Náklady - strana 5

Členské štáty Európskej únie (EÚ) zaviedli spoločenskú funkciu štatutárneho audítora, ktorá zabezpečuje správnosť predkladaných finančných výstupov pre ich užívateľov, štát, obchodných partnerov a obyvateľstvo. V Slovenskej republike predstavuje výsledok hospodárenia prvotný základ dane, od ktorého sa odvíja v správnom období stanovená splatná daň z príjmov. Štatutárni audítori, na rozdiel od bežnej kontroly finančnej správy pri kontrole dane z príjmov právnických osôb, dohliadajú na aplikáciu správneho systému účtovania a vykazovania, správnosť vykázaných daní. Významný pozitívny výsledok práce štatutárneho audítora vidieť v subjektoch verejnej správy, obcí a miest, čo viedlo k spoľahlivosti účtovných závierok vstupujúcich do konsolidácie štátu.

Podnikateľ (s. r. o.) sa rozhodne, že pri uplatňovaní daňových výdavkov z PHL bude uplatňovať výdavky vo výške 80 %, bez vedenia knihy jázd. Na ostatné náklady súvisiace s prevádzkou auta toto nemá vplyv. Ale ako je to so samotným odpisom auta (nakoľko v zákone je aj klauzula o používaní majetku, ktorý by mohol byť aj osobného charakteru a vtedy zákon hovorí o uplatnení 80 % do daňových nákladov). Odpisovať naďalej môžeme vo výške 100 %?

Ak má výsledok hospodárenia účtovnej jednotky podávať pravdivý a verný obraz o hospodárení, musí sa vypočítať z nákladov a výnosov, ktoré s týmto obdobím časovo a vecne súvisia, čo znamená, že musí byť dodržaný princíp priradenia nákladov a výnosov k správnemu účtovnému obdobiu – náklady a výnosy sa musia časovo rozlišovať.

Reklamu ako takú vymedzuje zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o reklame“), pričom šíriteľom reklamy môže byť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva reklamu pre objednávateľa.

Právnická osoba vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré využíva v podnikaní, nie na súkromné účely. Na niekoľko dní v roku (v júli, v auguste, v novembri) by chcela toto vozidlo požičať inej právnickej osobe, ktorá ho takisto bude využívať na podnikateľské účely. Môže vlastník vozidla uhradiť celú daň z motorových vozidiel a v rámci nájomného alikvotnú časť prefaktúrovať podnikateľovi, ktorý si požičal na určité dni vozidlo? Opravy a údržby vozidla si bude vlastník hradiť sám. Môže PHL si dať do nákladov vlastník vozidla a v rámci nájomného prefaktúrovať podnikateľskému subjektu, ktorý si požičal auto, alebo je správnejšie, aby si ten, kto si auto požičal v rámci cestovných príkazov zúčtoval PHL ako aj paušálnu náhradu 0,193 € za km? Podotýkam, že v obidvoch s.r.o. je ten istý konateľ a aj spolumajiteľ a s.r.o.čky majú vypracovanú smernicu o transferovej dokumentácii.

Cieľom článku je vysvetliť niektoré frekventované otázky k dani z príjmov právnickej osoby a pomôcť tak pri ich správnom posúdení vo vzťahu k zisťovaniu základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Slovenská spoločnosť podniká v stavebnej oblasti. Počas roka stavia a rozširuje vlastnými silami optickú sieť. Mzdové náklady počas roka účtuje na nákladových účtoch (52xx). Rovnako sa na nákladových účtoch účtuje aj pohonné látky, cestovné náklady a náklady na telefónne služby. Nakoľko až na konci roka spoločnosť vie rozsah vybudovaných častí, tak koncom roka tieto náklady aktivuje 042/62x. Keďže rozsah týchto prác je už značný, tak v takom prípade počas roka spoločnosti naskakujú náklady a situácia spoločnosti sa javí ako stratová a až na konci roka po zaúčtovaní aktivácii sa dostane do zisku. Pri tomto spôsobe účtovania nemá priebežný prehľad o reálnom výsledku spoločnosti a zároveň jej to umelo zvyšuje obrat. Je takéto účtovanie v poriadku? A ak áno, je iná možnosť účtovania aby sa spoločnosti umelo nezvyšoval obrat a v priebehu roka vedela priebežný výsledok hospodárenia?

Máme doklad z registračnej pokladnice nad 1 000 € zaplatený v hotovosti, z ktorého nemáme nárok na odpočítanie DPH, môžem celú sumu aj s DPH zaradiť do nákladov - výdavkov firmy? Alebo platí, že ak nemám nárok na vrátenie DPH, tak nemôžem nechať celú sumu aj s DPH v nákladoch. Podľa § 19 ods. 3 písm. k) ZDP platí, že výdavkom je aj DPH, ak platiteľ nemá nárok na jej vrátenie, kedy sa však môže toto ustanovenie uplatniť? 

Spoločnosť uzatvorila Zmluvu o vykonaní pomocných prác podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. s Ústavom na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Predmetom zmluvy je vykonávanie pomocných prác odsúdených za odplatu pre spoločnosť. Súčasne spoločnosť s týmto Ústavom uzatvorila podľa toho istého § 269 ods. 2... aj zmluvu o stravovaní. Predmetom zmluvy je záväzok spoločnosti zabezpečiť stravu (obed) odsúdeným, pracujúcim pre spoločnosť, v sume 2,83 € bez DPH + 0,57 € DPH = 3,40 €. Podľa tejto zmluvy o stravovaní bude spoločnosť z celkovej sumy 3,40 € / 1 osoba fakturovať Ústavu dohodnutú sumu len 0,62 € bez DPH + 0,12 € DPH = 0,74 €, zvyšnú sumu do 3,40 € (2,66 €) hradí spoločnosť. To znamená, že jej bude externý dodávateľ stravy fakturovať obed v celkovej sume 3,40 € / 1 osobu a spoločnosť z tejto sumy bude ďalej fakturovať Ústavu len sumu 0,74 € / 1 osobu. Je celkový náklad na stravné fakturovaný externým dodávateľom + DPH k tomu (2,83 € + 0,57 € = 3,40 €) daňový náklad a má spoločnosť v plnej miere nárok na odpočet DPH alebo je daňovým nákladom len suma vo výške refakturácie t. j. 0,62 € + 0,12 €, zvyšok je nedaňovým nákladom vrátane DPH alebo bude celá faktúra za stravné od externého dodávateľa nedaňová?

Na aký účet sa účtuje likvidácia obalov oprávnenou organizáciou (518 alebo 548?). Kedy náklady na likvidáciu obalov vstupujú do ceny vyrábanej produkcie?

Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia je výsledkom transformačného procesu vstupov podniku na podnikové výstupy za účtovné obdobie, je komplexným ukazovateľom hospodárenia spoločnosti, na základe ktorého posudzujú jej hospodárenie externí užívatelia informácií, zamestnanci, ale aj jej vlastníci.

Prosím o poradenstvo resp. záväzné stanovisko vo veci preúčtovania spoločných nákladov: Účtujeme pre organizačnú zložku v Slovenskej republike (ďalej OZ), ktorú zriadila zahraničná spoločnosť zo štátov EÚ. Táto spoločnosť má zriadenú OZ aj v Českej republike (CZ). Vedúci OZ na Slovensku je zamestnancom českej OZ. Je pridelené IČ DPH na Slovensku aj v ČR a zriaďovateľ je taktiež platiteľom DPH v zahraničí. Koncom roka preúčtováva zriaďovateľ pre slovenskú OZ  spoločné náklady vedenia spoločnosti, rozpočítané podľa obratov. Takisto aj česká OZ preúčtováva spoločné náklady za vedenie OZ na Slovensku, za vedúceho OZ. Podliehajú prijaté faktúry (Proforma invoice) od zriaďovateľa aj od sesterskej OZ v CZ  priznaniu  DPH a môže sa zároveň odpočítať DPH na Slovensku?

S. r. o. jednoosobová, ktorej hlavná činnosť sú právne služby. Konateľ nie je zamestnaný ani nepoberá odmenu konateľa, môže si dať jazykový kurz s. r. o. do nákladov ? Spoločnosť má zahraničných klientov a konateľ sa potrebuje sa zdokonaliť v jazyku. Považuje sa to za konateľove nepeňažné príjmy?

Slovenská spoločnosť zabezpečuje vybavenie prechodného pobytu pre zahraničného zamestnanca vyslaného na prácu pre spoločnosť. Spoločnosť - platiteľ DPH, dostane od dodávateľa tejto služby faktúru vrátane DPH. Plná suma faktúry (vrátane DPH) je následne zahrnutá zamestnancovi do jeho základu pre zdanenie daňou zo závislej činnosti (ako benefit). Je možné, aby tuzemský platiteľ DPH (zamestnávateľ) uplatnil odpočet faktúrovanej DPH za služby vybavenia prechodného pobytu na území SR pre zamestnanca z doručenej faktúry? Keďze zamestnávateľ zdaní daňou zo ZČ uvedenú službu zamestnancovi, je možné aby fakturovaná suma bola pre zamestnávateľa daňovo uznaný náklad? Je daňovo uznaným nákladom aj DPH, ak si ju zamestnávateľ neuplatní na vstupe, pričom suma faktúry vrátane DPH je zahrnutá do základu dane zamestnancovi?

Spoločnosť, zaoberajúca sa predajom vínnych pohárov, zorganizuje medzinárodnú vínnu súťaž. S touto súťažou sú spojené náklady - prenájom miestnosti, doprava, ubytovanie, občerstvenie degustátorov, doprava samotných vzoriek vína, ... Ide o nemalé náklady. Z tejto samotnej súťaže nebude mať žiaden príjem. V prípade, ak niekto poskytne sponzorský dar - za účelom organizovania tejto medzinárodnej súťaže, tiež za účelom rozvoja kultúry a zachovania tradícií, môže byť príjem z tohto sponzorského daru oslobodený od dane z príjmov? Resp., ak by mohol byť oslobodený od dane z príjmov, tak v akej forme by mal byť poskytnutý?

Máme zmluvne dohodnutú službu, a to vyhodnocovanie trhových podielov. Keď sa vyhodnocujú trhové podiely za IV.Q, na faktúre je uvedený dátum zdaniteľného plnenia január. Do akého zdaňovacieho obdobia patria náklady na túto službu (rok 2016 – ktorého sa vyhodnotenie týka- IV.Q alebo rok 2017 – kedy sa služba uskutočnila)?

Jedným z rozhodujúcich faktorov pre bezchybné uplatňovanie daňových odpisov je správne stanovená vstupná cena. Vstupnú cenu určuje § 25 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) pre rôzne formy obstarania hmotného majetku. Vychádza z ocenenia hmotného majetku v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), ktoré je až na výnimky záväzné aj na účely ZDP.

Konateľ má v jednej miestnosti v dome zriadenú kanceláriu. Daná miestnosť je k domu pristavená zvlášť, je definovaná ako podnikateľský priestor, má aj osobitný vstup. Nájomná zmluva medzi ním ako fyzickou osobou a s. r. o. nie je uzatvorená. Môže si s. r. o. dávať do nákladov spotrebu energie v danej miestnosti? Elektrickú energiu uhrádza konateľ v platbách za dom, faktúry za energiu sú vystavené na konateľa ako súkromnú osobu a nemá zvlášť zriadené merače na spotrebu v tej jednej miestnosti. Mohla by si daná s. r. o. rozpočítať podľa plochy alikvotnú čiastku za energie a účtovať ju do nákladov?

Na základe vydaného stavebného povolenia sú stavebníkmi rodinného dvojdomu 2 bratia. Faktúry od dodávateľov boli vystavované na základe ich dohody len na jedného z nich, ktorý viedol evidenciu nákladov v súvislosti so stavbou nehnuteľnosti a tiež uhrádzal faktúry. Nehnuteľnosti boli zapísané na LV, každý brat po 1 dome. Neskôr sa jeden z bratov rozhodol svoj dom predať. Môže si ako náklady uplatniť 1/2 nákladov podľa evidencie na výstavbu nehnuteľnosti, aj keď na dokladoch nefiguruje jeho meno?

Kúpili sme osobný automobil dňa 13. 6. 2016 na podnikateľské účely. Cena 66.000 € bez DPH. Na polícii sa zaplatili poplatky (kubatúra) celkom 1 733 €. Neskôr sa ešte dokúpil strešný nosič 430 € bez DPH, za kolesá sa zaplatilo 363 € bez DPH a za predĺženú záruku sme zaplatili 1 185 € bez DPH. Čo máme zahrnúť do ceny vozidla na výpočet odpisov a čo do nákladov? Poprosím aj výpočet odpisov, ak záklsd dane budeme mať 40 000 €.