Namiesto dňa vzniku a dňa ukončenia doby pozastavenia živnosti môže podnikateľ oznámiť dobu určenú v mesiacoch alebo rokoch pozastavenia živnosti. V tomto zmysle živnostenský zákon konštituoval princíp, podľa ktorého právne účinky pozastavenia prevádzkovania živnosti nastávajú dňom doručenia oznámenia týchto údajov príslušnému živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom.
S účinnosťou od 1. 6. 2010 boli vykonané zmeny a úpravy v § 57 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p. (ďalej len „živnostenský zákon“), ktoré sa dotýkajú pozastavenia prevádzkovania živnosti. Namiesto rozhodovacieho procesu bol zavedený systém oznamovania o pozastavení prevádzkovania živnosti. Prijatá úprava vyšla v ústrety podnikateľom tým, že záujemca o možnosť pozastavenia prevádzkovania živnosti už nežiada a živnostenský úrad už následne o žiadosti nerozhoduje. Tým sa zrušil doterajší procesný postup, ktorý vyžadoval vydanie rozhodnutia o pozastavení prevádzkovania živnosti so všetkými právnymi účinkami a dôsledkami, ktoré zákon o správnom konaní s účinkami rozhodnutia spájal.
Podľa súčasného právneho stavu stačí, aby osoba, ktorá chce prerušiť podnikanie, iba oznámila miestne príslušnému živnostenskému úradu:
- deň vzniku,
- deň ukončenia,
- doby pozastavenia živnosti.
Namiesto dňa vzniku a dňa ukončenia doby pozastavenia živnosti môže podnikateľ oznámiť dobu určenú v mesiacoch alebo rokoch pozastavenia živnosti. V tomto zmysle živnostenský zákon konštituoval princíp, podľa ktorého právne účinky pozastavenia prevádzkovania živnosti nastávajú dňom doručenia oznámenia týchto údajov príslušnému živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom.
Dôležitou zmenou živnostenského zákona je limitovanie doby trvania pozastavenia živnosti hornou hranicou – t. j., pozastavenie živnosti nemôže trvať dlhšie ako tri roky. Živnostenský úrad teda môže na základe oznámenia podnikateľa pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie najmenej 6 mesiacov a najviac troch rokov.
Keďže živnostenský zákon nevyžaduje vydať o podanom oznámení osobitný správny akt, je predmetom činnosti živnostenského úradu iba posúdenie dodržania tých podmienok, ktoré živnostenský zákon s týmto inštitútom spája. A to je dodržanie minimálnej 6 mesačnej doby nepretržitého pozastavenia prevádzkovania živnosti. V prípade jej dodržania dochádza k vzniku účinnosti pozastavenia živnosti zo zákona. V tejto súvislosti platí, že živnostenský úrad nemôže akceptovať prípad, ak podnikateľ oznámi túto skutočnosť so spätnou účinnosťou, čoho výsledkom je, že sa táto skutočnosť neuzná pri posudzovaní dodržiavania zákonnosti podnikateľom, ani sa táto skutočnosť nezapíše do živnostenského registra a nezašle do evidencie iných orgánov podľa osobitných predpisov. Pozastavením živnosti nezaniká podnikateľovi právo podnikať, len ho nemôže počas tejto lehoty vykonávať. Ak by počas tejto lehoty podnikal, išlo by o nedovolené podnikanie. Po uplynutí lehoty pozastavenia prevádzkovania živnosti môže podnikateľ pokračovať v prevádzkovaní živnosti.
Z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sa pri pozastavení živnosti rozlišuje, či obdobie pozastavenia živnosti:
- je súčasťou bežného zdaňovacieho obdobia alebo prechádza do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, ale neprekročí lehotu na podanie daňového priznania pre daň z príjmov,
- prechádza do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a do lehoty na podanie daňového priznania pre daň z príjmov sa neobnoví.
Ak je obdobie pozastavenia pre