Jednou z deklarovaných priorít Európskej komisie, ako aj vlády SR v daňovej oblasti je boj proti daňovým podvodom, osobitne v oblasti DPH.
Podľa štúdie o odhadovanom objeme daňových únikov na DPH v rámci EÚ, ktorú zverejnila Európska komisia v novembri 2009, prichádzajú štáty EÚ spolu ročne najmenej o 100 mld. eur v dôsledku DPH podvodov.
Rozpoznať podvodné DPH konanie od nepodvodného však môže byť niekedy v praxi zložité, navyše treba rozlíšiť rôzne druhy možného podvodného konania:
- k dodaniu tovarov alebo služieb skutočne dochádza, daňovník však porušuje povinnosti mu uložené právnym predpisom – napr. nevedie evidenciu transakcií, alebo ju skresľuje, nepodáva daňové priznania, alebo podáva, avšak so skreslenými údajmi, neplatí vypočítanú daň, a pod., pričom skreslená evidencia môže napríklad zahŕňať neevidovanie výnosov, falšovanie prepravných dokumentov a pod.,
- daňovník narába s fiktívnymi dodaniami tovarov alebo služieb, vystavuje k nim faktúry, avšak neodvádza daň, pričom „odberateľ“ takéhoto tovaru alebo služby si nárokuje vrátenie dane od správcu dane,
- dodania sú skutočné, zákonné povinnosti si daňovník plní, avšak transakcie sa uskutočňujú prostredníctvom štruktúry (väčšinou majetkovo alebo personálne prepojených, na tento účel založených) spoločností, nastavenej tak, aby sa maximalizoval výťažok DPH. Často ide o cezhraničné transakcie so zámerom využiť rozdielnosti v daňovej legislatíve jednotlivých krajín.
V tomto článku sa zaoberáme posledným z uvedených typov konania daňovníkov, keď môže byť, na rozdiel od prvých dvoch spomenutých druhov konania, pomerne diskutabilné, či vôbec k d