Náklady - strana 4

S. r. o. v 2018 roku nezúčtovala všetky náklady, dosiahla zisk a zaplatila daň. Nešlo o vysokú sumu dane. Skutočnosť, že nezaúčtovala všetky náklady 2018 roka zistila v 2020 roku, ide o významnú chybu. Týka sa bežných nákladov a aj odpisov HM. Ako má postupovať? Poprosím popísať postup 1/ aké zápisy má urobiť v účtovníctve 2/ aké úpravy treba robiť v riadkoch DP? /riadky DP/

S. r. o. v 2018 roku nezúčtovala všetky náklady, dosiahla zisk a zaplatila daň. Nešlo o vysokú sumu dane. Skutočnosť, že nezaúčtovala všetky náklady 2018 roka zistila v 2020 roku, ide o NEVÝZNAMNÚ sumu. Týka sa bežných nákladov a aj odpisov HM. Ako má postupovať? Poprosím popísať postup: 1/ aké zápisy má urobiť v účtovníctve 2/ aké úpravy treba robiť v riadkoch DP? /riadky DP/ 

Internetová resp. webová stránka je virtuálny priestor, ktorý sa používa v rámci celosvetovej siete Internet na reklamu a propagáciu účtovnej jednotky, jej činnosti, tovaru, služieb, prípadne na samotný predaj jej tovarov a služieb. Internetová stránka predstavuje priestor na pamäťovom úložisku vzdialeného počítača alebo servera, na ktorom je umiestnená.

Ako spoločnosť sme predali tovar zákazníkovi. Spolu s tým, sa na vystavenej faktúre prejavilo aj poštovné. To nám zariadila spoločnosť Geis, ktorá nám to potom faktúrovala. Zaujíma ma, ako mám správne účtovať o tomto poštovnom. Keď beriem do úvahy, že túto službu sme nezabezpečili my, správne by to teda nemala byť ani naše tržba. Podľa môjho názoru by sa na vydané faktúre na strane DAL mali prejaviť náklady na dopravu (účet 518), aby sa mi tak ponížily náklady na prijaté faktúre od Geis. Je tento postup správny?

Nehnuteľnosť, ktorá je v obchodnom majetku s. r. o., je využívaná konateľom, ktorý je zároveň aj spoločníkom, na súkromné účely asi 15-25 dní do roka. Akým spôsobom a aké percento nákladov súvisiacich s nehnuteľnosťou treba zaúčtovať ako pripočítateľnú položku k daňovému základu?

Účtovná závierka sa do registra účtových závierok ukladá ako zostavená alebo ako zostavená a schválená, ak účtovná závierka pred uložením do registra účtovných závierok bola aj schválená príslušným orgánom spoločnosti. Ak sa účtovná závierka ukladá len ako zostavená, musí účtovná jednotka zabezpečiť jej schválenie a následne do registra účtovných závierok uložiť oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky. Ak účtovná jednotka má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom, musí zabezpečiť jej overenie audítorom a vypracovanie výročnej správy pretože, ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom, musí vypracovať aj výročnú správu a obidva tieto dokumenty, t. j. správu audítora a výročnú správu, uložiť do registra účtovných závierok.

Členské štáty Európskej únie (EÚ) zaviedli spoločenskú funkciu štatutárneho audítora, ktorá zabezpečuje správnosť predkladaných finančných výstupov pre ich užívateľov, štát, obchodných partnerov a obyvateľstvo. V Slovenskej republike predstavuje výsledok hospodárenia prvotný základ dane, od ktorého sa odvíja v správnom období stanovená splatná daň z príjmov. Štatutárni audítori, na rozdiel od bežnej kontroly finančnej správy pri kontrole dane z príjmov právnických osôb, dohliadajú na aplikáciu správneho systému účtovania a vykazovania, správnosť vykázaných daní. Významný pozitívny výsledok práce štatutárneho audítora vidieť v subjektoch verejnej správy, obcí a miest, čo viedlo k spoľahlivosti účtovných závierok vstupujúcich do konsolidácie štátu.

Podnikateľ (s. r. o.) sa rozhodne, že pri uplatňovaní daňových výdavkov z PHL bude uplatňovať výdavky vo výške 80 %, bez vedenia knihy jázd. Na ostatné náklady súvisiace s prevádzkou auta toto nemá vplyv. Ale ako je to so samotným odpisom auta (nakoľko v zákone je aj klauzula o používaní majetku, ktorý by mohol byť aj osobného charakteru a vtedy zákon hovorí o uplatnení 80 % do daňových nákladov). Odpisovať naďalej môžeme vo výške 100 %?

Ak má výsledok hospodárenia účtovnej jednotky podávať pravdivý a verný obraz o hospodárení, musí sa vypočítať z nákladov a výnosov, ktoré s týmto obdobím časovo a vecne súvisia, čo znamená, že musí byť dodržaný princíp priradenia nákladov a výnosov k správnemu účtovnému obdobiu – náklady a výnosy sa musia časovo rozlišovať.

Reklamu ako takú vymedzuje zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o reklame“), pričom šíriteľom reklamy môže byť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva reklamu pre objednávateľa.

Právnická osoba vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré využíva v podnikaní, nie na súkromné účely. Na niekoľko dní v roku (v júli, v auguste, v novembri) by chcela toto vozidlo požičať inej právnickej osobe, ktorá ho takisto bude využívať na podnikateľské účely. Môže vlastník vozidla uhradiť celú daň z motorových vozidiel a v rámci nájomného alikvotnú časť prefaktúrovať podnikateľovi, ktorý si požičal na určité dni vozidlo? Opravy a údržby vozidla si bude vlastník hradiť sám. Môže PHL si dať do nákladov vlastník vozidla a v rámci nájomného prefaktúrovať podnikateľskému subjektu, ktorý si požičal auto, alebo je správnejšie, aby si ten, kto si auto požičal v rámci cestovných príkazov zúčtoval PHL ako aj paušálnu náhradu 0,193 € za km? Podotýkam, že v obidvoch s.r.o. je ten istý konateľ a aj spolumajiteľ a s.r.o.čky majú vypracovanú smernicu o transferovej dokumentácii.

Cieľom článku je vysvetliť niektoré frekventované otázky k dani z príjmov právnickej osoby a pomôcť tak pri ich správnom posúdení vo vzťahu k zisťovaniu základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Slovenská spoločnosť podniká v stavebnej oblasti. Počas roka stavia a rozširuje vlastnými silami optickú sieť. Mzdové náklady počas roka účtuje na nákladových účtoch (52xx). Rovnako sa na nákladových účtoch účtuje aj pohonné látky, cestovné náklady a náklady na telefónne služby. Nakoľko až na konci roka spoločnosť vie rozsah vybudovaných častí, tak koncom roka tieto náklady aktivuje 042/62x. Keďže rozsah týchto prác je už značný, tak v takom prípade počas roka spoločnosti naskakujú náklady a situácia spoločnosti sa javí ako stratová a až na konci roka po zaúčtovaní aktivácii sa dostane do zisku. Pri tomto spôsobe účtovania nemá priebežný prehľad o reálnom výsledku spoločnosti a zároveň jej to umelo zvyšuje obrat. Je takéto účtovanie v poriadku? A ak áno, je iná možnosť účtovania aby sa spoločnosti umelo nezvyšoval obrat a v priebehu roka vedela priebežný výsledok hospodárenia?

Máme doklad z registračnej pokladnice nad 1 000 € zaplatený v hotovosti, z ktorého nemáme nárok na odpočítanie DPH, môžem celú sumu aj s DPH zaradiť do nákladov - výdavkov firmy? Alebo platí, že ak nemám nárok na vrátenie DPH, tak nemôžem nechať celú sumu aj s DPH v nákladoch. Podľa § 19 ods. 3 písm. k) ZDP platí, že výdavkom je aj DPH, ak platiteľ nemá nárok na jej vrátenie, kedy sa však môže toto ustanovenie uplatniť? 

Spoločnosť uzatvorila Zmluvu o vykonaní pomocných prác podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. s Ústavom na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Predmetom zmluvy je vykonávanie pomocných prác odsúdených za odplatu pre spoločnosť. Súčasne spoločnosť s týmto Ústavom uzatvorila podľa toho istého § 269 ods. 2... aj zmluvu o stravovaní. Predmetom zmluvy je záväzok spoločnosti zabezpečiť stravu (obed) odsúdeným, pracujúcim pre spoločnosť, v sume 2,83 € bez DPH + 0,57 € DPH = 3,40 €. Podľa tejto zmluvy o stravovaní bude spoločnosť z celkovej sumy 3,40 € / 1 osoba fakturovať Ústavu dohodnutú sumu len 0,62 € bez DPH + 0,12 € DPH = 0,74 €, zvyšnú sumu do 3,40 € (2,66 €) hradí spoločnosť. To znamená, že jej bude externý dodávateľ stravy fakturovať obed v celkovej sume 3,40 € / 1 osobu a spoločnosť z tejto sumy bude ďalej fakturovať Ústavu len sumu 0,74 € / 1 osobu. Je celkový náklad na stravné fakturovaný externým dodávateľom + DPH k tomu (2,83 € + 0,57 € = 3,40 €) daňový náklad a má spoločnosť v plnej miere nárok na odpočet DPH alebo je daňovým nákladom len suma vo výške refakturácie t. j. 0,62 € + 0,12 €, zvyšok je nedaňovým nákladom vrátane DPH alebo bude celá faktúra za stravné od externého dodávateľa nedaňová?

Na aký účet sa účtuje likvidácia obalov oprávnenou organizáciou (518 alebo 548?). Kedy náklady na likvidáciu obalov vstupujú do ceny vyrábanej produkcie?

Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia je výsledkom transformačného procesu vstupov podniku na podnikové výstupy za účtovné obdobie, je komplexným ukazovateľom hospodárenia spoločnosti, na základe ktorého posudzujú jej hospodárenie externí užívatelia informácií, zamestnanci, ale aj jej vlastníci.

Prosím o poradenstvo resp. záväzné stanovisko vo veci preúčtovania spoločných nákladov: Účtujeme pre organizačnú zložku v Slovenskej republike (ďalej OZ), ktorú zriadila zahraničná spoločnosť zo štátov EÚ. Táto spoločnosť má zriadenú OZ aj v Českej republike (CZ). Vedúci OZ na Slovensku je zamestnancom českej OZ. Je pridelené IČ DPH na Slovensku aj v ČR a zriaďovateľ je taktiež platiteľom DPH v zahraničí. Koncom roka preúčtováva zriaďovateľ pre slovenskú OZ  spoločné náklady vedenia spoločnosti, rozpočítané podľa obratov. Takisto aj česká OZ preúčtováva spoločné náklady za vedenie OZ na Slovensku, za vedúceho OZ. Podliehajú prijaté faktúry (Proforma invoice) od zriaďovateľa aj od sesterskej OZ v CZ  priznaniu  DPH a môže sa zároveň odpočítať DPH na Slovensku?

S. r. o. jednoosobová, ktorej hlavná činnosť sú právne služby. Konateľ nie je zamestnaný ani nepoberá odmenu konateľa, môže si dať jazykový kurz s. r. o. do nákladov ? Spoločnosť má zahraničných klientov a konateľ sa potrebuje sa zdokonaliť v jazyku. Považuje sa to za konateľove nepeňažné príjmy?

Slovenská spoločnosť zabezpečuje vybavenie prechodného pobytu pre zahraničného zamestnanca vyslaného na prácu pre spoločnosť. Spoločnosť - platiteľ DPH, dostane od dodávateľa tejto služby faktúru vrátane DPH. Plná suma faktúry (vrátane DPH) je následne zahrnutá zamestnancovi do jeho základu pre zdanenie daňou zo závislej činnosti (ako benefit). Je možné, aby tuzemský platiteľ DPH (zamestnávateľ) uplatnil odpočet faktúrovanej DPH za služby vybavenia prechodného pobytu na území SR pre zamestnanca z doručenej faktúry? Keďze zamestnávateľ zdaní daňou zo ZČ uvedenú službu zamestnancovi, je možné aby fakturovaná suma bola pre zamestnávateľa daňovo uznaný náklad? Je daňovo uznaným nákladom aj DPH, ak si ju zamestnávateľ neuplatní na vstupe, pričom suma faktúry vrátane DPH je zahrnutá do základu dane zamestnancovi?