Súdny dvor EÚ pri rôznych príležitostiach konštatoval, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľom uznaným a podporovaným smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica EÚ“) a že zásada zákazu zneužitia práva vedie k zákazu vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.
Uvedené však neznamená, že pojmy „zneužitie práva“ a „konanie poznačené podvodom“ sú totožné, resp. založené na rovnakých princípoch. Prípady zistených neoprávnených odpočtov, resp. neoprávnených oslobodení od DPH (doruby daňových úradov) sa podľa skúseností z praxe v SR spájajú práve s konaním spojeným s podvodom, nie so zneužitím práva.
Zásada zákazu zneužitia
Inštitút zneužitia práva, resp. zásada zákazu zneužitia práva nemá v daňovom práve SR – v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) výslovné zákonné zakotvenie.
Zneužitie práva možno definovať ako situáciu, kedy niekto vykoná svoje subjektívne právo k neodôvodnenej ujme niekoho iného alebo spoločnosti. Takéto správanie, ktorým sa dosahuje výsledku nedovoleného, je len zdanlivo dovolené.
Na rozdiel od zastierania skutočného obsahu právneho úkonu je podstatou zneužitia práva to, že dochádza k deklarovaniu skutočných a ničím nezastieraných právnych vzťahov.
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ uplatňovanie právnej úpravy Únie nemožno rozšíriť tak, aby krylo zneužívajúce konanie zo strany daňových subjektov, t. j. plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužívajúcim spôsobom výhody stanovené právom Únie. Táto zásada zákazu zneužívajúcich konaní sa takisto uplatňuje v oblasti DPH.
Článok 273 prvý odsek smernice EÚ stanovuje, že členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc.
Podľa článku 342 smernice EÚ členské štáty môžu prijať opatrenia týkajúce sa práva na odpočítanie DPH s cieľom zabezpečiť, aby zdaniteľné osoby neboli neoprávnene zvýhodnení alebo neutrpeli neoprávnenú ujmu.
Hoci smernica EÚ splnomocňuje členské štáty prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie riadneho výberu dane a predchádzanie daňovým podvodom, neuvádza žiadne ustanovenie spresňujúce konkrétne obsah opatrení, ktoré majú členské štáty na tento účel prijať.