Ak má vaša spoločnosť zamestnancov pracujúcich z iných krajín, daňová neistota sa koncom roka 2025 výrazne znížila. OECD zverejnila aktualizovaný Komentár k článku 5 Modelovej zmluvy, ktorý upresňuje kritériá vzniku stálej prevádzkarne v situáciách, keď zamestnanec vykonáva svoju pracovnú činnosť formou home-office zo zahraničia.
OECD tým reaguje na dlhodobý nárast práce na diaľku, vrátane zahraničného home-office, ktorý prinášal množstvo nejasností — najmä pokiaľ ide o daňové dopady pre zamestnávateľov. Zamestnanci pracujúci na diaľku zo zahraničia predstavovali riziko vzniku povinnosti platiť miestne dane z príjmu v krajine, kde spoločnosť nemá fyzickú kanceláriu. Aktualizovaný komentár prináša jasnejšie pravidlá s priaznivým výkladom pre zamestnávateľov, pričom zamestnancom poskytuje väčšiu flexibilitu pri výkone práce zo zahraničia.
Tri kľúčové kritériá pri zahraničnom home-office
OECD v novom komentári posudzuje tri hlavné podmienky, ktoré rozhodujú o vzniku stálej prevádzkarne v tomto štáte:
1. Stále miesto výkonu činnosti
Stála prevádzkareň môže vzniknúť, ak zamestnanec pracuje z miesta, ktoré je považované za stále, t. j. je využívané pravidelne za účelom výkonu pracovnej činnosti. Pokiaľ ide len o prípravné alebo podporné činnosti, hoci je využívané pravidelne, stála prevádzkareň nevzniká. Samotná stálosť/pravidelnosť však neznamená automaticky vznik stálej prevádzkarne v zahraničí a je nutné posúdiť aj ďalšie podmienky.
2. Rozsah práce zo zahraničia
- ak zamestnanec vykonáva menej ako 50 % svojho pracovného času v 12-mesačnom období zo zahraničia, stála prevádzkareň zamestnávateľovi nevzniká.
- ak zamestnanec pracuje viac ako 50 % pracovného času zo zahraničia, stála prevádzkareň taktiež nevzniká automaticky. Rozhoduje tretí faktor, ktorým je povaha a účel činnosti vykonávanej v zahraničí.
3. Účel výkonu práce zo zahraničia
Pre vznik stálej prevádzkarne je v prípade splnenia podmienky výkonu 50 % pracovného času zo zahraničia rozhodujúca obchodná povaha činnosti zamestnanca v danom štáte. To znamená, že spoločnosť benefituje z prítomnosti zamestnanca v danej krajine - napríklad v podobe obchodných stretnutí so zákazníkmi, dodávateľmi, odberateľmi či inými osobami. Komentár OECD priamo spomína ako dôvod pre vznik stálej prevádzkarne aj prípad vykonávania home-office z krajiny v inom časovom pásme, vďaka čomu môže klientom poskytovať služby rýchlejšie. Naopak, ak zamestnanec vykonáva home-office zo zahraničia z osobných dôvodov či z dôvodu úspory nákladov zamestnávateľa, stála prevádzkareň zamestnávateľovi nevzniká.
Praktické príklady
Overte si na praktických príkladoch konkrétne situácie, kedy vzniká, resp. nevzniká stála prevádzkareň:
Príklad A:
Zamestnanec vykonáva home-office z bytu prenajatého v zahraničí po dobu troch mesiacov v roku. Stála prevádzkareň nevzniká, keďže výkon pracovnej činnosti z tohto bytu nie je pravidelný či trvalý.
Príklad B:
Zamestnanec pracuje zo svojho domova v zahraničí pravidelne jeden až dva dni v týždni, čo celkom predstavuje 30 % jeho pracovného času. V takomto prípade je miesto výkonu činnosti považované za trvalé, nakoľko je využívané pravidelne. Stála prevádzkareň však zamestnávateľovi nevzniká, keďže zamestnanec v zahraničí vykonáva menej ako 50 % svojho pracovného času.
Príklad C:
Zamestnanec vykonáva pracovné povinnosti zo svojho domova v zahraničí v rozsahu 80 % svojho pracovného času. Pravidelne v tejto krajine navštevuje klientov svojho zamestnávateľa za účelom poskytovania služieb. Zamestnávateľovi v tejto krajine vzniká stála prevádzkareň, keďže výkon činnosti zo zahraničia predstavuje viac ako 50 % pracovného času a zároveň je činnosť zamestnanca považovaná za činnosť obchodnej povahy.
Príklad D:
Zamestnanec vykonáva home-office zo svojho domova v zahraničí v rozsahu 60 % pracovného času, pričom svoju činnosť vykonáva takmer výhradne na diaľku a len príležitostne navštívi klienta v tejto krajine. Stála prevádzkareň zamestnávateľovi nevzniká, keďže absentuje obchodný dôvod pre prítomnosť zamestnanca v tomto štáte.
Príklad E:
Zamestnanec pracuje takmer výlučne zo svojho domova v zahraničí a poskytuje služby zákazníkom v rôznych časových pásmach. Miesto výkonu činnosti je považované za trvalé, zamestnanec pracuje viac ako 50 % svojho pracovného času zo zahraničia a činnosť zamestnanca v tejto krajine má obchodnú povahu (t. j. poskytovanie služieb zákazníkom v reálnom čase v rôznych časových pásmach), a teda zakladá vznik stálej prevádzkarne.
Aktualizovaný komentár OECD prináša prehľadnejšie pravidlá pri posudzovaní vzniku stálej prevádzkarne v zahraničí, ktoré firmám uľahčujú posúdiť, či home office zo zahraničia predstavuje daňové riziko.
Zároveň však upozorňujeme na prístup daňových úradov, napríklad v Českej republike, kde sa očakáva, že pri posudzovaní vzniku stálej prevádzkarne pri home-office budú stále uplatňovať prísnejšie pravidlá.