Usmernenie č. 1251/2001-72 k podmienkam úľavy na dani podľa § 35a zákona č. 466/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov

2. Úľava na dani podľa § 35a ods. 1 písm. e) novely zákona sa poskytne daňovníkovi, ktorý vznikol alebo vznikne v termíne do 31. decembra 2003. V prípade organizačnej zložky zahraničnej osoby ide o termín zápisu do obchodného registra v uvedenej lehote. Zákon stanovuje maximálnu lehotu pre vznik daňovníka, ktorý môže uplatňovať daňovú úľavu. To znamená, že daňovník môže vzniknúť aj pred nadobudnutím účinnosti novely zákona, t.j. pred 1.1.2001. Rozhodujúce je, aby tento daňovník vykázal prvýkrát základ dane a daň počnúc zdaňovacím obdobím roku 2001 (t.j. v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach mohol vykazovať daňovník stratu alebo nulový základ dane). Úľava na dani je poskytovaná len takto vzniknutým daňovníkom, pritom v súlade s odsekom 6 sa tuzemská osoba nesmie podieľať na imaní daňovníka, uplatňujúceho úľavu na dani nepeňažným vkladom vrátane vkladu podniku alebo jeho časti. Zámerom tejto podmienky je skutočnosť, aby nedochádzalo k deleniu či presunom už existujúcich zdaňovaných aktivít podnikateľov na spoločnosť, ktorá uplatňuje úľavu na dani. Ak by však išlo o osobný vklad majetku fyzickej osoby, ktorý nebol používaný na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaňovaného príjmu (nejde teda o majetok vyčlenený na podnikanie), možno realizovať aj nepeňažný vklad patriaci tejto osobe.

1. Úľava na dani je poskytovaná vo výške 100% dane alebo 50% dane, ktorá je vykázaná v daňovom priznaní. Daňou vykázanou v daňovom priznaní sa rozumie vyčíslená daňová povinnosť daňovníkom v podanom daňovom priznaní podľa § 38 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. V prípade podania dodatočného daňového priznania podľa § 39 zákona č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov v znení neskorších predpisov, nie je na zvýšenú daň poskytnutá úľava na dani. Rovnako, ak vyčísli správca dane nedoplatok na dani na základe nim vykonanej kontroly, na zvýšenú daň, resp. nedoplatok sa nevzťahuje úľava. Na príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane uhrádzanou platiteľom (§ 52 zákona č. 366/1999 Z.z.) a rovnako aj na preddavkovú daň z úrokov a iných výnosov zrážanú platiteľom [§ 36 ods. 2 písm. c) bod 8 zákona] sa nevzťahuje úľava na dani.

3. Požadovaný podiel tržieb dosiahnutý z vykonávania činností, s cieľom ktorých daňovník vznikol podľa § 35a ods. 1 písm. d) (výroba tovaru, vrátane ďalšieho spracovania alebo kompletizácie dodaných materiálov a komponentov alebo poskytovanie vybraných služieb), počas doby čerpania daňového úveru musí tvoriť aspoň 60% z celkových tržieb (t.j. ide o tržby účtované na príslušných účtoch, tak ako vyplýva z účtovníctva, bez prípadných ostatných výnosov). Uvedený minimálny podiel tržieb je sledovaný za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňovník uplatňuje úľavu na dani (vrátane obdobia, ak daňovník uplatni ďalšiu úľavu vo výške 50% dane, podľa odseku 9). Ustanovenie § 35a ods. 1 písm. c) bod 1 zákona určuje ako podmienku na čerpanie daňového úveru vymedzený predmet podnikania v oblasti výroby tovaru, vrátane ďalšieho spracovania alebo kompletizácie dodaných materiálov a komponentov (účtovníctvo používa pojem tovar pre všetko, čo organizácia nakupuje za účelom predaja). Na účely ustanovenia § 35a sa pod pojmom "výroba tovaru" rozumie činnosť daňovníka, resp. výroba, výsledkom ktorej je výrobok, resp. tovar. V uvedenom prípade pre klasifikáciu pojmu "výroba tovaru" platí obdobný prístup, ako je uvedené v oznámení Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 5709/2000 - 72, uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 6/2000 - komentár pod bodom 5.

1. Daňovník, ktorý čerpá úľavu na dani môže podľa § 35a ods. 4 daňovú stratu, vykázanú za zdaňovacie obdobia bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré prvýkrát uplatňuje daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil daňový úver. V tomto prípade sa na daňovníka nepoužijú ďalšie podmienky ustanovenia § 34 o odpočte straty, t.j. nie je limitovaná každoročná výška odpočítavanej straty, ani jej úhrnná výška. Zvýhodnená možnosť odpočtu sa použije len na daňovníka, ktorý po skončení čerpania úľavy vo výške 100% počas obdobia 5 rokov, neuplatňuje ďalšiu úľavu na dani vo výške 50% dane podľa odseku 9 (v súlade s § 35a ods. 10 sa na daňovníka, uplatňujúceho úľavu na dani podľa odseku 9, použije v ďalšom období len možnosť zvýhodneného ustanovenia odseku 8 pojednávajúceho o odpisoch).

2. Daňovník, ktorý čerpá úľavu na dani, vykonáva v súlade s § 35 ods. 8 novely zákona odpisy rovnako ako daňovník, ktorý nemá úľavu na dani (hmotný majetok podľa § 30 až 32 a nehmotný majetok podľa § 26 ods. 8). Môže sa však rozhodnúť, že vymedzený druh majetku (technologické zariadenia uvedené v prílohe č. 3 zákona, budovy a stavby) nadobudnutý počas obdobia uplatňovania úľavy na dani (t.j. nemôže ísť o majetok nadobudnutý pred alebo po skončení obdobia, keď je uplatňovaná úľava na dani) bude odpisovať zvýhodneným odpisom. Pri obidvoch spôsoboch odpisovania však nesmie počas obdobia čerpania úľavy prerušiť odpisovanie.

Nárok na úľavu na dani, podľa § 35a ods. 2 novely zákona, uplatňuje daňovník každoročne po skončení zdaňovacieho obdobia v daňovom priznaní, podanom v termíne do 30. júna roku, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý si daňovník uplatnil nárok na daňový úver. Daňovník uplatňujúci úľavu na dani podáva priznanie namiesto všeobecne platného termínu 31. marec, v predĺženom termíne o 3 mesiace, a to bez toho, aby o predĺženie termínu požiadal. Z dôvodu, aby nedochádzalo k prípadným nedorozumeniam medzi správcom dane, ktorý očakáva priznanie k 31. marcu, je potrebné oznámiť predĺžený termín podania daňového priznania z dôvodu uplatnenia úľavy správcovi dane v termíne riadneho podania daňového priznania.

V súlade s § 35a ods. 3 novely zákona, ak daňovník nesplní podmienky poskytnutia úľavy na dani uvedené v odseku 1, je povinný zaplatiť daň pripadajúcu na prislúchajúci daňový úver a zaplatiť penále. Penále sa vypočíta podľa § 55 zákona zo sumy neoprávnene zadržanej dane počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli porušené podmienky čerpania úľavy na dani. To znamená, že splnenie podmienok podľa odseku 1 (vymedzenie daňovníka uplatňujúceho úľavu, povinný minimálny vklad, stanovené percento vkladu zahraničnej osoby, požadovaný podiel tržieb) je preukazované už v prvom roku uplatnenia úľavy. Ak napr. daňovník nedodrží povinný minimálny podiel tržieb z činnosti za účelom ktorej vznikol vo výške 60% z celkových tržieb alebo stanovený podiel na základnom imaní, napr. v treťom roku od začatia čerpania úľavy na dani, za predchádzajúce dve zdaňovacie obdobia nedochádza k úprave daňovej povinnosti. V ďalších rokoch už však nemôže daňovník čerpať úľavu, a to aj v prípade, ak by stanovený podiel tržieb bol v neskorších obdobiach dodržaný, resp. aj prekračovaný. V prípade, ak by daňovník po nadobudnutí účinnosti novely zákona (t.j. po 1.1.2001) prvýkrát vykázal základ dane a daň, avšak ďalšie podmienky by splnil až v neskoršom období (napr. podmienky minimálnej výšky vkladu a stanoveného podielu, minimálny požadovaný podiel tržieb), môže uplatniť úľavu na dani v zdaňovacom období, v ktorom splní všetky stanovené podmienky, avšak doba čerpania úľavy sa kráti o počet kalendárnych rokov, za ktoré už vykazoval základ dane.

Úľava na dani podľa pôvodného znenia § 35 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. sa použila na daňovníkov vzniknutých do 31. decembra 2002. Novela zákona č. 466/2000 však vypustila uvedený termín z predmetného ustanovenia a do prechodných ustanovení § 58b doplnila odsek 8, podľa ktorého úľavu na dani podľa podmienok § 35 môže uplatniť naďalej daňovník vzniknutý do 31. decembra 2001. To znamená, že daňovník, ktorý vykáže prvýkrát základ dane a daň po 1. januári 2001 (ak aj vznik daňovníka bol pred uvedeným obdobím), pričom jeho vznik je v termíne do 31. januára 2001, sa môže rozhodnúť, podľa ktorého ustanovenia zákona bude čerpať daňovú úľavu (t.j. § 35 alebo § 35a novely zákona). Cieľom takto formulovaného ustanovenia bola skutočnosť, aby daňovníci, ktorí vykonávali opatrenia so zámerom využitia úľavy podľa § 35 zákona č. 366/1999 Z.z., mali možnosť využiť túto úľavu aj po nadobudnutí účinnosti novely zákona, ak sa tak rozhodnú.