Náklady - strana 3

Právnická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty dostala 7. januára 2023 vyúčtovaciu faktúru za dodanú elektrickú energiu – opravný doklad, s uvedeným preplatkom v celkovej sume 3 500 €. Vyúčtovanie sa vzťahuje na obdobie od januára 2022 do konca decembra 2022. Na vyúčtovaní je dátum vystavenia a zároveň aj dátum dodania dokladu dňa 7. januára 2023. Ako má právnická osoba správne zaúčtovať túto faktúru a do akého obdobia ju má zaradiť, keďže prišla v roku 2023, ale vzťahuje sa na rok 2022 a zároveň ide o opravný doklad? Z hľadiska zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) ju má právnická osoba zaradiť do roku 202 alebo do roku 2023?

Stavebná spoločnosť je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH). Na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku plánuje prenajať automobil inej spoločnosti, ktorá bude pre prenajímanú spoločnosť vykonávať stavebné práce v rámci Slovenskej republiky. Môžu sa zmluvné strany dohodnúť na paušálnom mesačnom nájomnom, v ktorom bude zahrnutá aj suma za spotrebované pohonné látky (PHL)? Prenajímateľ automobilu bude platiť nájomcovi celú sumu za zakúpené / spotrebované PHL. Prenajímateľ náklady vo svojej spoločnosti za spotrebované PHL bude účtovať v pomere 80:20, lebo nebude viesť knihu jázd. Môže takto prenajímateľ postupovať a do nákladov si zahrnúť 80 % a 20 % budú nedaňové náklady? Nájomca bude prenajaté auto používať pri presunoch na stavbách a prevoze materiálu podľa potreby. Nájomca má všetky náklady v cene mesačného paušálu. Môže takto postupovať a účtovať spotrebované PHL?

PO, PU, platiteľ DPH v našom areáli sme kvôli zosuvu pôdy vybetónovali oporný múrik. Tento oporný múrik má cca 49 m2. Náklady na tento múrik boli 2 700 € / rok. Musíme to zaradiť ako majetok alebo je to možné dať priamo do nákladov?

Výchovno-vzdelávací proces, ktorý sa člení na teoretické a praktické vyučovanie sa uskutočňuje systémom školského vzdelávania alebo systémom duálneho vzdelávania.

Spoločnosť platiteľ DPH vlastní byt, ktorý prenajíma platiteľovi DPH. Je možné aj pri nájomnom, prípadne podnájomnom vzťahu pri prenesení nákladov od správcovskej spoločnosti na nájomcu, resp. podnájomcu využiť ustanovenie § 22 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH a požadovať len ich preplatenie prenajímateľovi od nájomocu, resp.podnájomcu, a teda nerefaktúrovať tieto položky, keďže pri refakturácii nákladov vzniká povinnosť zdaniť príslušnou sadzbou DPH?

Zákazkovou výrobou sa rozumie vytvorenie jednotlivého hmotného majetku, alebo kombinácie hmotných majetkov, ktoré spolu súvisia, alebo sú navzájom závislé vzhľadom na ich dizajn, technológiu, účel alebo použitie na základe zmluvy (napr. budova, cesta, čerpacia stanica PHL a podobne). Zákazková výroba je charakteristická najmä pre stavebnú výrobu, v ktorej takmer vždy ide o zhotovenie a dodávku individuálneho diela, pri ktorej objednávateľ určuje hlavné konštrukčné prvky alebo architektonicko-stavebné riešenie, preto nejde o štandardizovanú výrobu. Zmluva na zhotovenie stavebného diela uzatvorená medzi dodávateľom a odberateľom (investorom) je vždy individuálna, uzatvorená na zhotovenie konkrétnej zákazky. Dodávateľ a odberateľ o zákazke vopred rokovali a dohodli sa na špecifických parametroch zhotovovaného diela a podmienkach jeho realizácie.

Slovgram obci každoročne fakturuje odmeny výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov za verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia, čiže prevádzka verejného rozhlasu. Ako zaúčtovať túto faktúru? Použiť účet 518 alebo 548? Domnievam sa, že nejde o službu, ale o prevádzkové náklady súvisiace s MR. 

Aké účty nákladov a záväzkov má použiť obec pri predpise odmien poslancov obecného zastupiteľstva?

Svet čoraz viac “znehmotnieva”. Podstatným je know-how a práca múdrych hláv. Keď sa povie “startup”, väčšinou je v spojení s “technologický”. Know-how, procesy, algoritmy… softvér. Dnes téma, o ktorej sa až tak veľmi podľa mňa nepíše – možno preto, že je to na prvý pohľad trochu sucharina, ale ak ju správne podchytíte, bude vaša firma vyzerať sexi a ušetrí veľa na daniach. Ako na aktivované náklady na vývoj vlastného softvéru v majetku firmy a následné oslobodenie od dane z príjmov z predaja (tzv. patent box)?

S blížiacim sa záverom roka aktuálnou témou v mnohých účtovných jednotkách sa stáva tvorba opravných položiek. Aj keď zásady pre tvorbu opravných položiek upravujú postupy účtovania, rozhodnutie účtovnej jednotky v značnej miere ovplyvňuje daňová uznateľnosť takto zaúčtovaných nákladov. Cieľom príspevku je vysvetliť podmienky, pri splnení ktorých je možné zahrnúť vytvorené opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam do daňovo uznaných výdavkov.

Spoločnosť A eviduje pohľadávky voči firme B, ktorá je v konkurze. Spoločnosť A vytvorila opravné položky na pohľadávky v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Pohľadávky boli tiež riadne prihlásené do konkurzného procesu. Keďže sa nevie, kedy bude konkurzné konanie ukončené, firma A sa rozhodla odpredať tieto pohľadávky firme C. Ako sa účtovne premietne táto situácia a čo bude predmetom zdanenia?

“Kupujem počítač na firmu. Existuje na bloček do nákladov nejaký limit? Kupujem MacBook a predávajúci mi tvrdí, že nad 1 600 EUR už musím zobrať počítač “na firmu””, pýta sa Andrej v messengerovej správe priamo z pokladne v značkovej predajni. Stálo sa v praxi a stáva sa bežne. Limitov a pravidiel pre počítač resp. “bloček/faktúru” vo firemných účtovných/daňových nákladoch či odpočítaní DPH je však nie málo a nezaškodí, ak ich bude mať každý kupujúci podnikateľ pred sebou. A dostaneme sa aj k tomu, čo Andreja pri predaji zastavilo a možno aj ako z toho von.

Pri obstaraní dlhodobého majetku účtovné jednotky sa často stretávajú s problémom, ktoré náklady súvisiace s obstaraním majetku musia zahrnúť do obstarávacej ceny a ktoré nemusia.

Slovenská spoločnosť uhradila v rokoch 2019-2020 za svojho obchodného partnera z tretej krajiny náklady na ubytovanie. Bolo potrebné, aby sa jeho zástupcovia zúčastnili testov na výrobkoch, ktoré si objednal. V súčasnosti po ukončení kontraktu prebieha rokovanie s agentom, ktorý obchod sprostredkoval. Prisľúbil, že sa bude podieľať 50 % na uvedených nákladoch, lebo neinformoval obchodného partnera, že v našej krajine nie je zvykom takéto náklady hradiť (čo v rokoch 2019-2020 odmietal). Náklady na ubytovanie v rokoch 2019-2020 boli zúčtované na pripočítateľnú položku, vrátane nenárokovanej DPH. Je možné výnos od agenta v roku 2021 nezdaniť a označiť ako odpočítateľnú položku? Alebo je výnos potrebné zdaniť bez ohľadu na minulosť (a zúčtovať na účet 648)? Ak by sa podobné náklady a výnosy účtovali v aktuálnom roku, výsledok by bol daňovo neutrálny. Je v tomto prípade podstatné, že ide o rôzne účtovné obdobia?

Otázka súvisiaca s ID 3740: Spoločnosť vykonala začiatkom roka 2021 inovatívne prototypové úpravy. Hmotný výstup tohto procesu zaslala odberateľovi prototypu (odpredaj v r. 2020) na výmenu predmetnej časti. Úhradu od neho požadovať nebude. Náklady v plnej miere znáša spoločnosť, keďže ide o zvýšenie bezpečnostného hľadiska výrobku. Otázka: Aké je správne účtovné vyjadrenie tejto skutočnosti do „účtovných kníh“ roku 2020 (nie sú ešte definitívne uzavreté) ? Účtovať rezervu na záručné opravy s účtom 548 alebo použiť účet 042 (snaha presne vyčísliť náklady na hmotnú časť vývoja) ?

Prosím o metodiku účtovania, a to účtovanie nákladov a čerpanie pôžičky poskytnutej obci zo ŠR v roku 2020.

Účtovné jednotky sú povinné účtovné prípady účtovať do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Na dodržanie tejto zásady slúžia účty časového rozlišovania nákladov a výnosov. Účtujú sa najmä pri zostavovaní účtovnej závierky.

Spoločnosť má zapísaný európsky dizajn, platnosť ktorého je do 04/2021. Žiadosť o predĺženie možno podať niekoľko mesiacov pred uplynutím platnosti. Ak Spoločnosť podá žiadosť, uhradí správny poplatok a náklady na právne zastúpenie už v roku 2020, do akého účtovného obdobia je správne tieto náklady zaúčtovať? Ako posúdiť vecné a časové hľadisko? Ide o náklady budúcich období alebo o náklad roku 2020? Platnosť dizajnu sa predlžuje o 5 rokov.

Spoločnosť s r. o. v 2018 roku nezúčtovala všetky náklady, dosiahla zisk a zaplatila daň. Nešlo o vysokú sumu dane. Skutočnosť, že nezaúčtovala všetky náklady 2018 roka zistila v 2020 roku, ide o VÝZNAMNÚ chybu. Týka sa bežných nákladov a aj odpisov hmotného majetku. Aké zápisy má urobiť v účtovníctve? Aké úpravy treba robiť v riadkoch daňového priznania?

Spoločnosť s r. o. v 2018 roku nezúčtovala všetky náklady, dosiahla zisk a zaplatila daň. Nešlo o vysokú sumu dane. Skutočnosť, že nezaúčtovala všetky náklady 2018 roka zistila v 2020 roku, ide o NEVÝZNAMNÚ sumu. Týka sa bežných nákladov a aj odpisov hmotného majetku. Ako má postupovať? Aké zápisy má urobiť v účtovníctve? Aké úpravy treba robiť v riadkoch daňového priznania?