Živnosť - strana 7

Je príjem z divadelných predstavení občianskeho združenia založeného s cieľom vzdelávania a výchovy v oblasti umeleckých činností podnikaním a teda zdaniteľným príjmom? Jedným z cieľov činnosti uvedených v stanovách združenia, je aj prevádzkovanie divadla a príjmy z tejto činnosti sú jediným zdrojom príjmov združenia. Musí občianske združenie, ktoré vykonáva podnikateľskú činnosť, mať túto činnosť zaregistrovanú na živnostenskom úrade a mať vydaný živnostenský list.

Namiesto dňa vzniku a dňa ukončenia doby pozastavenia živnosti môže podnikateľ oznámiť dobu určenú v mesiacoch alebo rokoch pozastavenia živnosti. V tomto zmysle živnostenský zákon konštituoval princíp, podľa ktorého právne účinky pozastavenia prevádzkovania živnosti nastávajú dňom doručenia oznámenia týchto údajov príslušnému živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom.

Podnikateľ – fyzická osoba prerušil živnosť od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009. V tom čase bol zamestnaný. Od 1. 7. 2009 začal opätovne podnikať. Dňa 7. 1. 2009, t. j. v čase, keď mal prerušenú živnosť, uhradil zdravotné a sociálne poistenie za mesiac december 2008 a tiež mu v marci 2009 prišiel na účet preplatok zo Sociálnej poisťovne. Podnikateľ si uplatňuje paušálne výdavky percentom z príjmov. Má do daňového priznania za rok 2009 zaradiť aj uvedené platby z mesiaca január (t. j. pripočítať ich k paušálnym výdavkom), a do príjmov priradiť návratku zo Sociálnej poisťovne?

Vyšší územný celok vydal zdravotnej sestre povolenie na prevádzkovanie agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Povolenie nadobudlo právoplatnosť 8. 6. 2010, ale v povolení je výslovne napísané, že „Činnosť zdravotníckeho zariadenia začína dňom 1. 7. 2010". Podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. má držiteľ povolenia 3 mesiace od jeho právoplatnosti, aby začal prevádzkovať toto zdravotnícke zariadenie. Od ktorého dňa sa zdravotná sestra teda musí považovať za fyzickú osobu (SZČO)? Od dátumu 1. 7. 2010 alebo odo dňa, keď prakticky začne prevádzkovať činnosť (teda do 7. 9. 2010, keď jej uplynula trojmesačná lehota)?

Firma má zamestnankyňu, ktorá je živnostníčkou a od 1. 11. 2010 sa zamestnala vo firme. Predpokladaný termín pôrodu má 1. 12. 2010. Aký bude jej vymeriavací základ na účely materskej dovolenky a aké bude rozhodujúce obdobie?

Podnikateľ – SZČO pred piatimi rokmi v roku 2006 kúpil podielové listy. Na zmluve je uvedené jej IČO, DIČ. V roku 2006 sa zaúčtovalo v peňažnom denníku do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane nasledovné: kúpna cena za podielové listy, poplatok. Na konci roku 2006 a 2007 sa hodnota týchto podielov uvádzal vo výkaze v časti dlhodobý finančný majetok. V roku 2008 začal podnikateľ uplatňovať výdavky percentom, takže v roku 2007 bol upravený základ dane o výšku záväzkov a pohľadávok (zásoby nemal). Za rok 2008 sa podávalo len priznanie bez výkazov. V roku 2009 výdavky percentom a k 31. 12. 2009 pozastavil svoju činnosť na dva roky. V tomto roku 2009 sa upravil základ dane o pohľadávky. V roku 2010 predal podielové listy, ktoré mal v držbe ako SZČO. Kúpna cena a poplatok neboli v nákladoch. Má podať SZČO opravné daňové priznanie za rok 2009, keďže ich kúpil ako SZČO ? Ako postupovať, keď uplatňoval výdavky percentom? Čo zobrať do príjmu - rozdiel kúpnej ceny+ poplatok - predajná cena?

Podľa akého ustanovenia sa zdaňuje príjem z chovu psov?

Pani Jane k 31. decembru 2009 zaniklo živnostenské oprávnenie. Nakoľko v roku 2009 uplatňovala pri príjmoch zo živnosti preukázateľné daňové výdavky a účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane za rok 2009 v súlade s § 17 ods. 8 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. znížila o záväzok voči zdravotnej poisťovni z titulu neuhradeného poistného za november a december 2009 v celkovej sume 1 000 €. Od 1. mája 2010 začala pani Jana opäť podnikať a pri príjmoch z podnikania sa rozhodla uplatniť percentuálne výdavky. V júni 2010 zaplatila zdravotnej poisťovni tento nedoplatok poistného viažuceho sa k príjmom zo živnosti v sume 1 000 €.

Pani Mária na základe živnostenského oprávnenia prevádzkuje kaderníctvo. Od 1. júna 2010 do 31. decembra 2011 bude mať prevádzkovanie živnosti pozastavené. Okrem príjmov zo živnosti nemá žiadne iné zdaniteľné príjmy. Na základe daňového priznania za rok 2009, ktoré podávala v ustanovenej lehote, jej posledná známa daňová povinnosť na platenie preddavkov od 1. apríla 2010 predstavuje 2 123,53 €. Ako bude platiť preddavky?

Pán Matúš na základe živnostenského oprávnenia prevádzkuje opravu obuvi. Od 1. apríla 2010 do 31. októbra 2010 má prevádzkovanie tejto živnosti pozastavené. Na základe daňového priznania za rok 2009, ktoré podával v ustanovenej lehote, jeho posledná známa daňová povinnosť na platenie preddavkov od 1. apríla 2010 predstavuje 425,53 €. Ako má naďalej platiť preddavky?

Pán Milan prevádzkuje od roku 2003 na základe živnostenského oprávnenia sklenárstvo. Okrem príjmov z uvedenej živnosti [§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.(ďalej len „ZDP") ] má od roku 2008 aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 ZDP). Na základe poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej z daňového priznania za rok 2009 platí pán Milan od 1. apríla 2011 štvrťročné preddavky po 1 412,35 €. K 31. júlu 2011 živnostenský úrad živnostenské oprávnenie pánovi Milanovi zruší. Naďalej (aj po zrušení živnosti) bude daňovník poberať príjmy z prenájmu nehnuteľnosti. Je povinný platiť preddavky aj naďalej?

Podnikateľ – fyzická osoba prerušil živnosť od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, v tom čase bol zamestnaný. Od 1. 7. 2009 začal opätovne podnikať. Dňa 7. 1. 2009, t. j. v čase, keď mal prerušenú živnosť, uhradil zdravotné a sociálne poistenie za mesiac december 2008; taktiež mu v marci 2009 prišiel na účet preplatok zo Sociálnej poisťovne. Podnikateľ si uplatňuje výdavky paušálom. Má do daňového priznania za rok 2009 zaradiť aj uvedené platby z mesiaca január (t. j. pripočítať ich k paušálnym 40 % výdavkom), a do príjmov priradiť vratku zo Sociálnej poisťovne?

Po úmrtí daňovníka, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť, prestáva byť tento subjektom práva, preto nie je možné pokračovať v podnikaní v jeho mene a podávať zaňho daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. V praxi sa stáva, že sa aj v nasledujúcom zdaňovacom období podá daňové priznanie za zomrelého a naďalej sú vystavované účtovné doklady na jeho meno. Ako postupovať v takýchto životných situáciách na príkladoch podrobne vysvetľuje autorka príspevku.

Môžem bez živnostenského oprávnenia nakupovať a predávať ojazdené vozidlá (na rodné číslo)? Vozidlá chcem nakupovať od predajcov, ktorí sú platiteľmi DPH a uplatňujú osobitnú úpravu (ust. § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. Je môj obrat pre DPH rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou (marža) alebo celková tržba za predané vozidlá? Je aj pre mňa výhodná osobitná úprava (§ 66 zákona o DPH) pri predaji ojazdených vozidiel?

Pri vysporiadavaní sa s ukončením podnikateľskej činnosti je potrebné realizovať množstvo krokov a splniť množstvo povinností, a to z pohľadu právneho, ako aj z pohľadu daňového a účtovného. Z tohto vplýva, že je potrebné zohľadňovať viacero právnych predpisov. Ide najmä o zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p., zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p., zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p., ako aj zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. a príslušné postupy účtovania.

V druhej časti príspevku upozorním na niektoré ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. týkajúce sa zisťovania základu dane z príjmov fyzickej osoby a uplatňovania nezdaniteľných častí základu dane.

Dňa 1. októbra 2007 nadobudla účinnosť novela zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. – zákon č. 358/2007 Z. z. Novela priniesla liberalizáciu podmienok podnikania a založila sieť jednotných kontaktných miest, v nadväznosti na ich založenie rozšírila pôsobnosť živnostenských úradov.

Slovenský živnostník má živnosť na reklamnú činnosť, výrobu reklamných predmetov. Pracoval sám, na Slovensku platí sociálne a zdravotné poistenie. Keďže nemal uplatnenie na slovenskom trhu odišiel do Írska hľadať prácu, kde robil tam pol roka na stavbe (na však Slovensku neprerušil živnosť).

Jedným z predpokladov úspešného a dlhodobého rozvoja firmy je aj určitý stupeň znalostí podnikateľa z oblasti ekonomiky. Ucelený obraz o podnikateľských aktivitách a následne o ich ekonomických výsledkoch mu poskytuje práve účtovníctvo. Aj keď mnohí podnikatelia zverujú svoju účtovnú evidenciu do rúk profesionálov, je nevyhnutné, aby mali aspoň štandardné vedomosti o jednotlivých účtovných operáciách, najmä o ich vplyve na výsledok hospodárenia a tým aj na výšku daňových a odvodových povinností.

Živnostenský úrad môže na základe podnetu podnikateľa v zmysle § 58 ods. 2 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie najmenej 6 mesiacov. Tým nezaniká podnikateľovi právo podnikať, len ho nemôže počas lehoty ustanovenej živnostenským úradom vykonávať.