Usmernenie MF SR č. MF/014047/2005-722 k zákonu č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov

Ustanovenie § 98 zákona o miestnych daniach upravuje lehotu na zavedenie a zrušenie miestnej dane, na určenie zmeny sadzby dane, ako aj na určenie podmienok oslobodenia iba pri dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty, dani za nevýherné hracie prístroje, dani za jadrové zariadenie, pri miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a pri dani z motorových vozidiel. Pri ostatných druhoch miestnych daní túto lehotu zákon o miestnych daniach neupravuje.

Citované ustanovenie sa vzťahuje iba na vymenované druhy miestnych daní. Ostatné druhy miestnych daní (daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie a daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta) je možné zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzby dane a určiť podmienky uplatnenia oslobodenia od dane aj v inej lehote ako k 1. januáru kalendárneho roka.

Podľa § 104 ods. 7 zákona o miestnych daniach sa na daňové povinnosti podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 87/1994 Z.z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov, ktoré vznikli za zdaňovacie obdobie roku 2004 a skôr, a na skutočnosti, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Citované ustanovenie neupravuje postup podľa doterajších predpisov pri daňových povinnostiach a skutočnostiach, ktoré nastali od účinnosti zákona o miestnych daniach (t.j. od 1.11.2004 do zrušenia citovaných zákonov).

Zákony č. 317/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, č. 544/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a č. 87/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov boli zrušené s účinnosťou od 1. januára 2005 a od tohto dátumu sa postupuje podľa zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, napriek tomu, že účinnosť nadobudol už 1.11.2004. Doterajšie predpisy sa vzťahujú nielen na daňové povinnosti a skutočnosti, ktoré vznikli do účinnosti zákona o miestnych daniach, ale aj na daňové povinnosti a skutočnosti, ktoré vznikli do 31.12.2004 vrátane.

Zákon o miestnych daniach vymedzuje v § 6 ods. 2 písm. b) čo nie je predmetom dane z pozemkov, o.i. nie sú to pozemky, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie. Pojem pozemnej komunikácie je na účely tohto zákona definovaný v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a tvorí ju cestné teleso a jej súčasti.

Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

Podľa zákona o miestnych daniach je daňovníkom dane zo stavieb aj správca stavby vo vlastníctve štátu (napr. krajské úrady, súdy, prokuratúry a pod.). Pretože správca stavby vo vlastníctve štátu je daňovníkom dane zo stavieb, je povinný podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností aj za stavby, ktorými sú administratívne budovy, v priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na výpočet dane a daň si sám vypočítať. Jednou z podstatných náležitostí výpočtu dane je správne zaradenie stavby do predmetu dane v nadväznosti na členenie stavieb podľa účelu jej využitia. Predmet dane zo stavieb v členení podľa účelu využitia stavby vymedzuje § 10 ods. 1 písm. a) až g) zákona o miestnych daniach. Výšku sadzby dane určuje správca dane v závislosti od účelu využitia stavby podľa miestnych podmienok v obci všeobecne záväzným nariadením.

Administratívna budova celospoločenského významu, v ktorej sa nevykonáva podnikateľská činnosť a nebola ani postavená za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti a je spravidla vo vlastníctve štátu, sa zaradí podľa § 10 ods. 1 písm. g) zákona o miestnych daniach ako ostatná stavba.

Podľa § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré spĺňajú súčasne niekoľko podmienok. Jednou z podmienok, aby posudzovaná stavba bola predmetom dane podľa citovaného ustanovenia, je, že na ňu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie a v prípade, že nie je vydané kolaudačné rozhodnutie, predmetom dane sú stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.

V prípade rozostavanej stavby, ktorá nie je skolaudovaná, resp. iba čiastočne skolaudovaná, sa na príslušné zdaňovacie obdobie stavba nebude zdaňovať daňou zo stavieb, ale zdaní sa len pozemok ako stavebný pozemok až do právoplatného kolaudačného rozhodnutia na celú stavbu. V prípade, že celá stavba sa skutočne užíva, ale nebola skolaudovaná, stavba sa má zdaňovať daňou zo stavieb (podľa príslušného účelu využitia) a priľahlý pozemok ako stavebný pozemok až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o miestnych daniach daňovníkom dane z bytov je vlastník bytu alebo nebytového priestoru. Vlastníctvo k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome sa nadobúda na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.

Z hľadiska dane z nehnuteľností je potrebné vznik daňovej povinnosti dane z bytov posudzovať až od právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.

Podľa § 85 zákona je daňovníkom dane z motorových vozidiel držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch vozidla a užívateľ vozidla je daňovníkom len v zákonom ustanovených prípadoch (§ 85 písm. b), c) zákona). Predmetom dane z motorových vozidiel je podľa § 84 zákona vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné číslo v Slovenskej republike, vozidlo dovezené do Slovenskej republiky, ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ vozidla nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike, patrí do kategórie vozidiel M, N a O a používa sa na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.

Za podnikanie sa však podľa § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník nepovažuje použitie vozidla, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaný zamestnanec, ktorý je vyslaný zamestnávateľom na služobnú - pracovnú cestu. V tomto prípade daňovníkom dane z motorových vozidiel nie je ani zamestnávateľ, lebo nie je držiteľom motorového vozidla zapísaným v dokladoch vozidla.