Francúzska republika

Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú svoj domicil v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch.

1. Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku vyberané v oboch zmluvných štátoch, nech už je spôsob vyberania akýkoľvek.

2. Za dane z príjmu a z majetku sa považujú dane vyberané z celkového príjmu, zo všetkého majetku alebo z jednotlivých častí príjmu alebo majetku, včítane daní zo ziskov pochádzajúcich zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, a dane z prírastku hodnoty.

4. Zmluva sa bude tiež vzťahovať na budúce dane totožnej alebo podobnej povahy, ktoré sa pripoja k súčasným daniam alebo ktoré ich nahradia. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú oznamovať zmeny, ktoré sa vykonajú v ich príslušných daňových zákonoch.

2. Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy zmluvným štátom zmysel, ktorý mu určujú právne predpisy spomenutého štátu, ktoré upravujú dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.

1. Pre aplikáciu tejto Zmluvy sa predpokladá, že osoba má svoj domicil v zmluvnom štáte, keď táto osoba je podrobená dani v tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, sídla vedenia alebo každého iného kritéria obdobnej povahy.

3. Ak sa podľa ustanovenia odseku 1 predpokladá, že iná osoba než fyzická osoba má svoj domicil v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že jej domicil je v tom zmluvnom štáte, v ktorom je sídlo jej skutočného vedenia.

1. Výraz "stála prevádzkáreň" označuje v zmysle tejto zmluvy trvalé zariadenie na podnikanie, v ktorom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.

4. nahradené článkom 12 ods. 1 a 2 dohovoru č. 339/2018 Z.z.^*)

5. nahradené článkom 12 ods. 1 a 2 dohovoru č. 339/2018 Z.z.^*)

6. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má svoj domicil v jednom zmluvnom štáte, kontroluje alebo je kontrolovaná spoločnosťou, ktorá má svoj domicil v druhom zmluvnom štáte alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak), nestačí sama osebe urobiť z ktorejkoľvek tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.

Na účely článku 5 zmluvy (po úprave podľa dohovoru) osoba je úzko prepojená s podnikom, ak na základe všetkých relevantných skutočností a okolností jedna osoba ovláda druhú alebo ak sú obidve ovládané tými istými osobami alebo podnikmi. V každom prípade sa osoba bude považovať za úzko prepojenú s podnikom, pokiaľ má jeden v držbe, či už priamo, alebo nepriamo, viac ako 50-percentný podiel (beneficial interest) na druhom (alebo, v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových hlasovacích práv a hodnoty akcií spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti (beneficial equity interest)), alebo ak iná osoba má v držbe, či už priamo, alebo nepriamo, viac ako 50-percentný podiel (alebo, v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových hlasovacích práv a hodnoty akcií spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti) na osobe a podniku.

1. Príjmy plynúce z nehnuteľného majetku sa zdania v tom zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.

2. Výraz "nehnuteľný majetok" je definovaný v zhode s daňovým právom tohto zmluvného štátu, v ktorom sú nehnuteľnosti umiestnené. Výraz zahŕňa predovšetkým práva, ktoré sa spravujú právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na vlastníctvo pôdy, a práva na premenlivé alebo pevné plnenia za ťaženie alebo privolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iného pôdneho bohatstva. Lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

3. Ustanovenie odseku 1 sa použije na príjmy prameniace z priameho hospodárenia, z nájmu alebo z árendy, práve tak ako z každého iného spôsobu exploatácie nehnuteľného majetku.

4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy plynúce z nehnuteľného majetku podniku, práve tak ako na príjmy z nehnuteľného majetku slúžiaceho na výkon slobodného povolania.

1. Výnosy podniku jedného zmluvného štátu sa zdania iba v tomto štáte, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, zdania sa výnosy podniku v druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pričítať spomenutej stálej prevádzkárni.

2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú sa v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni výnosy, ktoré by bola mohla realizovať, keby bola zriadila odlišný a oddelený podnik vykonávajúci totožné alebo obdobné činnosti v totožných alebo obdobných podmienkach a obchodujúci celkom nezávisle s podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.

3. Pri výpočte výnosov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkárňou, včítane výdavkov vedenia a všeobecných administratívnych výdavkov takto vynaložených, či už v štáte, v ktorom je táto stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde.

4. Žiadny výnos sa nepričíta stálej prevádzkárni na základe skutočnosti, že táto stála prevádzkáreň iba nakupovala tovar pre podnik.

5. Na účely predchádzajúcich odsekov sa výnosy, ktoré sa majú pričítať stálej prevádzkárni, vypočítajú každý rok podľa tej istej metódy, pokiaľ neexistujú závažné a dostatočné dôvody pre iný postup.

6. Ak výnosy zahŕňajú časti príjmu, ktoré sa upravujú oddelene v iných článkoch tejto Zmluvy, ustanovenia oných článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.

7. Ustanovenie odseku 1 sa analogicky použije na živnostenskú daň (contribution des patentes).

1. Výnosy plynúce z prevádzky lodí a lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

2. Výnosy plynúce z prevádzky člnov slúžiacich vnútrozemskej plavbe podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

3. Ak sídlo skutočného vedenia podniku námornej alebo vnútrozemskej plavby je na palube lode alebo člna, považuje sa toto sídlo za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto lode alebo tohto člna, alebo ak nie je domovský prístav, v zmluvnom štáte, kde prevádzateľ lode alebo člna má svoj domicil.

4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa analogicky použijú na živnostenskú daň (contribution des patentes).

Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto zmluvného štátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom zmluvnom štáte a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik prvého uvedeného zmluvného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvomi podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom druhý zmluvný štát primerane upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov. Pri stanovení takejto úpravy sa postupuje s náležitým ohľadom na iné ustanovenia zmluvy a príslušné úrady zmluvných štátov sa v prípade potreby spolu poradia.

1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má domicil v jednom zmluvnom štáte, osobe majúcej domicil v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu v tomto druhom štáte.

3. Výraz "dividendy", použitý v tomto článku, označuje príjmy plynúce z účastín, požitkových listín, kuksov, zakladateľských podielov alebo z iných podielov na zisku, s výnimkou pohľadávok, práve tak ako príjmy z iných spoločenských účastí, ktoré sú postavené na roveň príjmom z účastín daňovým zákonodarstvom štátu, v ktorom má svoj domicil spoločnosť, ktorá rozdeľuje dividendy.

4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú vtedy, keď príjemca dividend majúci domicil v jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má svoj domicil spoločnosť vyplácajúca dividendy, stálu prevádzkáreň, s ktorou je v skutočnosti spojená účasť poskytujúca dividendy. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7.

5. Osoba, ktorá má svoj domicil v Československu a ktorá poberá dividendy vyplácané spoločnosťou majúcou svoj domicil vo Francúzsku, môže žiadať úhradu zrážky dane z týchto dividend vykonanej vopred, ktorú zaplatila v danom prípade spoločnosť vyplácajúca dividendy. Francúzsko však môže zo sumy úhrad vybrať daň predvídanú v odseku 2.

Ak spoločnosť s domicilom v Československu má vo Francúzsku stálu prevádzkáreň, môže tam podliehať zrážke dane pri prameni, a to za podmienok predvídaných vnútroštátnym francúzskym zákonodarstvom. Základ, z ktorého sa táto zrážka vyberá, sa však znižuje o jednu tretinu a sadzba zrážky nemôže prekročiť 10%.

1. Úroky plynúce z jedného zmluvného štátu a vyplácané osobe majúcej domicil v druhom zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte.

2. Výraz "úroky", použitý v tomto článku, označuje príjmy z verejných dlhopisov, obligácií zabezpečených i nezabezpečených hypotekárnou zárukou alebo klauzulou o účasti na zisku a z pohľadávok akejkoľvek povahy, práve tak ako všetky iné výťažky postavené daňovými predpismi štátu, z ktorého príjmy plynú, na roveň príjmom z pôžičiek.

3. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije vtedy, keď príjemca úrokov, ktorý má domicil v jednom zmluvnom štáte, má v druhom zmluvnom štáte, z ktorého plynú úroky, stálu prevádzkáreň, ku ktorej sa v skutočnosti viaže pohľadávka, ktorá je zdrojom úrokov. V tomto prípade sa aplikujú ustanovenia článku 7.

4. Usudzuje sa, že úroky majú zdroj v určitom zmluvnom štáte, ak je dlžníkom tento štát sám, miestna korporácia alebo osoba majúca domicil v tomto štáte. Ak však dlžník úrokov bez ohľadu na to, či má alebo nemá domicil v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň, pre ktorú bola dojednaná pôžička poskytujúca úrok a ktorá znáša na svoju ťarchu tieto úroky, sa predpokladá, že spomenuté úroky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená.

5. Ak v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi dlžníkom a veriteľom alebo ktoré jeden i druhý udržiavajú s tretími osobami, suma vyplácaných úrokov so zreteľom na pohľadávku, pre ktorú sa uhrádzajú, presahuje sumu, ktorú by bol dlžník dohovoril s veriteľom, keby nebolo podobných vzťahov, aplikujú sa ustanovenia tohto článku len na túto poslednú sumu. Časť platieb, ktorá ju presahuje, zostáva v tomto prípade podrobená dani podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a podľa iných ustanovení tejto Zmluvy.

1. Licenčné poplatky majúce pôvod v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe, ktorá má domicil v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu v tomto druhom štáte.

2. Licenčné poplatky sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, z ktorého plynú, a to podľa právnych predpisov tohto štátu. Takto určená daň nemôže však presiahnuť 5% hrubej sumy licenčných poplatkov.

3. Licenčné poplatky plynúce z autorských práv k literárnym, umeleckým alebo vedeckým dielam sa zdaňujú bez ohľadu na ustanovenie odseku 2 len v tom zmluvnom štáte, v ktorom má domicil osoba, ktorá ich poberá.

4. Výraz "licenčné poplatky", použitý v tomto článku, označuje úhrady akéhokoľvek druhu vyplácané za použitie alebo za povolenie na použitie autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu, včítane kinematografických filmov, patentu, výrobnej alebo obchodnej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného návodu alebo výrobného postupu, ako aj za použitie alebo povolenie na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia a za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti získané v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.

5. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v tom prípade, ak príjemca licenčných poplatkov, ktorý má domicil v jednom zmluvnom štáte, má v druhom zmluvnom štáte, z ktorého plynú licenčné poplatky, stálu prevádzkáreň, ku ktorej sa v skutočnosti viaže právo alebo majetok, ktoré sú zdrojom licenčných poplatkov. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7.

6. Ak v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi dlžníkom a veriteľom alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s tretími osobami, suma vyplácaných odplát vzhľadom na plnenie, pre ktoré sa uhrádzajú, presahuje odplatu, ktorú by bol dlžník dohovoril s veriteľom, keby nebolo podobných vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto poslednú sumu. Časť platieb, ktorá ju presahuje, zostáva v tomto prípade podrobená dani podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a podľa iných ustanovení tejto Zmluvy.

1. Zisky majúce pôvod v scudzení nehnuteľného majetku, ktorého definícia je uvedená v článku 6 ods. 2 sa zdania v tom zmluvnom štáte, v ktorom je tento nehnuteľný majetok umiestnený. Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia akcií alebo porovnateľných podielov, ako napríklad podiely v osobnej obchodnej spoločnosti alebo truste, môžu byť zdanené v druhom zmluvnom štáte, ak kedykoľvek počas obdobia 365 dní predchádzajúcich scudzeniu viac ako 50 percent hodnoty týchto akcií alebo porovnateľných podielov priamo alebo nepriamo predstavuje nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v druhom zmluvnom štáte

3. Zisky pochádzajúce zo scudzenia všetkých majetkových hodnôt iných než tých hodnôt, o ktorých sa hovorí v odsekoch 1 a 2, podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má scudziteľ domicil.

1. Príjmy, ktoré osoba majúca domicil v jednom zmluvnom štáte poberá zo slobodného povolania alebo z iných nezávislých činností podobnej povahy, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, iba ak táto osoba užíva v druhom zmluvnom štáte obvyklým spôsobom stálu základňu na výkon svojich činností. Ak disponuje takou základňou, príjmy podliehajú zdaneniu v druhom štáte, ale jedine v rozsahu, v akom ich možno pričítať spomenutej stálej základni.

2. Výraz "slobodné povolania" zahŕňa najmä nezávislé činnosti vedeckého, literárneho, umeleckého, vychovávateľského alebo učiteľského druhu, ako aj nezávislé činnosti lekárov, advokátov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovníkov.

1. S výhradou ustanovení článkov 17, 19, 20, 21 a 22 mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba majúca domicil v jednom zmluvnom štáte poberá z dôvodov plateného zamestnania, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte. Ak sa však zamestnanie vykonáva v druhom zmluvnom štáte, odmeny prijaté z tohto titulu podliehajú zdaneniu v tomto druhom štáte.

3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmeny z titulu plateného zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave alebo na palube člna slúžiaceho vnútrozemskej plavbe podliehajú zdaneniu v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

Tantiémy, náhrady za účasť v správnych orgánoch a iné podobné platy, ktoré osoba majúca domicil v jednom zmluvnom štáte poberá vo svojej vlastnosti člena správnej alebo dozornej rady spoločnosti, ktorá má domicil v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu v tomto druhom štáte.

Bez ohľadu na ustanovenia článkov 15 a 16 príjmy, ktoré verejne vystupujúci profesionáli, ako divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci a hudobníci, práve tak ako športovci poberajú zo svojej osobnej činnosti v tejto vlastnosti, podliehajú zdaneniu v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.

S výhradou ustanovenia odseku 1 článku 20 penzie, včítane penzií zo sociálneho zabezpečenia, a iné podobné platy poukazované z dôvodu predošlého zamestnania osobe, ktorá má domicil v jednom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

2. Ustanovenia článkov 16, 17 a 19 sa použijú na platy alebo penzie poukazované z dôvodu služieb preukázaných v rámci obchodnej alebo priemyselnej činnosti vykonávanej jedným zo zmluvných štátov alebo niektorou jeho miestnou korporáciou alebo právnickou osobou verejného práva tohto štátu.

3. Vlastnosť právnickej osoby verejného práva sa určuje podľa právnych predpisov štátu, v ktorom právnická osoba bola zriadená.

Profesor, ktorý mal svoj domicil v jednom zmluvnom štáte pred začiatkom pobytu v druhom zmluvnom štáte a ktorý vyučuje po čas nepresahujúci dva roky na vzdelávacom ústave druhého zmluvného štátu, je oslobodený v tomto druhom štáte od dane z odmeny, ktorú poberá za toto vyučovanie.

1. Sumy, ktoré študujúci alebo stážista, ktorý má alebo mal skôr domicil v jednom zmluvnom štáte a ktorý sa zdržiava v druhom zmluvnom štáte iba preto, aby tam pokračoval vo svojich štúdiách alebo v príprave na povolanie, dostáva na krytie výdavkov pobytu, štúdia alebo praktického výcviku, nepodliehajú zdaneniu v tomto druhom štáte s podmienkou, že pochádzajú zo zdrojov mimo tohto druhého štátu.

2. Študujúci na vyučovacích ústavoch jedného zmluvného štátu, ktorí vykonávajú platenú činnosť v druhom zmluvnom štáte, aby získali praktický výcvik vzťahujúci sa na ich štúdiá, nepodliehajú v tomto druhom štáte dani z odmeny platenej z tohto dôvodu s podmienkou, že trvanie tejto činnosti nepresiahne 183 dní v kalendárnom roku.

Časti príjmu osoby majúcej domicil v jednom zmluvnom štáte, ktoré nie sú výslovne uvedené v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, sa zdania len v tomto štáte.

1. Majetok pozostávajúci z nehnuteľností, tak ako je definovaný v odseku 2 článku 6, podlieha zdaneniu v zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.

2. Majetok pozostávajúci z hnuteľností, ktoré sú súčasťou aktív stálej prevádzkárne podniku alebo majetok z hnuteľností, ktoré utvárajú stálu základňu slúžiacu na výkon slobodného povolania, podlieha zdaneniu v zmluvnom štáte, kde je umiestnená stála prevádzkáreň alebo stála základňa.

3. Lode a lietadlá využívané v medzinárodnej premávke a člny slúžiace vnútrozemskej plavbe, práve tak ako hnuteľnosti určené na ich prevádzku podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, kde je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

4. Všetky ostatné časti majetku osoby majúcej domicil v jednom zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

1. Príslušníci jedného zmluvného štátu, aj keď majú domicil v druhom zmluvnom štáte alebo nie, nepodliehajú v tomto druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré by boli iné alebo ťažšie než tie, ktorým sú alebo budú môcť byť podrobení príslušníci tohto druhého štátu nachádzajúci sa v rovnakej situácii.

3. Osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré majú domicil v jednom zmluvnom štáte, nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré by boli iné alebo ťažšie než tie, ktorým sú alebo budú môcť byť podrobení príslušníci tohto druhého štátu nachádzajúci sa v rovnakej situácii.

5. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba alebo osoby majúce domicil v druhom zmluvnom štáte, nepodliehajú v prvom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré by boli iné alebo ťažšie než tie, ktorým sú alebo budú môcť byť podrobené iné podniky takej istej povahy tohto prvého štátu.

6. Výraz "zdanenie" označuje v tomto článku dane akejkoľvek povahy alebo názvu.

1. Ak sa osoba majúca domicil v niektorom zmluvnom štáte domnieva, že opatrenia vykonané jedným zmluvným štátom alebo oboma štátmi majú alebo budú mať za následok pre ňu zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje vnútroštátne zákonodarstvo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, v ktorom má domicil.

Prípad musí byť predložený do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami zmluvy.

2. Tento príslušný úrad sa vynasnaží, aby otázku upravil priateľskou dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu za účelom zamedzenia zdanenia, ktoré nie je v zhode s touto Zmluvou, ak sa mu reklamácia bude zdať oprávnená a ak sám nebude môcť nájsť uspokojivé riešenie.

Dosiahnutá dohoda sa uplatní bez ohľadu na časové lehoty podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov.

3. Príslušné úrady zmluvných štátov vynaložia úsilie vyriešiť vzájomnou dohodou ťažkosti či pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo vykonávaní zmluvy. Môžu sa tiež za účelom vylúčenia dvojakého zdanenia dohodnúť v prípadoch, ktoré Zmluva nepredvída.

4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu byť v priamom spojení v záujme dosiahnutia dohody, o ktorej sa hovorí v predchádzajúcich odsekoch. Ak sa zdá, že ústne výmeny názorov uľahčia túto dohodu, môžu sa tieto výmeny názorov konať v rámci komisie zostavenej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.

1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na aplikáciu ustanovení tejto Zmluvy a vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, o ktorých sa hovorí v tejto Zmluve, v rozsahu, pokiaľ zdanenie, ktoré predvídajú, sa spravuje touto Zmluvou. Všetky takto vymenené informácie sa budú považovať za tajné a budú sa môcť oznámiť len osobám alebo úradom povereným určením alebo vyberaním daní, o ktorých táto Zmluva hovorí.

1. Ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré požívajú členovia diplomatických misií a ich súkromný služobný personál, ako aj členovia konzulárnych úradov buď podľa pravidiel medzinárodného práva, alebo podľa zmluvných ustanovení.

2. Právo zdanenia sa vyhradzuje vysielajúcemu štátu v tom rozsahu, v akom podľa daňových výsad, ktoré požívajú členovia diplomatických misií a ich súkromný služobný personál, ako aj členovia konzulárnych úradov buď podľa pravidiel medzinárodného práva, alebo podľa zmluvných ustanovení, nepodlieha príjem alebo majetok zdaneniu v prijímajúcom štáte.

3. Členovia diplomatických misií a ich súkromný služobný personál, ako aj členovia konzulárnych úradov jedného zmluvného štátu poverení v druhom zmluvnom štáte alebo v treťom štáte, ktorí majú príslušnosť vysielajúceho štátu, sa považujú na účely tejto Zmluvy za osoby majúce domicil vo vysielajúcom štáte, ak sú tam podrobení rovnakým povinnostiam vo veci daní z príjmu a z majetku ako osoby, ktoré v tomto spomínanom štáte majú domicil.

4. Zmluva sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie, ich orgány a funkcionárov, ani na členov diplomatických misií, na ich súkromný služobný personál a členov konzulárnych úradov tretieho štátu, keď sa nachádzajú na území niektorého zmluvného štátu a neposudzujú sa ako osoby majúce domicil v jednom alebo v druhom zmluvnom štáte vo veci daní z príjmu a z majetku.

1. Táto Zmluva sa môže rozšíriť buď bezo zmeny, alebo s nevyhnutnými úpravami na zámorské územia Francúzskej republiky, ktoré vyberajú dane podobnej povahy ako tie, na ktoré sa Zmluva aplikuje. Také rozšírenie nadobúda účinnosť od dátumu s tými modifikáciami a s tými podmienkami, včítane podmienok vzťahujúcich sa na ukončenie aplikácie, na ktorých sa zmluvné štáty spoločne dohodnú výmenou diplomatických nót alebo akýmkoľvek iným postupom v súlade so svojimi ústavnými predpismi.

2. Pokiaľ sa oba zmluvné štáty nedohodnú inak, prestane sa Zmluva aplikovať, ak ju vypovie jeden z nich podľa článku 33 za podmienok ustanovených v tomto článku, v každom území, na ktoré sa podľa tohto článku rozšírila.

Príslušné úrady zmluvných štátov určia spôsoby aplikácie tejto Zmluvy.

1. Táto Zmluva bude schválená v zhode s ústavnými postupmi platnými v oboch zmluvných štátoch. Nadobudne účinnosť výmenou nót, ktorými bude potvrdené, že sa potrebné formality v oboch štátoch splnili.

Ak je možné usúdiť, a to s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, že získanie výhody zo zmluvy bolo jedným z hlavných účelov akéhokoľvek opatrenia alebo akejkoľvek transakcie priamo alebo nepriamo vedúceho k tejto výhode, táto výhoda bez ohľadu na ktorékoľvek iné ustanovenia zmluvy nebude poskytnutá vo vzťahu k časti príjmu, pokiaľ sa nepreukáže, že poskytnutie tejto výhody v danej situácii by bolo v súlade s účelom a cieľom príslušných ustanovení zmluvy.