Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 2634/2004-72 k zákonu č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a k zákonu č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov

Súčasťou základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov nie sú kurzové rozdiely z ocenenia majetku a záväzkov účtované do výnosov a nákladov. Podľa § 52 ods. 14 zákona o dani z príjmov sa § 17 ods. 17 použije už pri podaní daňového priznania od 1. januára 2004, t.j. aj na zdaňovacie obdobie roku 2003. Uvedené ustanovenia nadväzujú na zmeny v účtovníctve s účinnosťou od 1. januára 2003, konkrétne na zmeny účtovania rozdielov z precenenia pohľadávok a záväzkov vyjadrených v cudzej mene ku dňu zostavenia účtovnej závierky (v súlade s postupmi účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva boli tieto rozdiely z ocenenia do 31. decembra 2002 náplňou účtovania na účtoch 386 a 387). V súlade s uvedeným, do základu dane sa nezahrnujú rozdiely z ocenenia majetku a záväzkov účtované výsledkovým spôsobom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pri ktorých nedošlo k platbe pohľadávky alebo úhrade záväzku, t.j. rozdiely z precenenia majetku, pri ktorých sa očakáva úhrada alebo platba. Tieto rozdiely (rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo záväzku, zaúčtovanom pri ich vzniku a hodnotou po precenení v období, v ktorom dochádza k inkasu pohľadávky, resp. platbe záväzku) sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávky alebo platbe záväzku.

V súlade s § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve a v súlade s § 37 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. prepočítava účtovná jednotka ku dňu zostavenia účtovnej závierky kurzom Národnej banky Slovenska (ďalej len "NBS") aj majetok charakteru peňažných prostriedkov v cudzej mene v hotovosti (pokladnica) a na bankových účtoch (vrátane kontokorentných účtov). Rozdiel medzi hodnotou zostatku takýchto peňažných prostriedkov ku dňu zostavenia účtovnej závierky vypočítanou kurzom NBS k tomuto dňu a ich hodnotou zaúčtovanou pri nadobudnutí v súlade s § 24 ods. 2 alebo 3 zákona o účtovníctve sa účtuje tiež ako kurzový rozdiel. Kurzové rozdiely z precenenia majetku charakteru peňažných prostriedkov v cudzej mene vykázané z titulu prepočítania ich hodnoty kurzom vyhláseným NBS ku dňu zostavenia účtovnej závierky sú zahrnované do základu dane.

Podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie je podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Ak plynú podiely na zisku zo zahraničia, nie sú predmetom dane, ak sú vyplácané spoločnosťou so sídlom v zahraničí, ktorá vykazuje základ dane na podobnom princípe ako akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a družstvá, pri ktorých je vykázaný hospodársky výsledok podľa predpisov príslušnej krajiny zdanený.

Podľa § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona o dani z príjmov, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, resp. po 31. decembri 2003. Uvedené sa použije aj na prípady, ak takéto príjmy vyplácajú subjekty so sídlom alebo bydliskom mimo územia Slovenskej republiky.

Na základe uvedeného sa nevyplatené podiely na zisku určené na základe hospodárskeho výsledku vykázaného do konca roka 2003, vyplácané po 31. decembri 2003 zdania ako súčasť základu dane príjemcu platnou sadzbou dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. Podiely na zisku prijaté zo zahraničia zo zisku vykázaného do 31. decembra 2003, vyplatené po 31. decembri 2003 sa rovnako zahrnujú do základu dane s tým, že daň ktorá bola zrazená v zahraničí sa vysporiada v zmysle úpravy vyplývajúcej z príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Podiely na zisku, aj keď sú určené na základe hospodárskeho výsledku vykázaného do konca roka 2003, vyplácané po 31. decembri 2003 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, nie sú príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 zákona o dani z príjmov, a to už počnúc nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Pri štátnych dlhopisoch a štátnych pokladničných poukážkach vydaných do 31. decembra 2003, výnos ktorých bol zdanený už pri ich emisii v súlade s podmienkami emisie a ustanovením § 52 ods.1 zákona č. 366/1999 Z.z., sa pri výplate výnosu po 31. decembri 2003 postupuje podľa § 52 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2004. Podľa citovaného ustanovenia zákona o dani z príjmov na daňové povinnosti za rok 2003 a predchádzajúce roky sa použijú ustanovenia zákona č. 366/1999 Z.z. V súlade s uvedeným, zdaňovaný výnos pri emisii v roku 2003, aj napriek jeho výplate po 31. decembri 2003, už nepodlieha zdaneniu.

Podľa § 52 ods. 33 zákona o dani z príjmov pomerná časť úrokového výnosu z dlhopisov, ktorá nebola zahrnutá do základu dane z dôvodu uplatnenia § 23 ods. 4 písm. a) zákona č. 366/1999 Z.z. sa zahrnie do základu dane pri predaji alebo splatnosti dlhopisu po 31. decembri 2003. Ak pomerná časť úrokového výnosu, účtovaná do 31. decembra 2003 bola na základe podmienok emisie k tomuto dátumu aj splatná a daň zrazená pri výplate, poukázaní alebo pripísaní výnosu v prospech daňovníka, nie je už súčasťou základu dane v období predaja alebo splatnosti dlhopisu po 31. decembri 2003.

Pri dani vyberanej zrážkou z výnosov z cenných papierov, výnos z ktorých je splatný k 31. decembru 2003, ktorý banka pripísala v prospech daňovníka alebo poukázala daňovníkovi do 31. decembra 2003, sa aplikuje ustanovenie § 52 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa na daňové povinnosti za rok 2003 použije zákon č. 366/1999 Z.z. Výnos z cenného papiera vyplatený alebo poukázaný alebo pripísaný v prospech daňovníka po 31. decembri 2003 sa zdaní podľa § 43 zákona o dani z príjmov pri jeho výplate, poukázaní alebo pripísaní v prospech daňovníka sadzbou dane uvedenou v § 15 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 52 ods. 12 zákona o dani z príjmov príjmy a výdavky (náklady), ktoré sa podľa zákona č. 366/1999 Z.z. zahrnovali do základu dane po zaplatení a prijatí úhrady, zaúčtované do 31. decembra 2003 do výnosov alebo nákladov daňovníka, sa aj od 1. januára 2004 zahrnú do základu dane (daňových výdavkov alebo príjmov) v tom zdaňovacom období, kedy budú zaplatené alebo prijaté aj po 31. decembri 2003.

V súlade s § 52 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2003 zahrnú výdavky (náklady), ktorých uznanie za daňové výdavky je podmienené zaplatením v prípade ich zaplatenia v termíne do 31. januára 2004 (ide o súčasť daňovej povinnosti roku 2003) podľa § 23 ods. 3 písm. c) zákona č. 366/1999 Z.z.

Možnosť použitia podielu zaplatenej dane na osobitné účely bola ustanovená v zákone č. 366/1999 Z.z. (§ 48 a § 51a), pričom fyzické osoby sa rozhodovali o použití podielu zaplatenej dane vo výške 1% už v rokoch 2002 a 2003 v prospech nimi určenej právnickej osoby na zákonom ustanovené účely. Právnické osoby mohli uvedené ustanovenia využiť až v roku 2004 za zdaňovacie obdobie roka 2003. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 366/1999 Z.z. stráca účinnosť, pričom od 1. januára 2004 nadobúda účinnosť zákon o dani z príjmov, je potrebné v roku 2004 vychádzať pri poukazovaní podielu zaplatenej dane už podľa § 50 a § 52 ods. 26 tohto zákona. Z § 52 ods. 26 vyplýva, že pri posudzovaní splnenia podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa § 50 sa v roku 2004 použijú naďalej ustanovenia § 48 a 51a zákona č. 366/1999 Z.z.. V súlade s § 50 zákona o dani z príjmov, je podiel zaplatenej dane 2%. Z uvedeného vyplýva, že fyzické osoby a právnické osoby sa budú môcť v roku 2004 rozhodovať o poukázaní podielu svojej zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie roka 2003 už vo výške 2%. Podmienky na poukázanie podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie roka 2003 sú naďalej určené v § 48 a 51a zákona č. 366/1999 Z.z., a to na strane prijímateľa, ako aj daňovníka.

Daňovník, ktorý je právnickou osobou, môže podľa § 50 ods. 1 zákona o dani z príjmov poukázať podiel zaplatenej dane ním určenému prijímateľovi, pričom táto suma nemôže byť nižšia ako 250 Sk. Ak tento daňovník poukáže podiel zaplatenej dane viacerým prijímateľom, rovnako poukázaná suma nemôže byť nižšia ako 250 Sk jednotlivo pre každého prijímateľa.

V § 49 zákona o dani z príjmov sú ustanovené lehoty na podanie daňového priznania. Všeobecná lehota je ustanovená tromi mesiacmi po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Lehoty na podanie daňového priznania vyplývajúce z § 49 sa použijú na daňovníkov, ktorých zdaňovacie obdobie je ukončené dňom 31. decembra 2003 a po uvedenom období. Daňovníci, ktorí ukončili zdaňovacie obdobie pred 31. decembrom 2003, použijú lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 zákona o dani z príjmov, ak termín na podanie daňového priznania je po 31. decembri 2003. Vzhľadom na skutočnosť, že v súlade s § 38 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov pri zániku daňovníka bez likvidácie podáva daňovník alebo jeho právny nástupca daňové priznanie za obdobie ku dňu jeho zániku (pričom podľa § 49 ods. 6 zákona o dani z príjmov je daňové priznanie podávané za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí dňom zrušenia daňovníka), na daňovníkov, ktorí zanikli bez likvidácie do 31. decembra 2003, ktorých zdaňovacie obdobie je ukončené dňom zániku, sa použije lehota na podanie daňového priznania vyplývajúca zo zákona o dani z príjmov, počítaná odo dňa zániku daňovníka.

Na základe § 52 ods. 34 zákona o dani z príjmov sa tvorba rezerv na nevyfakturované dodávky a služby, nevyčerpané dovolenky a na vyplácanie prémií a odmien uzná za daňové výdavky v zdaňovacom období roka 2003. V uvedenom prípade ide o tvorbu rezerv k nákladom na nevyfakturované práce a dodávky, ak sú tieto náklady uznané za daňové výdavky. Podmienkou na účely uznania tejto rezervy nie je zaplatenie nákladu, aj ak ide o rezervu tvorenú k nákladom vymedzeným v § 24 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z.z.

Súčasťou rezervy na nevyčerpané dovolenky a na prémie a odmeny sú aj náklady sociálneho zabezpečenia účtované v súlade s príslušnými ustanoveniami postupov účtovania.

Podľa § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov sa finančným prenájmom rozumie nájom majetku s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pričom nájomca počas trvania nájmu odpisuje majetok podľa § 26 ods. 8 tohto zákona.

Ak nájomca majetok neodpisuje z dôvodu, že ide o fyzickú osobu, ktorá nevykazuje daňové výdavky (fyzická osoba, ktorá nepoužíva vec na zabezpečenie, dosahovanie a udržanie zdaňovaných príjmov), prenajímateľ postupuje pri vykazovaní základu dane rovnakým spôsobom, ako v prípade majetku odpisovaným nájomcom.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov od základu dane možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Podľa § 52 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa ustanovenie § 30 o odpočte straty použije na straty, ktoré môže daňovník od základu dane odpočítavať prvýkrát po nadobudnutí účinnosti zákona o dani z príjmov, aj keď boli vykázané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pričom podľa uvedeného ustanovenia daňovník, ktorý znižoval alebo mohol znižovať základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti zákona o dani z príjmov, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov. Na základe uvedeného sa strata vykázaná za jednotlivé zdaňovacie obdobie môže odpočítavať od základu dane počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ak daňovník odpočítava stratu podľa podmienok zákona č. 366/1999 Z.z., môže súčasne odpočítavať aj stratu podľa podmienok zákona o dani z príjmov.

Ak napríklad daňovník vykazoval nepretržite stratu od roku 1999 do konca roka 2003, môže naposledy stratu z roka 1999 odpočítať v zdaňovacom období roka 2004. Ak by však napr. v zdaňovacom období roka 2003 vykázal základ dane, platia pre odpočítavanie straty od základu dane podmienky ustanovené v zákone č. 366/1999 Z.z. (táto strata mohla byť odpočítavaná od základu dane, vykázanom v roku 2003).

Podľa § 52 ods. 29 zákona o dani z príjmov sa v roku 2004 do začatia preddavkového obdobia, t.j. do 31. marca 2004 (ak nie je predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2003) budú platiť preddavky na daň vypočítané z poslednej známej daňovej povinnosti podľa § 40 zákona č. 366/1999 Z.z. Podľa § 34 zákona o dani z príjmov je povinný platiť preddavky na daň daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 20 000 Sk, pričom z uvedeného sa vychádza už aj pri platení preddavkov na daň do vzniku preddavkového obdobia, t.j. do 31. marca 2004.

Preddavky na daň, ktoré sa platia v priebehu preddavkového obdobia v roku 2004, ktorým je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období (t.j. od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, ak nie je predĺžená lehota na podanie daňového priznania), sa platia z poslednej známej daňovej povinnosti. Pri výpočte tejto poslednej známej daňovej povinnosti, sa podľa § 34 ods. 5 zákona o dani z príjmov základ dane vypočítaný v daňovom priznaní za rok 2003 (základ dane vypočítaný pred znížením o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 12 zákona č. 366/1999 Z.z.) zníži o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona o dani z príjmov platné v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň a použije sa sadzba dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov, platná v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky. Takto vypočítaná daň sa v roku 2004 zníži len o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o preddavkovo vybranú daň z úrokov, ktorá bola na účely určenia preddavkov na daň rovnako považovaná za preddavok v súlade s § 36 ods. 2 písm. c) bod 8 zákona č. 366/1999 Z.z. O daňový bonus, výška ktorého je ustanovená až od 1. januára 2004 v zákone o dani z príjmov, nie je možné upraviť sumu dane pre stanovenie preddavku na daň. Na určenie poslednej známej daňovej povinnosti pre platenie preddavkov na daň, sa daň zníži o daňový bonus po prvýkrát až v roku 2005.

Preddavky na daň vypočítané podľa § 40 zákona č. 366/1999 Z.z. (aj podľa § 34 zákona o dani z príjmov) sa zaokrúhľujú už aj v roku 2004 podľa § 47 zákona o dani z príjmov na celé koruny nadol.

Ak daňovník okrem príjmov zdaňovaných paušálnou daňou poberal v roku 2003 aj príjmy zo závislej činnosti a tiež aj príjmy uvedené v § 8 až 10 zákona č. 366/1999 Z.z. nepresahujúce 100 000 Sk, je povinný po uplynutí zdaňovacieho obdobia roka 2003 podať daňové priznanie, v ktorom uvedie príjmy podľa § 6 a § 8 až 10 zákona č. 366/1999 Z.z. Do lehoty na podanie daňového priznania nie je povinný platiť preddavky na daň. Po lehote na podanie daňového priznania uplatní postup podľa § 34 zákona o dani z príjmov (platí preddavky na daň, ak jeho daňová povinnosť za rok 2003 presiahla 20 000 Sk a ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50% a menej z celkového základu dane).

Preddavky na daň z príjmov na zdaňovacie obdobie roku 2004 sa platia podľa podmienok ustanovených v § 42 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane uvedeného v daňovom priznaní, podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov, platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň vybranú podľa § 43 zákona o dani z príjmov odpočítavanú ako preddavok na daň.

Vzhľadom na uvedené, daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (t.j. aj za rok 2003), treba na účely platenia preddavkov prepočítať zo sumy vykázaného základu dane roku 2003 19% sadzbou dane. Uvedené prepočítanie sa nevzťahuje na preddavky platené do lehoty na podanie daňového priznania podľa výšky poslednej známej dane, t.j. dane určenej na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred predchádzajúcim zdaňovacím obdobím (pri platení preddavkov na daň na zdaňovacie obdobie roka 2004 ide o daň vykázanú za zdaňovacie obdobie roka 2002). Preddavky na daň platené po 1. januári 2004 sú zaokrúhľované podľa § 47 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 76 Zákonníka práce s účinnosťou od 1. apríla 2002 patrí zamestnancovi za ustanovených podmienok odstupné najmenej vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Podľa § 231 Zákonníka práce v kolektívnej zmluve je možná aj výhodnejšia úprava vzťahu zamestnanca so zamestnávateľom, ako vyplýva priamo zo Zákonníka práce, pričom takéto vyššie plnenia sú považované za nárok zamestnanca z pracovného pomeru. Podľa § 24 ods. 2 písm. i) piateho bodu zákona č. 366/1999 Z.z. alebo § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov sa za daňové výdavky považujú aj mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi.

Vzhľadom na uvedené, aj vyššie odstupné ako dvojnásobok priemerného mesačného zárobku, podľa výšky uvedenej v kolektívnej zmluve (v prípade družstva podľa uznesenia členskej schôdze v súlade s § 231 Zákonníka práce) alebo pracovnej zmluve, je uznané za daňový výdavok (bez podmienky zaplatenia) za predpokladu dodržania ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. alebo § 19 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého výdavok (náklad) sa považuje za daňový výdavok, len ak bezprostredne súvisí s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov. Vyplácaná výška odstupného je príjmom fyzickej osoby podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z.z. alebo § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Obdobný postup sa uplatní aj pri odchodnom podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. podmienkou na uznanie daňového výdavku je jeho účtovanie v nákladoch podľa platných účtovných predpisov. V súlade s § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve, podrobnosti o rámcových účtových osnovách, vrátane zásad pre tvorbu a použitie rezerv, ustanoví Ministerstvo financií SR v opatrení uverejnenom v Zbierke zákonov. V súlade s postupmi účtovania, rezervu na opravu hmotného majetku tvorenú podľa § 7 zákona č. 368/1999 Z.z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane nie je možné vytvárať, pričom v súlade s postupmi účtovania sa uvedené ustanovenie použije až od 1. januára 2004. Vzhľadom na uvedené do 31. decembra 2003 (v zdaňovacom období roka 2003) bolo možné pokračovať aj v tvorbe rezervy na opravu hmotného majetku uznanej za daňový výdavok aj podľa doterajších platných predpisov s výnimkou, ak bol rok 2003 prvým rokom tvorby rezervy, keď sa tvorba tejto rezervy neuzná za daňový výdavok v nadväznosti na podmienku minimálnej tvorby rezervy v dĺžke dvoch rokov podľa zákona č. 368/1999 Z.z. Z ostatných rezerv uvedených v § 19 ods. 8 postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo sú uznaným daňovým výdavkom len rezervy, ktorých tvorbu umožňuje zákon č. 368/1999 Z.z.

Daňovníci, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, mohli však podľa § 10 postupov účtovania pre jednoduché účtovníctvo účtovať o tvorbe, čerpaní a zrušení rezerv podľa zákona č. 368/1999 Z.z. v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Zákon o dani z príjmov od 1. januára 2004 neumožňuje tvorbu rezervy na opravu hmotného majetku. Postup pri rozpustení a čerpaní rezervy od 1. januára 2004 je riešený v § 52 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Zostatok rezerv, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane postupne počas obdobia uvedeného v citovanom ustanovení, a to vo výške plánovaného čerpania rezerv určeného rozpočtom, na základe ktorého bola rezerva tvorená, bez ohľadu na skutočnú realizáciu opráv.

Opravná položka k nadobudnutému majetku (účet 097), o ktorej bolo účtované do 31. decembra 2002, sa na účely vyčíslenia základu dane doodpisuje v súlade s postupmi účtovania.

Goodwill účtovaný na účte 015 z titulu kúpy podniku alebo jeho časti po 1. januári 2003 je odpisovaný v súlade s postupmi účtovania platnými od 1. januára 2003, pričom tieto odpisy sú súčasťou základu dane. Odpisy goodwillu alebo badwillu zaúčtovaného z titulu precenenia majetku v obchodných spoločnostiach v súlade s § 27 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve nie sú zahrnované do základu dane podľa § 17 ods. 18 zákona o dani z príjmov. Obdobne do základu dane nevstupuje zúčtovaný goodwill alebo badwill u nadobúdateľa v prípade vkladu podniku. Podľa § 52 ods. 14 zákona o dani z príjmov sa tento postup uplatní aj v roku 2003.

Zostatok účtu 028 - Drobný hmotný investičný majetok, ktorý sa podľa postupov účtovania preúčtoval z tohto účtu na účet 022 - Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, sa odpisuje v súlade so zvoleným účtovným odpisovým plánom a takto stanovené a zaúčtované odpisy sú podľa § 23 ods. 2 a § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. aj uznaným daňovým výdavkom. Rovnako sa postupuje aj v tom prípade, ak daňovník podľa interného účtovného rozvrhu sa rozhodne ponechať účet 028. Pri nehmotnom majetku je postup pri odpisovaní v súlade s účtovnými predpismi.

Hmotný majetok ktorého ocenenie je 30 000 Sk a nižšie, ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, zaradený do dlhodobého hmotného majetku, je aj po 31. decembri 2003 do daňových výdavkov zahrnovaný v súlade s účtovníctvom.

V nadväznosti na členenie majetku, ustanovené postupmi účtovania, sa podmienka preinvestovania sumy na obstaranie hmotného investičného majetku podľa § 13 ods. 3 a § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z.z. považuje za splnenú aj vtedy, ak daňovník obstará dlhodobý hmotný majetok podľa § 5 ods. 2 písm. a) a odseku 5 postupov účtovania pre jednoduché účtovníctvo a § 13 ods. 1 písm. b) a odseku 6 postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo.

Pri posudzovaní marketingových štúdií sa aj v roku 2003 postupuje podľa § 26 ods. 7 zákona č. 366/1999 Z.z., ktorým je vymedzený nehmotný majetok na účely tohto zákona. Podľa § 37 ods. 17 postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo sa za nehmotný majetok nepovažujú marketingové štúdie a získanie noriem, ktoré sú nehmotným majetkom podľa § 26 ods. 7 zákona č. 366/1999 Z.z. V roku 2003 sa podľa § 86 ods. 1 písm. i) postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo pokračuje spôsobom platným pre rok 2002. Od 1. januára 2004 nie je uvedený majetok zaradený medzi odpisovaný nehmotný majetok (§ 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Ustanovenie § 52 ods. 28 zákona o dani z príjmov upravuje ďalší postup zahŕňania zostatkovej hodnoty marketingovej štúdie do základu dane. Marketingové štúdie, o ktorých daňovník začal účtovať v roku 2003 na účet nákladov na ostatné služby, sú daňovým výdavkom v súlade s účtovníctvom.

Podľa § 34 postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo od 1. januára 2003 súčasťou obstarávacej ceny majetku nie sú kurzové rozdiely a úroky, ktoré súvisia s obstaraním dlhodobého majetku. Uvedené platí aj na účely určenia vstupnej ceny podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z.z. Súčasťou obstarávacej (vstupnej) ceny sú len úroky a kurzové rozdiely, ktoré vznikli do času uvedenia investície do užívania a najneskôr do 31. decembra 2002. Po tomto termíne sa úroky súvisiace s obstaraním dlhodobého majetku zahŕňajú do daňových výdavkov.

K 1. januáru 2003 nadobudli účinnosť ustanovenia zákona č. 561/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z.z., podľa ktorého sa skrátili doby odpisovania majetku. Konkrétne hmotný majetok patriaci do 2. odpisovej skupiny sa od roku 2003 odpisuje 6 rokov. Podľa zákona č. 368/1999 Z.z. možno rezervy na opravu hmotného majetku vytvárať na majetok, ktorého doba odpisovania podľa zákona č. 366/1999 Z.z. je osem a viac rokov. Na základe uvedenej zmeny tvorba rezervy (v účtovníctve) na opravu hmotného majetku zaradeného do 2. odpisovej skupiny v roku 2003 už nie je daňovo uznaným výdavkom. Vzhľadom na uvedené sa rezerva tvorená do 31. decembra 2002 nebude rušiť, ale jej tvorba v roku 2003 nebude daňovo uznaným výdavkom.

Ak daňovník začal tvoriť rezervu na majetok, zaradený do 2. odpisovej skupiny v roku 2002 môže uplatniť postup podľa § 7 ods. 5 (prvá veta) zákona č. 368/1999 Z.z., t.j. rozpustiť sumu rezervy vytvorenej v zdaňovacom období roku 2002 do základu dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia roka 2003 alebo v súlade s § 52 ods. 9 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého spôsob čerpania rezerv podľa predmetného odseku sa použije aj na rezervy na opravu hmotného majetku zaradeného v odpisovej skupine 2, pri ktorých tvorba nebola uznaná za daňový výdavok už v roku 2003, rozpustenie a čerpanie tejto rezervy sa vykoná rovnako do 31. decembra 2008.

Podľa § 4 ods. 2 písm. v) a § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 366/1999 Z.z. sa za príjmy oslobodené od dane pokladajú aj finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná (ďalej len "granty"). Na účely vyčíslenia základu dane v súvislosti s poskytovanými finančnými prostriedkami, ktoré plynú z grantov a uplatňovaním výdavkov (nákladov), na ktorých úhradu boli granty poskytnuté, sa aplikujú ustanovenia § 24 ods. 2 písm. w), § 27 ods. 2 písm. f) a § 25 ods. 1 písm. i) zákona č. 366/1999 Z.z. takto:

Podľa § 24 ods. 2 písm. w) zákona č. 366/1999 Z.z. sú daňovými výdavkami aj tie výdavky (vrátane odpisov), na úhradu ktorých boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce, ak sú tieto dotácie, podpory a príspevky zahrnované do príjmov. Ak tieto dotácie, podpory a príspevky nie sú zahrnované do príjmov, je majetok obstaraný z uvedených zdrojov vylúčený z odpisovania podľa § 27 ods. 2 písm. f) zákona č. 366/1999 Z.z. Vzhľadom na to, že v citovaných ustanoveniach nie sú osobitne uvedené výdavky na úhradu ktorých boli poskytnuté granty, možno v prípade grantov poskytnutých na investičné účely aplikovať ustanovenie § 27 ods. 2 písm. f) zákona č. 366/1999 Z.z. len vtedy, ak pôjde o prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv (granty), ktoré sú podľa § 9 ods. 3 zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov považované za prostriedky rozpočtovej kapitoly a táto ich poskytuje podnikateľským subjektom ako dotácie, podpory alebo príspevky (rozpočtovou kapitolou sa rozumie rozpočet každého ministerstva, ďalšieho ústredného orgánu a ďalších organizácií v súlade s § 2 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách). Ak granty poskytnuté na investičné účely nespĺňajú uvedenú podmienku, resp. nie sú súčasťou rozpočtovej kapitoly, nie sú vylučované z odpisov.

V prípadoch grantov použitých na prevádzkové účely je potrebné aplikovať § 25 ods. 1 písm. i) zákona č. 366/1999 Z.z., podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú v roku 2003 výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo príjmy nezahŕňané do základu dane.

Počnúc 1. januárom 2004 pri platnosti zákona o dani z príjmov, sú prijaté granty súčasťou základu dane a rovnako aj výdavky k nim prislúchajúce sú uznané za daňové výdavky. Ak je príjemcom grantu daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, prijatý grant nie je predmetom dane.

Pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovaným nájomným podľa § 24 ods. 3 písm. f) bod 1 zákona č. 366/1999 Z.z. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 473/2002 Z.z. sa do základu dane zahrnie časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru ustanoveného limitu podľa zákona č. 473/2002 Z.z. (950 000 Sk) k celkovému zaplatenému nájomnému.

Pri predaji týchto osobných dopravných prostriedkov po nadobudnutí účinnosti zákona č. 595/2003 Z.z. sa do základu dane zahrnie predajná cena a do daňových výdavkov sa zahrnie suma nájomného, presahujúca limitovanú sumu nájomného uplatneného do 31. decembra 2003.

Pri použití rovnomerného spôsobu odpisovania osobného dopravného prostriedku s limitovanou vstupnou cenou podľa § 24 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 366/1999 Z.z. predaného po nadobudnutí účinnosti zákona č. 473/2002 Z.z., obstaraného pred účinnosťou tohto zákona, sa do daňových výdavkov zahrnie zostatková cena vypočítaná ako rozdiel medzi limitovanou vstupnou cenou 800 000 Sk a sumou odpisov uplatnených v daňových výdavkoch podľa § 24 zákona č. 366/1999 Z.z. (na uplatnenie odpisov po nadobudnutí účinnosti zákona č. 473/2002 Z.z. vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky usmernenie vo Finančnom spravodajcovi č. 13 pod por. č. 60 bod 3).

Pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania sa z dôvodu techniky výpočtu odpisov v nadväznosti na zámer, aby do nadobudnutia účinnosti zákona č. 473/2002 Z.z. v daňových výdavkoch bol uplatnený odpis vypočítaný najviac z limitovanej vstupnej ceny 450 000 Sk, nemôže sa pri výpočte zostatkovej ceny z nového limitu uplatniť zníženie tohto limitu o uplatnený odpis do 31. decembra 2002. Pri výpočte sa preto uplatní zostatková cena vypočítaná z limitu vstupnej ceny 800 000 Sk počas celej doby odpisovania. Tento postup sa uplatní aj na účely zistenia zostatkovej ceny pri predaji takéhoto dopravného prostriedku.

Pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou, ak k predaju dôjde po 31. decembri 2003, sa do daňových výdavkov zahrnie zostatková cena vypočítaná z obstarávacej ceny určenej a evidovanej v účtovníctve (neznižovanej o uplatnený limit). Zároveň do príjmov sa zahrnie dosiahnutá suma príjmov z predaja.

Pri tomto hmotnom majetku, ktorý bol obstaraný v rokoch 2000 - 2003, odpisy vypočítané od doby uvedenia do užívania až do 31. decembra 2003 podľa § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 366/1999 Z.z. neboli uznaným daňovým výdavkom. Od 1. januára 2004 však daňovník pri výpočte a uplatňovaní odpisov pokračuje ako v ďalších rokoch odpisovania a odpisy sú podľa zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom. Odpisy, ktoré daňovník nemohol zahrnúť do základu dane do 31. decembra 2003, nemôže do základu dane zahrnúť ani po 31. decembri 2003.

Do konca roku 2002 postup pri začatí odpisovania hmotného majetku bol v zákone č. 366/1999 Z.z. zosúladený s postupmi účtovania a tento hmotný majetok sa mohol zaúčtovať a odpisovať až po prechode vlastníckych práv z predávajúceho na kupujúceho. Od roku 2003 po zmene postupov účtovania je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň splnenia dodávky alebo deň prevzatia nehnuteľnosti kupujúcim (nadobúdateľom), ak do nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúci majetok užíva, pričom týmto dňom je možné majetok zaúčtovať na príslušnom účte a začať odpisovať. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa zákona č. 366/1999 Z.z. sa odpisuje majetok, ktorý je evidovaný (účtovaný) v majetku daňovníka a ktorý je vo vlastníctve daňovníka, bude na účely vyčíslenia základu dane z príjmov akceptovaný postup, pri ktorom sú splnené obidve tieto podmienky.

Podľa § 52 odsek 19 zákona o dani z príjmov má daňovník možnosť aj po účinnosti tohto zákona vykonať trvalý odpis pohľadávky, splatnosť ktorej nastala do 31. decembra 2002, ktorá je uznaná za daňový výdavok podľa podmienok ustanovenia § 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu zákona č. 366/1999 Z.z. Odpis pohľadávky do daňových výdavkov je možné vykonať, ak sa o trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky účtovalo v účtovníctve daňovníka počnúc 1. januárom 2003, pričom od splatnosti pohľadávky uplynie doba najmenej 24 mesiacov. Ak k zaúčtovaniu odpisu pohľadávky do účtovných nákladov počnúc 1. januárom 2003 došlo pred ustanovenou lehotou 24 mesiacov, zahrnie sa odpis pohľadávky do daňových výdavkov prvýkrát v období, v ktorom uplynie doba 24 mesiacov od splatnosti pohľadávky. Ak ide o odpis postúpenej pohľadávky, zahrnie dlžník po uzatvorení písomnej dohody alebo doručení oznámenia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky, odpustenú sumu záväzku do základu dane počas štyroch zdaňovacích období vo výške 25% menovitej hodnoty pohľadávky. Postupník zahrnie do daňových výdavkov cenu obstarania pohľadávky (resp. obstarávaciu cenu) rovnako postupne vo výške 25% jej menovitej hodnoty v jednom zdaňovacom období, najviac do výšky ceny obstarania najviac počas štyroch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období. Odpis pohľadávky do daňových výdavkov na základe oznámenia doručeného do dňa skončenia zdaňovacieho obdobia je možné vykonať len v prípade, ak oznámenie bolo dlžníkovi preukázateľne doručené tak, aby mohol zaúčtovať výnos z odpusteného záväzku v zdaňovacom období, v ktorom bolo oznámenie doručené.

V súlade s § 24 ods. 2 písm. r) štvrtým bodom zákona č. 366/1999 Z.z. pri postúpení pohľadávky sa jej hodnota uzná do výšky účtovanej v nákladoch, ak postupovaná pohľadávka spĺňa podmienky § 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu. V uvedenom prípade sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v § 24 ods. 2 písm. s) siedmom bode, podľa ktorej veriteľ a dlžník majú uzatvorenú písomnú zmluvu o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky alebo dlžníkovi bolo doručené oznámenie o trvalom upustení od jej vymáhania (rovnako pri postúpení pohľadávky dlžník neuplatní postup podľa § 23 ods. 27 zákona č. 366/1999 Z.z.).

Podľa § 35 ods. 5 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v príslušnom kalendárnom mesiaci je u tohto zamestnanca aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy je ustanovená v § 2 ods. 1 zákona č. 90/1996 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Na účely uplatnenia daňového bonusu sa u tohto zamestnanca sleduje výška príjmu dosiahnutého za príslušný kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak je mzda určená za každú odpracovanú hodinu. Podľa nariadenia vlády SR č. 400/2003 Z.z. je s účinnosťou od 1. októbra 2003 ustanovená výška minimálnej mzdy 6 080 Sk za mesiac. Ak zamestnanec dosiahne príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške 3 040 Sk za príslušný kalendárny mesiac, má nárok na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa (uvedené sumy sa uplatnia do obdobia platnosti citovaného nariadenia vlády). Zamestnanci, uvedení v § 2 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 90/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov (napr. požívateľ čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku), majú nárok na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa, ak ich príjem v príslušnom kalendárnom mesiaci dosiahne aspoň 75%, resp. 50% polovice uvedenej sumy minimálnej mzdy (do obdobia, kým nedôjde k zmene jej výšky).

Predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov. To znamená, že ak napr. podľa § 14 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov vreckové v inej ako slovenskej mene vo výške od 5% do 40% stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách, nie je poskytnuté vreckové vo výške zodpovedajúcej uvedenému limitu predmetom dane. Vreckové, ktoré prevyšuje 40% stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách, je u zamestnanca predmetom dane.

Podľa § 5 ods. 7 písm. b) je od dane z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov. Výška hodnoty stravy, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi napríklad podľa § 152 Zákonníka práce, nie je na účely oslobodenia u zamestnanca limitovaná týmto predpisom; u zamestnávateľa je však daňovým výdavkom len do výšky, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytnúť podľa osobitných predpisov.

Poistné podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je povinná platiť dobrovoľne poistená osoba s príjmami podľa § 5 alebo § 6 zákona o dani z príjmov, sa pri zisťovaní základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov odpočítava od zdaniteľných príjmov a pri zisťovaní základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 6 zákona o dani z príjmov sa zahŕňa do daňových výdavkov podľa § 19 zákona o dani z príjmov. Rovnako sa postupuje aj u daňovníka, ktorý uplatňuje postup podľa § 6 ods. 9 a 10 zákona o dani z príjmov.