Účtovníctvo - strana 3

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH na SK, prijíma služby z tretích krajín (napríklad USA alebo Austrália atď). Ide o elektronické alebo marketingové služby. Spoločnosť z tretej krajiny vystavuje faktúru so slovenskou sadzbou DPH, pričom má pridelené IČ DPH s predponou EÚ. Slovenský kontrolný výkaz však takéto IČ DPH považuje za nesprávne. Je možné takéto DPH pre SK firmu odpočítať? Ak áno, tak akým spôsobom?

Slovenská s.r.o., neplatiteľ DPH, má v obchodnom majetku 3 nehnuteľnosti, ktoré prenajíma. Ide o byty na bývanie, ktoré sa prenajímajú na dlhodobý prenájom (na bývanie). Pri obstaraní uvedených nehnuteľností sa DPH neodpočítalo, keďže firma nie je platiteľ DPH a nehnuteľnosti boli zároveň obstarané od nepodnikateľov. Zároveň firma poskytuje aj poradenské služby a jej celkový obrat za rok sa pohybuje na úrovni cca 40 000 €. Firma plánuje do konca roka 2025 jednu z nehnuteľností predať, pričom predajná cena bude cca 150 000 €. Zároveň treba doplniť, že tento predaj je ojedinelá operácia, čiže firma neobchoduje s kúpou a predajom nehnuteľností ako s tovarom. Musí sa v takomto prípade firma stať platiteľom DPH, keďže pri predaji prekročila obrat pre povinnú registráciu?

Analytická evidencia predstavuje v sústave podvojného účtovníctva súčasť tzv. účtového rozvrhu, ktorý obsahuje syntetické účty z rámcovej účtovej osnovy a môže obsahovať účtovnou jednotkou vytvorené syntetické účty majetku, záväzkov a vlastného imania nadväzujúce na ekonomický obsah účtovej skupiny, v rámci ktorej vytvorené syntetické účty dopĺňajú rámcovú účtovú osnovu, pričom k vytvorenému syntetickému účtu sa priradí trojmiestny číselný znak a slovné označenie.

Účtovné predpisy pre zaradenie majetku do dlhodobého majetku alebo do krátkodobého majetku ustanovujú ročnú dobu použiteľnosti. Hranicu ocenenia neurčujú priamo, ale odvolávajú sa na zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), v ktorom je cena pre dlhodobý majetok hmotný alebo nehmotný ustanovená.

Ako správne v podvojnom účtovníctve zaúčtovať situáciu, ak zamestnanec spoločnosti (nejde o spoločníka ani o konateľa spoločnosti) poskytol pôžičku na účet do spoločnosti?

Faktoring a forfaiting je potrebné považovať za následné zabezpečovacie inštitúty - tzv. „ex post“ zabezpečovacie nástroje, ktorých účinkom je zmena v subjektoch záväzkov. Ide o metódy odkúpenia a predaja pohľadávok a preberania dlhu ako prostriedok riešenia reťazovej platobnej neschopnosti v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Faktoring a forfaiting je tak nutné chápať nielen ako možnosť prefinancovania pohľadávok, zrýchlenia cash-fllow a získania finančných zdrojov inou ako bankovou cestou, ale aj výhodnú službu pre správu pohľadávok, pre ich zabezpečenie a pre informovanosť dodávateľov.

Obec zakúpila elektromobily. Nabíjanie automobilov zaúčtuje obec na 502 - spotreba energie. Chcela by som sa informovať, akú má obec použiť ekonomickú položku 6321001 - energie alebo 634001 - pohonné látky na dopravné účely?

Ako správne zaúčtovať, ak zamestnanec spoločnosti (nejde o spoločníka ani o konateľa spoločnosti) poskytol pôžičku na účet do spoločnosti v podvojnom účtovníctve?

Naša spoločnosť si obstarala nový mzdový softvér. Podľa zmluvy nám dodávateľ, okrem iných položiek, vyfakturoval aj migráciu kmeňových údajov, migráciu počítaných položiek, školenie pracovníkov na prácu so SW a pomoc pri prvom spracovaní miezd. Ktoré položky, podľa Vás, by sme mali zahrnúť do obstarávacej ceny softvéru a ktoré máme účtovať rovno do nákladov?

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (klasické n.o. s podvojným účtovníctvom) dostane v roku 2025 dotáciu od Slovenskej inov. a energetickej agentúry v hodnote 300 000 EUR. N.o. má povinnosť auditu v dvoch situáciách: - podľa zákona o dani z príjmov, ak prijme podiely zaplatenej dane vo výške minimálne 35 tisíc euro alebo - podľa zákona o neziskových organizáciách, ak príjem verejných prostriedkov a 2 % v danom účtovnom období presiahne 200 tisíc euro alebo - podľa zákona o neziskových organizáciách, ak všetky príjmy v danom účtovnom období presiahnu 500 tisíc euro. Otázka je, že napr., ak v roku 2025 použije z tejto dotácie 150 000 eur (t. j. do účtovnej triedy 6 pribudne táto suma) a v roku 2026 tiež 150 000 eur (t. j. do účtovnej triedy 6 pribudne táto suma), tak vzniká mu povinnosť auditu v roku 2025? Je smerodajná účtovná trieda 6 alebo vlastne príjem v roku 2025? Alebo, ak na dostane od ministerstva na účet v roku 2025: 150 000 EUR a v roku 2026 tiež 150 000 EUR, má to vplyv na povinnosť auditu?

Dňa 16. 4. 2025 bol schválený zákon č. 109/2025 Z. z., ktorým sa mení zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby s účinnosťou od 1. 6. 2025.

Pripravili sme pre vás kolekciu videozáznamov webinárov, ktoré vás navedú k úspechu vo vašej profesii!  Či už sa zaujímate účtovníctvo podnikateľov, alebo potrebujete informácie ku kybernetickej bezpečnosti v školstve a verejnej správe, prípadne vás zaujímajú iné témy, nájdete ich v našich videozáznamoch uskutočnených webinárov na Wolters Kluwer. 

V poslednom čase sa v súvislosti s ESG a udržateľnosťou podnikania objavuje čoraz viac diskusií o tzv. Omnibus legislatívnom balíčku. Tento návrh Európskej komisie môže významne ovplyvniť spôsob, akým firmy pristupujú k ESG reportingu.

Spoločnosť kúpila byt a používa ho na ubytovanie zamestnancov pri pracovných cestách (východ - západ SK). K bytu sú mesačné platby, kde je rozpísané správa, fond prevádzky, údržby a opráv, požiarna ochrana, el. energia, poistenie technický pracovník, revízie, upratovanie, správa areálu - SBS, správa areálu - opravy a údržby, strážna služba, teplo na ÚK, teplo na prípravu TÚK, studená voda, odvoz a likvidácia odpadu, chladenie, umývanie fasády domu, paušálny servis výťahov a ost. Ako to správne zaúčtovať? Ako je to z daňového hľadiska DPH a DzP?

Môže konateľ spoločnosti dať vklad do pokladnice, ak pokladnica ide do mínusu, účtovanie 211/365 alebo je to zakázané neviem podľa akého zákona je to?

Spoločnosť vykonáva klinické skúšanie, klinické štúdie pre zahraničných odberateľov, farmaceutické spoločnosti, registrovaných platiteľov DPH v IČŠ EÚ. Ako máme správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Z účtovného hľadiska sa účtuje ako zákazková výroba? Prípadne môžeme účtovať cez účet 602, ak sa k 31.12. vyfakturujú všetky dodané služby? Z daňového hľadiska, najmä z hľadiska DPH ide o dodanie služby podľa § 15, alebo je to zahrnuté v § 16 ods. 3 (vedecká štúdia)? Uvádza sa táto služba v súhrnnom výkaze? Následne, ak fakturujeme poplatok za archiváciu štúdie a poplatok sa týka archivovania štúdie počas obdobia, napríklad 25 rokov. Ako správne postupovať? Poplatok časovo rozlíšiť na obdobie a ide o prenos daňovej povinnosti v prípade zahraničného odberateľa, registrovaných platiteľov DPH v IČŠ EÚ? Je to správne?

Do 30. apríla 2025 majú dovozcovia povinnosť predložiť správu obsahujúcu informácie za obdobie skončeného štvrťroka (január až marec 2025) o dovezených tovaroch, ktorých zoznam je uvedený v prílohe I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2023/956 z mája 2023, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach („CBAM“).

Slovenská s. r. o. má desať obchodných partnerov, ktorým pravidelne mesačne platí každému cca 4 000 €. Od 1. 4. 2025 je spoločnosti z každej tejto transakcie bankou zrazená transakčná daň v sume 0,4 % zo 4 000 €, čiže 16 €. Spolu za desať transakcií teda 160 €. Od 1. 5. 2025 spoločnosť plánuje tieto transakcie realizovať prostredníctvom takzvaného poštového platobného príkazu. Pošlú teda celú čiastku 40 000 € cez túto službu na účet pošty a tá následne porozosiela sumy jednotlivým obchodným partnerom. Pri tejto hromadnej transakcii 40 000 €  bude spoločnosti bankou zrazená maximálne limitovaná transakčná daň pri jednej transakcii v sume 40 €. Je spoločnosť povinná sama dopočítať a odviesť transakčnú daň pri transakciách, kde pošta prerozdelí a prepošle jednotlivé čiastky jednotlivým obchodným partnerom?

V poslednom čase sa v súvislosti s ESG a udržateľnosťou podnikania objavuje čoraz viac diskusií o tzv. Omnibus legislatívnom balíčku. Tento návrh Európskej komisie môže významne ovplyvniť spôsob, akým firmy pristupujú k ESG reportingu.

Chcel by som sa informovať, ako je to pri platbe kartou, ale online - v e-shope si objednám materiál a tovar, prevediem platbu kartou, uplatňuje sa transakčná daň, alebo to spadá do platby kartou v poplatku 2 € ročne na všetky platby? Nerozumiem, či to platí, iba pri nákupe priamo v obchode tá platba kartou, alebo aj online... Alebo, ak zaplatím telefónny účet cez platobnú bránu? Transakčná daň je, ako keby som klasicky zadal príkaz na úhradu prevodom cez účet? Alebo sa z toho neplatí transakčná daň?