Národná rada Slovenskej republiky prijala zákonupravujúci krátkodobý nájom bytu, pričom cieľom tohto zákona je riešiť a rozvíjať otázku súkromného trhového nájomného bývania v SR, pričom v tomto smere je potrebné podotknúť, že zákon dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p.
Zákonodarca argumentoval prijatie tohto zákona aj tým, že súkromné nájomné bývanie je v SR len málo rozvinuté a poddimenzované a predmetný zákon má práve napomôcť zatraktívneniu tejto oblasti nájomných vzťahov a zabezpečiť, aby nájomné bývanie nebolo odkázané na štátnu pomoc v podobe výstavby sociálnych bytov, ale aby aj súkromné osoby mali motiváciu prenajímať byty. Ďalšou argumentáciou pre prijatie takéhoto zákona bola dominancia súkromného vlastníctva bytov oproti nerozvinutému sektoru súkromného nájomného bývania, ktorá vo veľkej miere oslabuje geografickú mobilitu pracovnej sily, ktorá je podľa správy OECD jednou z najnižších v rámci krajín, ktoré táto organizácia združuje, pričom toto je aj jedným z faktorov vysokej miery nezamestnanosti. Zákon o krátkodobom nájme bytu je samostatným právnym predpisom, ktorý je lex specialis k Občianskemu zákonníku ako zákonu lex generalis, pričom tento zákon sa nedotýka osobitných právnych režimov ako je:
- sociálne nájomné bývanie,
- byty, ktoré boli financované prostredníctvom štátneho fondu rozvoja bývania,
- byty osobitného určenia, služobné byty a družstevné byty,
- byty vo vlastníctve obcí, VÚC a vo vlastníctve hlavného mesta SR, mesta Košice a ich mestských častí.
Predmetný zákon o krátkodobom nájme bytu aktívne pracuje aj s ustanovením § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktorý ZDP zaviedol, tzv. registračnú povinnosť osôb, ktoré prenajímajú nehnuteľnosti, ktoré musia byť riadnym spôsobom zaregistrované na príslušnom daňovom úrade. V tomto smere je potrebné podotknúť, že v prípade, ak si prenajímateľ nesplní svoju oznamovaciu povinnosť v súvislosti s citovaným ZDP, tak v takom prípade sa na nájomný pomer medzi prenajímateľom a nájomcom ohľadom krátkodobého nájmu nepoužije osobitný zákon, avšak bude sa na tento nájomný vzťah vzťahovať ustanovenie § 685 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka o nájme bytu. Z tohto dôvodu sa zákonodarca snaží vytvoriť tlak na prenajímateľa, aby si prenajímateľ splnil riadnym a náležitým spôsobom svoju registračnú a oznamovaciu povinnosť voči daňovému úradu a tým používal výhody, ktoré zákon o krátkodobom nájme bytu poskytuje. Ako sám zákonodarca uvádza,