Otázky a odpovede - strana 6

Na zrážky z odmeny za členstvo v komisii zriadenej pri mestskom zastupiteľstve (ktorá zasadá 2 x ročne) sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o zrážkach zo mzdy? Je teda rovnako potrebné rozdeliť odmenu na tretiny a postupovať v súlade s týmito ustanoveniami? 

V minulých rokoch boli vybraté zábezpeky za byty, ktoré obec postavila a ktoré prenajíma. V účtovníctve evidujem na účte 475 zábezpeky v hodnote 50 438,14 €. Reálne však boli vybraté od nájomníkov zábezpeky v hodnote 50 284,56 €. Ako opraviť túto chybu? Účtovníčka nepreviedla všetky vybraté zábezpeky na samostatný účet, ktorý slúži len na tento účel, a chybu si nevšimla. Tieto prostriedky teda na konci roka ostali na účte obce a boli znovu zapojené ako zostatok z minulých rokov. Ako môžem teraz dorovnať rozdiel na účet zabezpek a zaúčtovať ho na rozpočet (keďže toto dorovnanie sa stane mojím výdavkom tento rok), aby to bolo správne? Hodnota skutočne vybraných zábezpek je 50 284,56 € a na účet bolo odoslaných len 46 701,02 €.

Poprosím o vysvetlenie položky 637 003 Propagácia, inzercia, reklama. Metodické usmernenie ju opisuje veľmi stručne. Máme občas problém rozlíšiť medzi 637003 a 633006 (propagačná činnosť). Napríklad pri tričkách, knihách, bulletinoch, banneroch atď.

Zmodernizovali sme ako nemocnica jedno z oddelení (psycho-soc. centrum.) Stavba už bola skolaudovaná a technické zhodnotenie budovy, v ktorej sa centrum nachádza, chceme zaradiť do odpisovania. Investícia bola financovaná okrem iných zdrojov aj z POO. Keďže nám MZ SR financovalo zatiaľ len časť investície, t.j. základ bez DPH, tak by som sa chcela poradiť - mám rozdeliť hodnotu z faktúry na základ a DPH (pDP,) pričom zaúčtovať, že len základ bol financovaný z POO a DPH z vlastných zdrojov? Mám až v čase, keď nám príde financovanie DPH z MZ na účet, preúčtovať zdroj? Alebo môžem investíciu považovať priamo za celkovo financovanú z POO, keďže oficiálny list z MZ už máme a na celkovú sumu?

Je potrebné prerokovať, teda informovať poslancov na zastupiteľstve o VZN o miestnych daniach a poplatkoch za komunálny odpad na ďalší rok, ak nedochádza k zmene VZN a je platné od roku 2023 bez prijatia uznesenia? Informujeme sa na základe skúsenosti inej obce, ktorej prokurátorka vytkla, že neprerokovali takéto VZN na zastupiteľstve. 

Časť prijatých finančných prostriedkov na odmeny 800,-€ presunul zriaďovateľ svojej príspevkovej organizácii. Uvedená transakcia sa účtuje prostredníctvom účtu 357 alebo to považujeme za bežný príspevok (účet 584 obec; účet 354 PO)?

Obec má 4 bytové domy so 71 nájomnými bytmi, ktoré boli postavené po roku 2001. Podľa platnej vyhlášky č. 281/2024 Z.z. by obce mali zvýšiť cenu ročného nájmu bytu o 20 % ešte do konca roku 2025. Od januára 2026 platí, že pri zvýšení nájmu sa musí vychádzať z priemeru medziročnej miery rastu spotrebiteľských cien za obdobie posledných dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ak tento priemer dosiahne viac ako 2 %. Maximálna cena ročného nájomného nesmie presiahnuť 5 % z obstarávacej ceny bytu. Ak ešte tento rok zvýšime ročné nájomné každého bytu o 20 % , bude to v súlade s citovanou vyhláškou? Keď nie, tak prosím uviesť, postup pre výpočet koeficientu inflácie. (počíta sa od roku zaradenia bytového domu do užívania, alebo len za obdobie posledných dvoch po sebe idúcich kalendárnych rokov).

Mohli by ste zverejniť postup pre výpočet financií pre ŠKD, ŠJ z výnosu DPFO podľa nového počtu žiakov k 15.9.2025 s novým jednotkovým koeficientom? Vieme, že s týmto číslom sa ďalej pracuje v závislosti od toho, pre aký druh školského zariadenia chceme financie vypočítať. Koeficienty z prílohy č. 3 k nariadeniu vlády č. 668/2004 Z.z. pre jednotlivé zariadenia, ktoré potrebujeme, sú: Dieťa v školskom klube 6, potenciálny stravník - žiak základnej školy 1,8. Máme základnú školu s právnou subjektivitou s počtom detí k 15.9.2025 206 detí. Školskú družinu navštevuje 90 detí, počet detí na prvom stupni, na ktorých žiadateľ žiada o dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom podľa § 4 odst. 3 písm. a/zákona je 94, počet detí na druhom stupni na ktorých žiadateľ žiada o dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom podľa § 4 odst. 3 písm. a/ zákona je 99.

Živnostník A (platiteľ) chce predať vozidlo firme B (sro- platiteľ). A a B sú prepojené osoby, takže predaj by bol za trhovú hodnotu. Vozidlo je však na lízing (klasický leasing- nie úver) od firmy C. Ako by to fungovalo z hľadiska fakturácie? Osoba A musí vyfakturovať napr. trhovú hodnotu (predajnú cenu vozidla) firme B a následne firma C by prepísala zostávajúce lízingové splátky (mesačné faktúry) na firmu B? Ďakujeme

Firma (platiteľ DPH) v roku 2025 nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, nakoľko rekonštruuje podnikateľské priestory. Všetky náklady s rekonštrukciou sú účtované na účet 042 (obstaranie dlhodobého hmotného majetku). V účtovníctve sú len výdavky súvisiace s touto rekonštrukciou. Účtovnícke služby sú vykonávané externou firmou. Vstupujú fakturované účtovnícke služby do obstarania HIM účet 042 alebo vstupujú priamo do daňových nákladov cez účet 518?

Obec si dala vypracovať nový územný plán (kapitálové výdavky). Môže dať do kapitálových výdavkov - teda zahrnúť do obstarania územného plánu aj služby spojené s územným plánom? Ide o služby (dohľad nad spracovaním, zabezpečenie prerokovania, preskúmanie návrhu, príprava podkladov na schválenie)

Čo je dôležité mať schválené vo VZN o miestnom poplatku za rozvoj? Je potrebné zapracovať do VZN o poplatku za rozvoj obce inflačný koeficient podľa novelizácie účinnej od 1. 11. 2025? 

Občan zistil, že pozemok, ktorý vlastní od roku 1991, je na katastri zapísaný na obec. Obec ho eviduje v majetku. Ako správne takýto pozemok vyradiť z účtovníctva, keďže nejde o predaj? Kataster už chybu opravil a poslal obci oznámenie.

Ako postupovať po účtovnej stránke, ak platba za hrobové miesto bude doručená na účet obce pred uzatvorením a účinnosťou zmluvy o nájme hrobového miesta? Môže obec túto platbu zaevidovať ako preddavok? A ako postupovať, ak by takáto zmluva z nejakého dôvodu účinnosť nenadobudla?

Vytýčenie inžinierskych sietí (Slovak Telecom, PVS, SSD, PPS) , ktoré sú súčasťou a sú potrebné k projektovej dokumentácii, sa rozpočtujú na položke 716 alebo je to klasifikované ako bežný výdavok? Pri Slovak Telecom, keď je vytýčenie objednané cez SMS, aký zvoliť postup účtovania? Je to tiež kapitálový výdavok alebo bežný? 

Obec získala na základe zmluvy s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR finančné prostriedky na vybudovanie inkluzívneho ihriska.Ide o kapitálový transfer v sume 50 000,00 eur. Ako sa bude tento transfer účtovať, príjem a výdaj, a aký kód zdroja sa použije?

Obraciame sa na Vás s otázkou respektíve odporúčaním ohľadom interpretácie ustanovenia § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zároveň má zamestnanec povinnosť podľa ods. 1, § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Ako sa má zamestnávateľ postaviť k prípadom, kedy zamestnanec údajne pocítil pri práci pichnutie napríklad v oblasti krížov alebo ramena, úraz nahlási o niekoľko hodín, prípadne dní neskôr a pri vyšetrovaní zamestnávateľ nezistil žiadnu príčinu, ktorá by prispela ku vzniku úrazu, t.j. žiadne krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Zároveň pri tomto modelovom prípade absentuje svedok a na kamerovom zázname nie je zachytený žiaden moment, ktorý by nasvedčoval ku vzniku úrazu. Zamestnávateľ teda disponuje iba vyhlásením zamestnanca, ktorý tvrdí že utrpel úraz v práci. Existujú podobné prípady z praxe, prípadne judikáty, ktoré sa tým zaoberali? 

Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?

Zamestnanec vykonáva prácu na základe zákona č. 552/2003 Z. z. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce uvedené „mesto“ (konkrétny názov mesta, v ktorom má zamestnanec trvalý pobyt a zároveň sídlo zamestnávateľ). Ďalej je v pracovnej zmluve uvedené, že hlavným miestom výkonu práce je presná adresa sídla zamestnávateľa. Zamestnávateľ má v danom meste viacero prevádzok na rôznych adresách. V pracovnej zmluve ani v informačnej povinnosti zamestnávateľa nie sú bližšie špecifikované podmienky, v ktorej prevádzke a v akom čase sa má zamestnanec zdržiavať, ani nie je výslovne uvedené, že tieto podmienky určuje zamestnávateľ. Vyplýva zo Zákonníka práce alebo zo zákona č. 552/2003 Z. z. oprávnenie zamestnávateľa určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta a v akom čase (v rámci pracovného času) sa má zamestnanec zdržiavať? Vychádzame z predpokladu, že zamestnanec sa má primárne zdržiavať v sídle zamestnávateľa (t. j. na hlavnom mieste výkonu práce), a len na základe pokynu zamestnávateľa môže vykonávať prácu aj v inej prevádzke v rámci mesta. Alebo v dôsledku absencie presného určenia týchto podmienok v pracovnej zmluve môže zamestnanec sám určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta bude vykonávať prácu, pričom o tom iba informuje zamestnávateľa?

Osoba, ktorá je poslancom obecného zastupiteľstva, je dlhodobo na PN. Má povolené vychádzky a v tom čase by sa chcela zúčastňovať zasadnutí obecného zastupiteľstva. Bude sa pri hlasovaní tento hlas považovať za právoplatný? Môže vôbec rozhodovať pri hlasovaní?