Živnosť - strana 3

5 živnostníci začali spoločne podnikať na základe Zmluvy o združení osôb bez právnej subjektivity na základe § 829-841 OZ. Na 1 z nich je zriadený účet, na ktorý majú všetci účastníci združenia prístup a na ktorý budú chodiť príjmy z podnikateľskej činnosti a hradiť spoločné výdavky na predmetnú činnosť. Samostatne bude vedená daňová evidencia združenia a na konci roka každý sa bude podieľať 1/5 na príjmoch a výdavkoch združenia v rámci svojho daňového priznania. Zahraničný odberateľ, pre ktorého budú vykonávať činnosť však neakceptuje vo svojej evidencii faktúry v hlavičke ktorých by boli všetci účastníci združenia. Je možné akceptovať vystavovanie faktúr vždy na jedného účastníka združenia, vždy iného- ako dodávateľa s tým, že účet na úhradu faktúr by bol spoločný ako aj evidencia združenia.

Od októbra 2020 vláda SR prijala z dôvodu zhoršovania epidemickej situácie a nástupu druhej vlny pandémie COVID-19 prísnejšie opatrenia spojené s obmedzeniami v niektorých podnikateľských odvetviach, ale aj v kultúrnych a športových sektoroch. V súvislosti s pandémiou sa opatrenia neustále menia, takže všetci podnikatelia musia neustále sledovať médiá a vládou SR spravovanú stránku https://korona.gov.sk/, kde sú informácie aktualizované.

V súčasnosti, kedy je v SR vyhlásená mimoriadna situácia (informácie zverejňované na stránke ministerstva vnútra SR z dôvodu Covid – 19 od štvrtka 12. marca 2020 od 6. hodiny, vznikla v podnikateľskom prostredí situácia, kedy sú niektorí aktívni podnikatelia nútení zatvoriť svoje prevádzky a pritom nemajú inú alternatívnu možnosť ako uskutočňovať svoju podnikateľskú činnosť, napr. prostredníctvom internetu, objednávaním cez internetový obchod s následným doručením, take away – vyzdvihnutie jedla cez okienko, či inou povolenou formou). Práve kategória SZČO je najpočetnejšou kategóriou podnikateľov, ktoré sú týmito opatreniami (https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php) najviac zasiahnuté a majú obmedzené až likvidačné možnosti podnikania.

Spoločnosť eviduje neuhradenú prijatú faktúru so splatnosťou 08/2010 vo výške 10 000 €. O túto sumu nebol upravovaný základ dane. Vyradí faktúru z účtovníctva (321 / 648). Aký to bude mať vplyv na základ dane? Spoločnosť eviduje faktúru so splatnosťou 04/2015. V roku 2016 a 2017 spoločnosť zvýšila základ dane (20 %, 50 %). Neskôr zistila, že dlžník zrušil živnosť ešte v roku 2015. Vyradí faktúru iba zápisom 321 / 648 alebo by mala podávať dodatočné daňové priznanie?

Predmetom činnosti neziskovej organizácie sú (klasické n.o.) nasledujúce činnosti: vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby, tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a základných slobôd. Nezisková organizácia (vlastní) má v majetku budovu, ktorej jednotlivé časti chce dať do prenájmu. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám... Prípad 1., Nezisková organizácia prenajíma za peniaze veľkú prednášaciu miestnosť v rámci podujatia, ktoré zorganizuje. Takže túto činnosť nevykonáva sústavne na dosiahnutie príjmov, ale sústredí sa na činnosť, za účelom ktorého vznikla (vzdelávanie) a prostredníctvom neho napĺňa svoj cieľ. Prípad 2., Nezisková organizácia prenajíma za peniaze kancelárske miestnosti firmám (napr. účtovná kancelária, vzdelávacia agentúra, realitná kancelária). Otázkou je, či v prípadoch 1 a 2 ide o zdaniteľné alebo oslobodené príjmy? Druhou otázkou je, či v prípadoch 1 a 2 je potrebné na dosahovanie uvedených príjmov požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia?

Pozemkové spoločenstvo, ktoré sa zaoberá hospodárením v lesoch a na poľnohospodárskej pôde, na žiadosť člena pozemkového spoločenstva vystavilo kópiu účtovnej závierky, ktorú mu odoslalo dobierkou v obálke. Do ceny dobierky vyčíslilo kopírovanie (ako službu) a cenu za kancelársku obálku. Za uvedené služby nevystavilo doklad, dokumenty iba odoslalo dobierkou. Môže pozemkové spoločenstvo, ktoré nie je registrované na živnostenskom úrade na činnosť kopírovacie služby, maloobchod a pod. prevádzkovať túto činnosť a prijímať za ňu úhrady, len na základe svojej existencie podľa príslušného zákona? Nemá povinnosť vykonávať inú činnosť (okrem hospodárenia v lesoch), na základe živnostenského oprávnenia?

Občianske združenie, ­tenisový klub má v podnájme tenisové kurty. Väčšina kapacity je využitá členmi klubu no zostávajú aj voľné hodiny pre využitie kurtov verejnosťou. V prípade, že tenisový klub vyberá poplatok za tieto hodiny prenájmu verejnosťou, je nutné aby mal živnostenský list alebo registračnú pokladnicu? Je potrebné tieto príjmy zdaňovať?

Fyzická osoba s trvalým pobytom na Slovensku (rezident Slovenska) je spoločníkom/konateľom spoločnosti so sídlom v Spojených arabských emirátoch. Táto spoločnosť vypláca rezidentovi Slovenska odmenu za výkon funkcie spoločníka/konateľa. Musí fyzická osoba zdaniť tento príjem na Slovensku, ak tento príjem je oslobodený od dane v SAE, alebo je zdanený určitou sadzbou dane a o tejto skutočnosti má k dispozícii potvrdenie; aká metóda zápočtu sa uplatňuje v tomto prípade? Táto fyzická osoba prevádzkuje okrem toho aj živnosť na Slovensku. Ovplyvňuje príjem dosiahnutý z SAE výšku mesačných zdravotných a sociálnych odvodov?

V PÚ evidujeme pohľadávku splatnú v r. 2012. V rokoch 2013, 2014 a 2015 sme k nej vytvorili daň. OP do výšky 100 %. Ak by sme upustili od jej vymáhania, sme povinný to oznámiť druhej strane. V našom účtovníctve by sme to zaúčtovali iba zápisom 391/311 bez vplyvu na základ dane. A čo druhá strana? Je to pohľadávku voči združeniu, ktoré sa zrušilo ale obidvaja živnostníci naďalej podnikajú. Ako by sa to odrazilo v ich JÚ a aký by to malo vplyv na ich základ dane.

Chcela by som sa spýtať, ako sa postaviť k osobe, ktorá má: - fotovoltaickú elektráreň ako fyzická osoba (získala na ňu aj dotáciu v minulosti) - má rozhodnutie od úradu pre reguláciu sieťových odvetví o stanovení ceny pre regulovaný subjekt. Regulovaný subjekt (spomínaná fyzická osoba) fakturuje na SSE vyrobenú elektrinu. Doteraz prebiehala fakturácia ročne, teraz bude prebiehať fakturácia mesačne. Moja otázka znie, či takáto osoba na túto činnosť nepotrebuje IČO, resp. je to podnikanie, je potrebná živnosť alebo iné oprávnenie? Fyzická osoba má len DIČ, ktoré získala pôvodne z titulu prenájmu, ale používa ho aj na faktúrach voči SSE. Zároveň by som chcela posúdiť o aký príjem ide v zmysle zákona o dani z príjmov (ktorý paragraf sa sťahuje na túto činnosť).

Daňovník FO mal v majetku firmy DHIM. V roku 2016 na odpisovanie zostal ročný odpis. Uvedený daňovník v roku 2016 ukončil svoju živnosť k 30. 6. 2016. Potom bol zamestnanec. Pri podaní DP 2016 za FO môže odpísať za 6 mesiacov alikvotnú časť ročného odpisu?

Fyzická osoba je zamestnaná na riadnu pracovnú zmluvu (na minimálnu mzdu). Popri tom si založila živnosť na administratívne služby. Preddavky na zdravotné poistenie začiatkom neplatí, lebo ich platí zamestnávateľ. Následne podá daňové priznanie za rok 2015. Na riadku 43 daňového priznania má uvedenú sumu 0 (takže čiastkový základ dane zo živnosti je nula.) Na základe uvedeného fyzická osoba nebude platiť preddavky na zdravotné poistenie (zo živnosti). V roku 2015 mala fyzická osoba zdaniteľné príjmy zo živnosti 1 000 € a k tomu výdavky 1 100 € (preto má čiastkový základ dane zo živnosti 0.) Musí v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2015 (v roku 2016) zaplatiť zdravotné poistenie z toho 1 000 € príjmu? Čiže, bude mať nedoplatok zo živnosti? Alebo v ročnom zúčtovaní (zo živnosti) tiež sa vychádza z čiastkového základu dane (t. j., nie z príjmu) a nebude mať nedoplatok?

Fyzická osoba je zamestnaná na riadnu pracovnú zmluvu (na minimálnu mzdu). Popri tom si založil živnosť na administratívne služby. Preddavky na ZP začiatkom neplatí, lebo ich platí zamestnávateľ. Následne podá daňové priznanie za rok 2015. Na riadku 43 daňového priznania má uvedenú sumu 0 (takže jeho čiastkový základ dane zo živnosti je nula.) Na základe uvedeného zas nebude platiť preddavky na ZP (zo živnosti). V roku 2015 mal zdaniteľné príjmy zo živnosti 1 000 € a k tomu výdavky 1 100 € (preto má čiastkový základ dane zo živnosti 0.) Chcem sa spýtať, či v ročnom zúčtovaní ZP za rok 2015 (v roku 2016) bude musieť zaplatiť zdravotné poistenie z toho 1 000 € príjmu? Čiže, bude mať nedoplatok zo živnosti? Alebo v ročnom zúčtovaní (zo živnosti) tiež sa vychádza z čiastkového základu dane (t. j., nie z príjmu) a nebude mať nedoplatok?

Chcela by som sa spýtať, aké sú možnosti pri prevode majetku zo živnosti na s.r.o. (živnostník si založil s.r.o. kde chce previesť majetok). Tak aby to bolo v poriadku z pohľadu DPH a dane z príjmov. Samozrejme, aby to bolo výhodné aj pre podnikateľa.

Živnostník z Českej republiky – neplatiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) fakturuje vykonané stavebné práce v roku 2016 na ne­hnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky slovenskému platiteľovi DPH. Aké povinnosti vyplývajú v rámci tejto obchodnej transakcie pre firmu na Slovensku z pohľadu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)? Je slovenský platiteľ povinný vypočítať a odviesť DPH aj keď stavebné práce fakturuje živnostník z Českej republiky, ktorý je súčasne nepla­titeľ DPH? Aké povinnosti vyplývajú českému živnostníkovi z pohľadu nášho zákona o DPH?

Fyzická osoba zo živnostenským oprávnením vydaným v ČR sa registrovala na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. Na Slovensku bude poskytovať služby – renovácie dverí. Materiál je obstarávaný na Českú živnosť, nejakú časť materiálu bude kupovať aj na Slovensku a na Slovensku má dojednané aj subdodávky – práce. Má nárok na odpočet z plnení prijatých na Slovensku? Či už materiál alebo subdodávky? Ako sa má spoločnosť správať pri použití materiálu obstaraného na české IČ DPH? Musí viesť riadne účtovníctvo na Slovensku a podávať daňové priznanie k dani z príjmov?

Živnostník ukončil živnosť k 31. 1. 2016 a na DÚ (štvrťročný platiteľ DPH) má zrušenú registráciu ako platiteľ DPH k 28. 2. 2016. Ako SZČO má v majetku f. budovu, ktorú prenajíma. 1. Má povinnosť ešte vystaviť fa za prenájom za mesiac február s DPH a uplatniť ju v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie? Nie je to v rozpore so živnosťou? 2. Eviduje DFA za telekomunikačné služby za mesiac január-február, ktorá bola vystavená (aj deň dodania) 1. 2. 2016. Môže si ešte uplatniť odpočet DPH z tejto DFA? 3. Budovu kúpil bez DPH a technické zhodnotenie už bolo vykonané s DPH. Pri zrušení registrácie je povinný odviesť DPH (§ 81) zo zostatkovej ceny majetku. Rozumiem tomu dobre,  že upravím zostatkovú cenu o budovu, z ktorej DPH neuplatnil a vrátim len DPH zo zostatkovej ceny technického zhodnotenia, pri ktorom si DPH uplatnil?

Živnostník, platiteľ DPH, vykonáva dopravu, od jednej medzinárodnej firmy platcu dph prišla tzv. faktúra označená ako self-billing za prepravu bez DPH. Je to vlastne faktúra urobená za toho živnostníka, on si ju zaeviduje do svojich vydaných faktúr? Uvádza sa to daňového priznania alebo len súhrnného výkazu, nakoľko dodal službu do zahraničia? Na faktúru je uvedené from Senica to Epone a from Vernon to Senec.

Kedy je fyzická osoba povinná registrovať sa na daňovom úrade v súvislosti podnikaním, SZČO alebo nájmom? Má povinnosť registrácie lekár, alebo zdravotnícky pracovník, ktorý dostáva plnenia od farmaceutickej firmy? Kedy sa fyzická osoba nemusí registrovať?

Prosím Vás o odpoveď na otázku daňového uznania nákladu na poistenie v nezamestnanosti, ktoré platí živnostník dobrovoľne po prihlásení sa v sociálnej poisťovni. Je v období, kedy začína strácať klientov a z obavy, že bude musieť zrušiť živnosť sa dobrovoľne poistí v sociálnej poisťovni pre prípad, že bude nezamestnaný (ak živnosť zruší a závislú činnosť sa mu nepodarí nájsť). Je takýto náklad u živnostníka daňovo uznaný?