Národná rada SR schválila 21. októbra 2025 novelu zákona č. 507/2023 Z.z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Novela implementuje európsku smernicu DAC 9, ktorá upravuje administratívnu spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi EÚ a zabezpečuje súlad s globálnymi pravidlami OECD a administratívne usmernenia OECD/G20.

Novela zákona o dorovnávacej dani prináša viacero dôležitých zmien pre firmy, ktoré patria do veľkých nadnárodných skupín. Cieľom týchto zmien je predovšetkým implementovať smernicu DAC9, ako aj administratívne usmernenia ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane, ktoré Inkluzívny rámec OECD/G20 zverejnil v priebehu roka 2024 a 2025.

Ako sa dopĺňajú a spresňujú niektoré pravidlá dorovnávacej dane

1. Nová definícia referenčného subjektu

Zákon teraz presne určuje, kto je tzv. referenčný subjekt – základný subjekt, ktorý je vo vlastníckej štruktúre prvým vlastníkom nad testovaným subjektom a ktorý:

• nie je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, alebo
• je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, ak je zároveň hlavným materským subjektom a subjekt uvedený v prvom bode neexistuje.

Táto zmena má zabezpečiť jasnejšie určenie, kto je zodpovedný za splnenie určitých povinností vyplývajúcich zo zákona o dorovnávacej dani.

2. Nové pravidlá pre daňové zápočty

Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý používa obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet, musí zahrnúť do výpočtu oprávneného príjmu alebo straty rozdiel medzi nominálnou hodnotou a kúpnou cenou zápočtu v pomere k použitej časti. Pri predaji zápočtu sa do príjmu alebo straty započíta zisk alebo strata z predaja, ktorý sa vypočíta podľa rozdielu medzi predajnou cenou a hodnotou použitej časti zápočtu. Ak zápočet zanikne bez použitia, neuplatnená hodnota sa započíta ako strata v danom účtovnom období.

3. Úprava sledovania odložených daňových záväzkov

Upravuje sa spôsob, akým firmy sledujú tzv. odložené daňové záväzky (dane, ktoré budú musieť zaplatiť v budúcnosti) a postup pre opätovné zahrnutie odloženého daňového záväzku. Záväzky možno sledovať tromi spôsobmi:

• jednotlivo,
• podľa samostatnej kategórie vzťahujúcej sa k jednému súvahovému účtu alebo
• agregovane pre viacero účtov.

Agregované sledovanie však nie je možné pre účty, kde sa evidujú iba odložené daňové pohľadávky. Ak základný subjekt preukáže, že všetky záväzky budú vysporiadané do piatich účtovných období, nemusí postupovať podľa štandardného postupu.

4. Automatická výmena informácií medzi štátmi

Novela zákona zavádza povinnosť si automaticky vymieňať informácie o dorovnávacej dani v stanovenom rozsahu medzi štátmi a vzájomne spolupracovať pri opravách oznámení a presadzovaní pravidiel v súvislosti s oznámeniami infomácií na určenie dorovnávacej dane. Slovenské úrady budú tieto informácie posielať do zahraničia elektronicky. To znamená, že daňové úrady v rôznych krajinách budú lepšie spolupracovať a firmy budú pod väčším dohľadom.  

Väčšina zmien nadobudne účinnosť od 31. decembra 2025, niektoré časti zákona až od 1. januára 2026 alebo 2028.

Zákon o dorovnávacej dani má zabezpečiť, aby veľké skupiny firiem platili spravodlivú minimálnu daň a nemohli sa vyhýbať zdaneniu, napríklad cez rôzne „daňové raje“. Zároveň sa na strane kvalifikujúcich firiem skomplikovala administratíva, avšak zmeny prispejú k zvýšeniu transparentnosti v zdaňovaní.

Zuzana Blažejová, Miriam Barňaková