Živnosť - strana 7

Pani Mária na základe živnostenského oprávnenia prevádzkuje kaderníctvo. Od 1. júna 2010 do 31. decembra 2011 bude mať prevádzkovanie živnosti pozastavené. Okrem príjmov zo živnosti nemá žiadne iné zdaniteľné príjmy. Na základe daňového priznania za rok 2009, ktoré podávala v ustanovenej lehote, jej posledná známa daňová povinnosť na platenie preddavkov od 1. apríla 2010 predstavuje 2 123,53 €. Ako bude platiť preddavky?

Pán Matúš na základe živnostenského oprávnenia prevádzkuje opravu obuvi. Od 1. apríla 2010 do 31. októbra 2010 má prevádzkovanie tejto živnosti pozastavené. Na základe daňového priznania za rok 2009, ktoré podával v ustanovenej lehote, jeho posledná známa daňová povinnosť na platenie preddavkov od 1. apríla 2010 predstavuje 425,53 €. Ako má naďalej platiť preddavky?

Podnikateľ – fyzická osoba prerušil živnosť od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, v tom čase bol zamestnaný. Od 1. 7. 2009 začal opätovne podnikať. Dňa 7. 1. 2009, t. j. v čase, keď mal prerušenú živnosť, uhradil zdravotné a sociálne poistenie za mesiac december 2008; taktiež mu v marci 2009 prišiel na účet preplatok zo Sociálnej poisťovne. Podnikateľ si uplatňuje výdavky paušálom. Má do daňového priznania za rok 2009 zaradiť aj uvedené platby z mesiaca január (t. j. pripočítať ich k paušálnym 40 % výdavkom), a do príjmov priradiť vratku zo Sociálnej poisťovne?

Po úmrtí daňovníka, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť, prestáva byť tento subjektom práva, preto nie je možné pokračovať v podnikaní v jeho mene a podávať zaňho daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. V praxi sa stáva, že sa aj v nasledujúcom zdaňovacom období podá daňové priznanie za zomrelého a naďalej sú vystavované účtovné doklady na jeho meno. Ako postupovať v takýchto životných situáciách na príkladoch podrobne vysvetľuje autorka príspevku.

Môžem bez živnostenského oprávnenia nakupovať a predávať ojazdené vozidlá (na rodné číslo)? Vozidlá chcem nakupovať od predajcov, ktorí sú platiteľmi DPH a uplatňujú osobitnú úpravu (ust. § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. Je môj obrat pre DPH rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou (marža) alebo celková tržba za predané vozidlá? Je aj pre mňa výhodná osobitná úprava (§ 66 zákona o DPH) pri predaji ojazdených vozidiel?

Pri vysporiadavaní sa s ukončením podnikateľskej činnosti je potrebné realizovať množstvo krokov a splniť množstvo povinností, a to z pohľadu právneho, ako aj z pohľadu daňového a účtovného. Z tohto vplýva, že je potrebné zohľadňovať viacero právnych predpisov. Ide najmä o zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p., zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p., zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p., ako aj zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. a príslušné postupy účtovania.

V druhej časti príspevku upozorním na niektoré ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. týkajúce sa zisťovania základu dane z príjmov fyzickej osoby a uplatňovania nezdaniteľných častí základu dane.

Dňa 1. októbra 2007 nadobudla účinnosť novela zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. – zákon č. 358/2007 Z. z. Novela priniesla liberalizáciu podmienok podnikania a založila sieť jednotných kontaktných miest, v nadväznosti na ich založenie rozšírila pôsobnosť živnostenských úradov.

Slovenský živnostník má živnosť na reklamnú činnosť, výrobu reklamných predmetov. Pracoval sám, na Slovensku platí sociálne a zdravotné poistenie. Keďže nemal uplatnenie na slovenskom trhu odišiel do Írska hľadať prácu, kde robil tam pol roka na stavbe (na však Slovensku neprerušil živnosť).

Jedným z predpokladov úspešného a dlhodobého rozvoja firmy je aj určitý stupeň znalostí podnikateľa z oblasti ekonomiky. Ucelený obraz o podnikateľských aktivitách a následne o ich ekonomických výsledkoch mu poskytuje práve účtovníctvo. Aj keď mnohí podnikatelia zverujú svoju účtovnú evidenciu do rúk profesionálov, je nevyhnutné, aby mali aspoň štandardné vedomosti o jednotlivých účtovných operáciách, najmä o ich vplyve na výsledok hospodárenia a tým aj na výšku daňových a odvodových povinností.

Živnostenský úrad môže na základe podnetu podnikateľa v zmysle § 58 ods. 2 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie najmenej 6 mesiacov. Tým nezaniká podnikateľovi právo podnikať, len ho nemôže počas lehoty ustanovenej živnostenským úradom vykonávať.

Živnostník ukončuje svoju činnosť v máji 2006 zrušením živnosti. Akým spôsobom si môže uplatniť v tomto roku vo výdavkoch odpisy? Môže si do určitej výšky uplatniť náklad na notebook v hodnote 50 000 Sk, ktorý kúpil vo februári 2006? Môže podať daňové priznanie už v máji, keďže v júni odchádza na dlhodobý pobyt do zahraničia?

Zamestnanec, ktorý sa rozhodne popri zamestnaní vykonávať aj podnikateľskú činnosť a vybaví si živnostenský list, musí pamätať na to, že okrem odvodových a ďalších povinností je tu aj daň z príjmov. Platí to aj naopak, ak živnostník začne popri živnosti poberať príjmy zo závislej činnosti (t. j. byť zamestnaný). Rovnaký postup sa vzťahuje v podstate na všetky formy podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vykonávanej popri zamestnaní. V príspevku sa poukazuje všeobecne na daňový aspekt vykonávania živnosti popri zamestnaní z hľadiska dane z príjmov.

Mnohí zamestnanci popri svojom hlavnom zamestnaní, t. j. pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy častokrát vykonávajú aj samostatnú zárobkovú činnosť. Vzhľadom na pomerne komplikovanú právnu úpravu týkajúcu sa platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie vznikajú často nejasnosti, či takéto subjekty majú povinnosť platiť odvody do fondov, resp. v akých prípadoch túto povinnosť nemajú.

Pôsobenie podnikateľských subjektov je sprevádzané okrem iného aj rozličnými sankciami za porušovanie právnych predpisov vyrubených a ukladaných orgánmi štátnej správy (živnostenským úradom, správcom dane, orgánmi sociálneho a zdravotného poistenia, samosprávy miest a obcí, colnými orgánmi a pod.). V tejto súvislosti prinášame seriál prehľadu základných povinností vyplývajúcich pre podnikateľské subjekty v oblasti živnostenského podnikania, správneho práva, daňových predpisov, sociálneho a zdravotného zabezpečenia, ako aj pracovného práva.