako výťažok na úhradu exekučných nákladov, hotových výdavkov a na pokrytie daňového nedoplatku. Celková výška výťažku sa znižuje o daň z pridanej hodnoty uhradenej správcom dane za platiteľa dane z pridanej hodnoty podľa odseku 1.

V zákone sa zavádza nová časť - osobitné ustanovenia pre konkurzné konanie a vyrovnacie konanie. Táto časť rieši prihlasovanie daňových pohľadávok (§ 95) a účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia vyrovnania (§ 95a).

V odseku 1 je definovaný pojem "daňová pohľadávka" Za daňovú pohľadávku sa považuje nezaplatená suma dane, povinnosť zaplatenia ktorej vznikla na základe tohto zákona alebo hmotnoprávnych daňových zákonov, ako aj pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, penále, úroky a zvýšenie dane (v novele je pre ne zavedená legislatívna skratka "sankcia"), sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania.

Odsek 2 definuje na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania pojem "daňový záväzok" ako sumu dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok, a to aj v prípade, ak si tento nárok neuplatnil.

Odsek 3 vymedzuje, čo sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu alebo povolením vyrovnania. Pri daniach sú to tie daňové pohľadávky, kde vznikla daňová povinnosť podľa hmotnoprávnych daňových zákonov pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, vrátane dane za zdaňovacie obdobie ukončené dňom, ktorý predchádza dňu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania. Pri sankciách sú to tie daňové pohľadávky, ktoré vyrubil správca dane do vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania. Ak sankcia nebola do vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania vyrubená a hmotnoprávny daňový zákon ustanovuje jej najvyššiu prípustnú výšku, považuje sa za daňovú pohľadávku najviac polovica jej najvyššej prípustnej výšky.

Odsek 4 ustanovuje, že pri daňových záväzkoch sa postupuje primerane podľa odseku 3.

Odsek 5 určuje, že daňové pohľadávky alebo daňové záväzky, ktoré nie je možné podľa odsekov 3 a 4 považovať za daňové záväzky alebo daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, sa považujú za daňové pohľadávky alebo daňové záväzky vzniknuté po vyhlásení konkurzu alebo povolení vyrovnania.

Podľa odseku 6 si môže správca dane uplatňovať v konkurznom konaní tie daňové pohľadávky, ktoré sa považujú za daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu, aj keď neboli do vyhlásenia konkurzu vyrubené. Rovnako si správca uplatní v konkurznom konaní daňové pohľadávky, ktoré vzniknú na základe daňovej kontroly vykonanej podľa § 15 ods. 14 zákona. Takýmto istým spôsobom postupuje správca dane, ak uplatňuje daňové pohľadávky vo vyrovnacom konaní (odsek 7).

Správca dane po vyhlásení konkurzu alebo povolení vyrovnania prihlási daňové pohľadávky určené podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 v lehote a spôsobom ustanoveným v zákone o konkurze a vyrovnaní. V konkurznom konaní a vyrovnacom konaní ako veriteľ vystupuje v mene správcu dane poverený zamestnanec správcu dane alebo Ústredného daňového riaditeľstva SR.

Ustanovenie podrobne upravuje postup správcu dane, ak bol na daňový subjekt vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie. Odsek 1 určuje, že správca dane nemôže voči daňovému subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz alebo ktorému súd povolil vyrovnanie, v čase od vyhlásenia konkurzu do jeho zrušenia alebo po povolení vyrovnania začať daňové konanie, vrátane daňového exekučného konania. Rovnako sa zo zákona prerušujú na obdobie od vyhlásenia konkurzu do jeho zrušenia alebo od povolenia vyrovnania do potvrdenia vyrovnania všetky daňové konania vrátane daňového exekučného konania. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že sa vzťahuje aj na daňové exekučné konanie začaté podľa predpisov platných do 31.8.1999.

Správca dane môže začať daňové konanie v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo po povolení vyrovnania len na výzvu súdu, s výnimkou daňového exekučného konania, ktoré nie je možné začať, ani v ňom pokračovať.

Odsek 3 ustanovuje, že v čase od vyhlásenia konkurzu do jeho zrušenia nie je možné začať daňové konanie na daňové pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu. V tomto období správca dane nemôže ani vyrubovať sankcie. Rovnako nemôže správca dane, v čase od povolenia vyrovnania, vyrubovať tie sankcie, ktoré by bolo možné považovať za daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením vyrovnania.

V odseku 4 sa v nadväznosti na zákon o konkurze a vyrovnaní upravuje, že všetky ešte nesplatné daňové pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, sa vyhlásením konkurzu stávajú splatnými. Zároveň toto ustanovenie rieši aj spočívanie lehôt v čase od vyhlásenia konkurzu do jeho zrušenia tak, že lehoty ustanovené pre premlčanie alebo zánik daňových pohľadávok a záväzkov v tomto období neplynú.

Novela zákona upravuje postavenie správcu konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty sa na obdobie od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu stáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu. Všetky daňové doklady, daňové priznania a iné písomnosti, ktoré vystaví správca konkurznej podstaty a ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

Podľa odseku 6 je v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu vylúčené započítanie daňových pohľadávok a daňových záväzkov a použitie ustanovenia § 63 ods. 2, 3, 4 prvá veta a ods. 8 zákona. Ustanovenie zároveň určuje, že odpočítanie dane na vstupe od dane na výstupe pri dani z pridanej hodnoty sa nepovažuje za započítanie daňových pohľadávok a záväzkov.

Novela zákona v odseku 7 rieši následky potvrdenia vyrovnania. Zo zákona zanikajú daňové pohľadávky alebo ich časti, ktoré daňový subjekt na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Rovnako zanikajú všetky daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením vyrovnania, ktoré nebolo možné uspokojiť. Súčasne zanikajú aj sankcie alebo ich časti, ktoré neboli považované za daňové pohľadávky podľa § 95 ods. 1 a vzťahujú sa na pohľadávky vzniknuté pred povolením vyrovnania. Tieto daňové pohľadávky a sankcie nie je možné dodatočne vyrubiť ani po skončení vyrovnania.

Ak daňový subjekt nesplní vyrovnanie, môže správca dane, počnúc dňom právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým bolo potvrdené nesplnenie vyrovnania, začať daňové konanie alebo pokračovať v prerušenom daňovom konaní. V tomto prípade nepostupuje správca dane podľa odseku 7 a daňové pohľadávky nezaniknú.

Ustanovenie jednoznačne určuje, že na daňové konanie sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Správca dane môže v daňovom konaní postupovať len v súlade s týmto zákonom (zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).

Zámerom tohto ustanovenia je umožniť daňovým dlžníkom uhradiť čiastočne alebo úplne daňový nedoplatok formou prevodu dlhopisu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na účet Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, vedený v stredisku cenných papierov. Hodnota jedného dlhopisu bola stanovená novelou zákona na sumu 13 740 Sk.

Daňový dlžník môže použiť na úhradu daňových nedoplatkov aj viac ako jeden dlhopis za podmienky, že celková hodnota všetkých dlhopisov neprevýši výšku daňového nedoplatku.

Žiadosť podlieha správnemu poplatku vo výške 100 Sk podľa položky č. 143 písm. b) zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Daňový dlžník zároveň s potvrdením obdrží od daňového úradu aj informácie o ďalšom postupe pri prevode dlhopisu.

Zníženie alebo úhrada daňových nedoplatkov sa vykoná ku dňu nasledujúcemu po dni pripísania dlhopisu na účet Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, vedeného v stredisku cenných papierov.

Na postup pri prevode dlhopisu sa vzťahuje zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

Novela zákona je v poradí už šestnástou, a preto sa splnomocňuje predseda Národnej rady, aby vyhlásil úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Novela zákona nadobúda účinnosť 1.8.2000.