Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky k zákonu č. 367/1999 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (č. 16 458/1999-71)

Z hľadiska zachovania rovnakých práv pre všetky daňové subjekty upravuje novela zákona ustanovenie o daňovej kontrole. Podľa tejto úpravy sa postup podľa § 15 (daňová kontrola) bude v plnom rozsahu vzťahovať aj na daňové subjekty, ktoré si uplatnia osobitný spôsob zdaňovania (ďalej len "paušálna daň").

V odseku 2 sa mení lehota z 15 na 8 dní. Ide o lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný oznámiť dôvody, pre ktoré nemôže správca dane začať daňovú kontrolu v termíne uvedenom v oznámení o začatí kontroly. Zároveň sa mení lehota na začatie daňovej kontroly, a to z 30 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly na 40 dní. Touto zmenou sa rozšírila lehota pre dohodnutie začatia daňovej kontroly.

V odseku 5 písm. c) sa vypustila časť ustanovenia, podľa ktorého správca dane v priebehu vykonávania daňovej kontroly určoval daňovému subjektu lehotu na predkladanie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Táto úprava bola vykonaná z dôvodu, že predkladanie dôkazov je právom daňového subjektu, ktoré nemá byť obmedzované lehotou zo strany správcu dane.

V odseku 10 sa uložila povinnosť správcovi dane doručiť daňovému subjektu protokol o daňovej kontrole a zároveň sa umožnilo daňovému subjektu, aby sa k tomuto protokolu písomne vyjadril, najneskôr v deň jeho prerokovania. Zámerom takéhoto postupu bolo, aby sa odstránili niektoré problémy pred samotným prerokovaním protokolu, ako aj skutočnosť, aby sa daňový subjekt s výsledkami daňovej kontroly vopred oboznámil, prípadne problémy prekonzultoval s odborníkom, napr. daňovým poradcom.

Nový odsek 17 nadväzuje na nové definovanie daňovej kontroly a daňového konania.

V záujme zachovania práv daňových subjektov, ako napr. dať sa zastupovať v daňovej kontrole, nazerať do spisov, a na druhej strane umožniť správcovi dane využívať niektoré ustanovenia aj pre daňovú kontrolu, ktoré podľa doterajšieho znenia platia iba pre daňové konanie, napr. predvolať svedka, povinnosť zachovávať daňové tajomstvo, pristúpilo sa k využitiu ustanovení prvej časti zákona, s výnimkou lehôt na rozhodnutie a opatrení proti nečinnosti (§ 30a), aj na daňovú kontrolu.

Týmto ustanovením sa odstraňuje nezrovnalosť, ku ktorej došlo pri prerokovávaní zákona č. 219/1999 Z.z., ktorá sa dotýka vykonávania opakovanej daňovej kontroly, ak bola už vykonaná správcom dane daňová kontrola nadmerného odpočtu.

Doplnením tohto ustanovenia sa zabezpečuje rovnoprávne postavenie daňovníkov, t.j. aj tých, ktorí si v súlade s osobitným predpisom uplatnia osobitný spôsob zdanenia (paušálnu daň). Týmto ustanovením sa určilo, že aj u týchto daňovníkov správca dane bude vykonávať daňovú kontrolu, prípadne opakovanú daňovú kontrolu, ako aj vykonávať predbežné opatrenia zo strany správcu dane.

Novelou zákona sa rieši doručenie písomností do vlastných rúk adresátom, ktorí sa doručeniu vyhýbajú, v mieste doručenia sa nezdržujú, hoci pri plnení registračnej povinnosti oznámili túto adresu ako svoj trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo. Rieši tiež situáciu, ak neexistuje osoba oprávnená prijímať za právnickú osobu písomnosti, alebo ak sa osoby, ktoré sú oprávnené za právnickú osobu konať, v sídle spoločnosti nezdržujú. V týchto prípadoch môže správca dane doručiť písomnosť verejnou vyhláškou.

Z tohto ustanovenia sa vypúšťa odsek 1, čím sa umožnilo zverejňovať všetky poskytnuté úľavy, t.j. Ministerstvom financií SR, ale aj Ústredným daňovým riaditeľstvom SR a daňovými úradmi.

V tomto ustanovení sa spresňujú oprávnenia správcu dane pri určovaní daňovej povinnosti použitím pomôcok.

V tomto ustanovení sa upravuje pôsobnosť správcu dane v tom smere, že po oznámení daňového subjektu správcovi dane o uplatnení paušálnej dane a po jej zaplatení vydá správca dane daňovému subjektu potvrdenie o zaplatení paušálnej dane na bežné zdaňovacie obdobie. Po podaní dodatočného daňového priznania k paušálnej dani správca dane vydá dodatočný platobný výmer. Ide o obdobný postup ako po vykonaní daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.

Doplneným odsekom sa upravuje lehota pre podávanie daňového priznania v prípadoch, ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou alebo vyhlásením konkurzu, alebo daňovníkovi bolo povolené vyrovnanie alebo potvrdené nútené vyrovnanie. Taktiež je ustanovené, že v tejto lehote sa musí daň i zaplatiť.

Ustanovenie sa spresňuje tak, že podať dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie, na základe ktorého dochádza k zníženiu základu dane možno len v tých prípadoch, ak dôvodom sú skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly, t.j. nedotýkajú sa tých dokladov, ktoré sú uvedené v protokole o daňovej kontrole (resp. opakovanej daňovej kontrole) v súpise kontrolovaných dokladov.

Tieto ustanovenia nadväzujú na nový zákon o dani z príjmov, konkrétne na zavedenie paušálnej dane. V týchto ustanoveniach sa definuje, že doručené potvrdenie o zaplatení paušálnej dane na bežné zdaňovacie obdobie sa považuje za vyrubenie dane. Taktiež sa doplnil postup správcu dane pri vyrubení tejto dane, a to platobným výmerom alebo dodatočným platobným výmerom po vykonanej daňovej kontrole alebo opakovanej daňovej kontrole. Ide o uplatňovanie všeobecného princípu, platného pre všetky druhy daní.

Novelou sa doplnilo toto ustanovenie tak, aby v odvolacom konaní bolo možné použiť aj ustanovenia prvej časti tohto zákona, čo doteraz platný zákon neustanovoval.

Od účinnosti tejto novely môže povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach pre všetky dane príslušný správca dane, a to daňový úrad alebo obec. Daňový úrad nemôže povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach na preddavok na daň. Možnosť poskytnutia odkladu dane alebo jej zaplatenia v splátkach sa vzťahuje aj na daňový nedoplatok. Novela umožňuje správcovi dane, ak povolí odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach, zabezpečiť dlžnú sumu okrem zabezpečenia podľa § 71 tohto zákona, aj podľa ustanovení § 544 až 587 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach, odsek 5 sa upravil tak, že aj daňový subjekt bude povinný zaplatiť z odloženej sumy úrok vo výške určenej týmto zákonom.

V nadväznosti na § 48 zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov v tomto ustanovení sa určuje postup správcu dane a daňového subjektu pri uplatnení možnosti použiť časť zaplatenej dane na verejnoprospešný účel, t.j. na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, telovýchovu, šport a ochranu životného prostredia. Takýto postup môže uplatniť daňový subjekt podnikateľ, ako aj daňovník poberajúci iba príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov prostredníctvom platiteľa dane, t.j. zamestnávateľa, ktorý mu vykonáva ročné zúčtovanie dane a ktorý je povinný toto vyhlásenie spolu s potvrdeným ročným zúčtovaním o výške zaplatenej dane zaslať správcovi dane podľa trvalého pobytu daňovníka. Daňový subjekt podnikateľ vyhlásenie podáva súčasne s daňovým priznaním. Výška sumy, ktorá môže byť použitá na verejnoprospešný účel, nemôže prekročiť 1% zo zaplatenej dane. Toto ustanovenie nadobudne účinnosť 1.1.2002.

V tomto ustanovení sa zosúladili pojmy daňová pohľadávka s daňovým subjektom a daňový nedoplatok s daňovým dlžníkom pri zabezpečení veci a pohľadávky daňového subjektu alebo daňového dlžníka záložným právom. Nadväzne na uvedené sa doplnilo toto ustanovenie o ods. 10, ktorý umožňuje zabezpečiť daňovú pohľadávku rovnakým spôsobom ako daňový nedoplatok.

Z dôvodu ochrany iných veriteľov sa upravil postup správcu dane tak, aby v prípade, že po použití výťažku z daňovej exekúcie zostane zvyšok, nebol tento vrátený priamo daňovému dlžníkovi, ale aby sa mohol použiť na uspokojenie nároku iných veriteľov. Postup správcu dane pri uspokojovaní záložných veriteľov je upravený v § 93 ods. 6. Novela upravuje lehotu na zánik záložných práv.

Novelou sa upravilo ustanovenie tak, aby taxatívne vymedzovalo obsah výkazu daňových nedoplatkov, ktorý zostavuje správca dane z údajov evidencie dani.

V tomto ustanovení sa rozširuje možnosť doručovania daňovej exekučnej výzvy verejnou vyhláškou aj na právnické osoby.

Novelou tohto ustanovenia sa daňový exekučný príkaz doručuje aj osobám - veriteľom, ktorí majú na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo. Tieto osoby sú povinné do 15 dní od doručenia daňového exekučného príkazu oznámiť správcovi dane výšku pohľadávky a dátum jej vzniku. Správca dane môže daňový exekučný príkaz doručiť len tým osobám, ktoré daňový dlžník oznámi správcovi dane najneskôr pri súpise veci, prípadne ktoré oznámi do 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, ak nie je prítomný pri súpise vecí. Ak si daňový dlžník nesplní povinnosti uvedené v tomto ustanovení, zodpovedá za spôsobené škody.

Upravil sa postup poddlžníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, pri poukázaní splatného záväzku na účet správcu dane.

Z hľadiska zabezpečenia komplexného súpisu majetku daňového dlžníka sa vypustila prvá veta. Takýmto postupom sa súpis hnuteľných vecí vykonáva aj na veci, na ktoré bolo zriadené záložné právo.

Podľa novely tohto ustanovenia vydá správca dane vydražiteľovi potvrdenie o udelení príklepu. V prípade, ak je daňový dlžník platiteľom dane z pridanej hodnoty, toto potvrdenie o udelení príklepu pre vydražiteľa hnuteľnej veci, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, sa považuje za daňový doklad na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty. Doklad vyhotovený správcom dane sa považuje za doklad vyhotovený platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Pri predaji hnuteľnej veci na základe ponuky vydáva správca dane nadobúdateľovi po zaplatení potvrdenie o predaji na základe ponuky. Pre použitie tohto potvrdenia platí usmernenie ako pri § 84k ods. 9.

Novelou zákona sa ustanovuje rovnaký postup ako pri dražbe hnuteľných vecí (§ 84k ods. 9) aj pri dražbe nehnuteľnosti, okrem prípadov, ak je predaj nehnuteľnosti oslobodený od dane z pridanej hodnoty.

Novelou zákona sa ustanovuje rovnaký postup ako pri predaji hnuteľných vecí na základe ponuky (§ 84m ods. 7) aj pri prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky, okrem prípadov, ak je prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky oslobodený od dane z pridanej hodnoty.

V nadväznosti na úpravu ustanovení §§ 83c ods. 5, 84k ods. 9, 84m ods. 7, 87l ods. 3 a § 87n ods. 10 toto ustanovenie rieši vrátenie dražobných zábezpek neúspešných dražiteľov a úhradu dane z pridanej hodnoty správcom dane. Zároveň ustanovuje povinnosť pre daňového dlžníka, aby si upravil vlastnú daňovú povinnosť o sumu uhradenej dane z pridanej hodnoty.

V tomto ustanovení sa upravuje postup správcu dane v prípade, ak po úhrade všetkých daňových nedoplatkov, ktoré eviduje správca dane, po úhrade splatného preddavku na daň a úhrade daňového nedoplatku iného správcu dane vznikne zvyšok výťažku. Správca dane je povinný takýto výťažok použiť na uspokojenie práv iných veriteľov, a to podľa poradia, v akom vznikli záložné práva na predmet daňovej exekúcie. O takomto postupe správca dane je povinný spísať zápisnicu, alebo vyhotoviť úradný záznam. Ak i po uspokojení veriteľov vznikne zvyšok výťažku, ktorý nemožno ďalej použiť, správca dane ho do 30 dni po vzniku výťažku vráti na účet daňového dlžníka, avšak iba vtedy, ak je väčší ako 50 Sk.

Predkladaná novela zákona je už pätnástou, a preto bolo navrhnuté splnomocniť predsedu Národnej rady SR, aby vyhlásil úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov je procesný zákon, ktorý upravuje konanie vo veciach daní a poplatkov. Vzhľadom na uvedené, ako aj na to, že sa zavádza nový druh dane, tzv. paušálna daň, bolo potrebné, aby sa celá správa daní pripravila na nabehnutie tejto dane od 1.1.2000, vrátane zabezpečenia daňového informačného systému, v ktorom bolo treba upraviť programové vybavenie tak, aby spracovanie tejto dane bolo bezproblémové. Z týchto dôvodov novela zákona nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia, a to 29.12.1999.