Medzi najdiskutovanejšie výdavky podnikateľov určite stále patria výdavky na vzdelávanie. Pri ich posudzovaní ako daňových výdavkov sa neprihliada len na samotný zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ale aj na súvisiace predpisy, ktoré upravujú konkrétne podmienky pre poskytovanie týchto nárokov, napr. Zákonník práce, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o ďalšom vzdelávaní“) a pod.
Výdavok je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade ak spĺňa podmienky definované priamo v § 2 písm. i) ZDP. Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v jeho evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP.
Podľa § 19 ods. 1 ZDP, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje ZDP, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP.
Ak ide o posúdenie výdavku na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov ako daňového výdavku zamestnávateľa, je potrebné postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP. Daňovým výdavkom, ktorý možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ním určených, sú výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov.
Do daňových výdavkov však možno uznať len výdavok na také vzdelávanie a rekvalifikáciu daňovníka dosahujúceho príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. podnikateľa, alebo výdavok zamestnávateľa na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisia s činnosťou podnikateľa a pracovným zaradením zamestnanca. ZDP nedefinuje pojmy vzdelávanie a rekvalifikácia. Sú zadefinované v iných právnych predpisoch.
Ďalšie vzdelávanie je vymedzené zákonom o ďalšom vzdelávaní. Ďalšie vzdelávanie je popri vzdelávaní na základných školách, stredných školách a na vysokých školách súčasťou vzdelávacej sústavy SR. Zákon o ďalšom vzdelávaní sa nevzťahuje na prípravu špeciálnych odborných činností vyžadujúcich osobitnú spôsobilosť (napr. ďalšie vzdelávanie podľa zákona č. 322/2006 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odporcov a sústave certifikovaných pracovných činností alebo zákon č. 42/1996 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov a pod.). Za ďalšie vzdelávanie podľa § 2 ods. 1 zákona o ďalšom vzdelávaní sa považuje vzdelávanie, ktoré umožňuje každému doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si získané vzdelanie, rekvalifikovať sa alebo uspokojiť svoje záujmy, alebo sa ním pripravuje na získanie stupňa vzdelania v školskom systéme.
Vo všeobecnosti sa rozumie kvalifikáciou schopnosť vykonávať práce určitého druhu, zložitosti, presnosti, prípadne namáhavosti. Dominantnou zložkou v rámci kvalifikácie je odbornosť, ktorá je vyjadrená prostredníctvom príslušného vzdelania, odbornej výchovy a odbornej praxe. Kvalifikácia má úzky súvis s druhom práce potrebnej pri výkone podnikateľskej činnosti alebo dohodnutej v pracovnej zmluve.
Ďalšie vzdelávanie sa uskutočňuje v ustanovizniach ďalšieho vzdelávania krátkodobými a dlhodobými vzdelávacími aktivitami rôznych foriem (napr. seminár, školenie, kurz), v rozličných organizačných formách štúdia (štúdium popri zamestnaní, doplňujúce, rozširujúce, špecializačné štúdium, rekvalifikačné štúdium).
Podľa § 3 zákona o ďalšom vzdelávaní sa uskutočňuje ďalšie vzdelávanie ako:
- vzdelávanie, ktorým sa jeho účastník pripravuje na získanie stupňa vzdelania okrem vysokoškolského stupňa vzdelania,
