Verejná správa - strana 10

Na slovenskom trhu popri bežných podnikateľských subjektoch, akými sú napr. obchodné spoločnosti, živnostníci, pôsobia aj mnohé organizácie, ktorých primárnym cieľom nie je vykonávanie podnikateľskej činnosti. Ide o tzv. neziskové organizácie, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. definuje ako daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie. Podľa údajov Štatistického úradu SR z roku 2004 pôsobilo už v tomto období na slovenskom trhu viac ako 29 260 neziskových organizácií. Zákon o dani z príjmov v § 12 ods. 3. Právne postavenie, štatút, hospodárenie týchto organizácií upravujú samostatné právne predpisy. Zdanenie týchto organizácií daňou z príjmov upravuje v niekoľkých ustanoveniach zákona o dani z príjmov.

Fyzické osoby a právnické osoby sa môžu (mohli) rozhodnúť, aby suma do výšky 2 % zo zaplatenej dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2007 bola poukázaná konkrétnej právnickej osobe (osobám) na osobitné, zákonom stanovené účely. Vychádzam pritom z ustanovenia § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., v znení platnom do konca roku 2007.

Vstupom do Európskej únie Slovenská republika získala oprávnenie čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sú určené na prekonanie rozdielov medzi ekonomicky silnejšími a slabšími regiónmi v rámci EÚ, ktoré dostanú príležitosť urýchliť proces ich rozvoja. Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a EÚ. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých EÚ pre EÚ ako celok. Nárok na ich využívanie majú iba členské krajiny EÚ a programujú sa na sedemročné obdobia (súčasnou programovacou periódou je obdobie 2007 až 2013). SR dostala zo štrukturálnych fondov na skrátené programovacie obdobie r. 2004 – 2006 v celkovej výške 1,05 mld. eur (v stálych cenách roku 1999), v rokoch 2007–2013 je to 7,68 mld. eur (v bežných cenách).

Fyzické osoby a právnické osoby sa môžu po skončení roka rozhodnúť, aby suma do výšky 2 % zo zaplatenej dane z príjmov bola poukázaná konkrétnej PO na zákonom stanovené osobitné účely. Túto problematiku upravuje § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. na rozdiel od ostatných daňových zákonov ponecháva obci a vyššiemu územnému celku možnosť upraviť bližšie podmienky vyberania miestnych daní a poplatku za odpady na základe všeobecne záväzného nariadenia.

V tejto časti sa venujeme základným povinnostiam daňovníkov a prislúchajúcim sankciám v oblasti niektorých miestnych daní.

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov upravuje aj jeden druh poplatku, ktorým je miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Tento miestny poplatok je obligatórnym poplatkom (obec je povinná poplatok vyberať). Zákon o miestnych daniach v 10. časti upravuje platenie miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné odpady okrem elektroodpadov, ktoré vznikajú na území obce bez ohľadu na to, či poplatník vymedzený v zákone, tvorí komunálny odpad alebo drobný stavebný odpad v danej obci.

Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa taxatívne vymedzuje, čo sa rozumie nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, nadobudol účinnosť dňa 1. apríla 2005.