Súhrnný a kontrolný výkaz - strana 2

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ustanovuje oslobodenie dodania tovaru, s ktorým je spojené jeho odoslanie alebo preprava zo SR do iného členského štátu. Podmienky oslobodenia od DPH sú uvedené v § 43 zákona o DPH. Toto ustanovenie je v súlade s článkom 138 smernice 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“).

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) upravuje elektronickú komunikáciu daňového subjektu so správcom dane a rovnako aj elektronickú komunikáciu správcu dane s daňovým subjektom.

Slovenská spoločnosť vykonáva rôzne práce v lesoch (napríklad prerezávky, výsadbu stromčekov, vyžínanie a pod.). Tieto práce spoločnosť vykonáva v Slovenskej republike aj v Nemecku. Spoločnosť je platiteľ dane z pridanej hodnoty. Ako má správne udávať daň z pridanej hodnoty na faktúrach? Má táto slovenská spoločnosť povinnosť zasielať súhrnný výkaz, nakoľko práce v Nemecku fakturuje inej slovenskej spoločnosti, ktorá ale nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty na Slovensku?

V rámci EÚ sa od roku 2020 uplatňujú jednotné pravidlá tzv. režimu call-off stock, ktorých cieľom bolo zjednodušiť obchodovanie s tovarom medzi členskými štátmi EÚ pri premiestnení tovaru na sklad (bez zmeny jeho vlastníctva) pre vopred známeho odberateľa. Podstatou je, že samotné premiestnenie tovaru na sklad sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu, t. j. v okamihu premiestnenia tovaru nevznikne dodávateľovi povinnosť priznať daň z nadobudnutia tovaru v inom členskom štáte. Dochádza tak k odloženiu vzniku daňovej povinnosti až do „momentu“, v ktorom dôjde k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na budúceho odberateľa. Uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v režime call-off stock v podmienkach SR upravuje § 8a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“), pokiaľ ide o dodanie tovaru v režime call-off stock z tuzemska do iného členského štátu a § 11a zákona o DPH, pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v režime call-off stock.

V praxi často nastáva prípad, keď samostatne zárobkovo činná osoba, platiteľ DPH, obstará na účely svojho podnikania osobný automobil, pričom si v plnej či čiastočnej miere uplatnil právo na odpočítanie vstupnej DPH. Neskôr však z rôznych dôvodov (rast podnikania, lepšie znejúce meno či značka firmy, obmedzené ručenie majetkom spoločnosti a pod.) ukončí podnikanie fyzickej osoby a ďalej bude pokračovať prostredníctvom inej právnej formy. Najčastejšie formou spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bude jediným či jedným z viacerých spoločníkov, prípadne aj štatutárnym zástupcom (konateľom). Osobný automobil alebo iný majetok však plánuje využívať aj v podnikaní prostredníctvom novej spoločnosti.

Legislatíva v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty (DPH) ustanovuje, resp. umožňuje podnikateľským subjektom registrovať sa z rôznych dôvodov. Podnikateľské subjekty ich v praxi často zjednocujú do najčastejšej kategórie „platiteľ DPH“, v skutočnosti sa však povinnosti, práva či režimy vykazovania jednotlivých skupín podnikateľov podliehajúcich zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) líšia.

Súhrnný výkaz k dani z pridanej hodnoty (ďalej len „súhrnný výkaz“) podáva podľa § 80 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“): platiteľ dane, zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH (ďalej len „zdaniteľná osoba registrovaná pre daň“), daňový zástupca podľa § 69a alebo § 69aa zákona o DPH za zastúpené zahraničné osoby elektronickými prostriedkami najneskôr do 25 dní po skončení obdobia, v ktorom: dodali do iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) tovar oslobodený od dane, dodali do iného členského štátu službu príjemcovi, ktorý je povinný platiť daň, zúčastnili sa na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ, odoslali alebo prepravili tovar v režime call-off stock podľa § 8a zákona o DPH, alebo pri transakciách v režime call-off stock došlo k nahradeniu pôvodne dohodnutého nadobúdateľa tovaru alebo k vráteniu tovaru do tuzemska.

V príspevku uvádzame vybrané otázky a odpovede, ktoré súvisia s problematikou automatickej výmeny informácií o dani z pridanej hodnoty.

Daná je zahraničná firma, registrovaná podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). V decembri vystavila faktúru na tovar so slovenskou, 10 percentnou daňou z pridanej hodnoty (DPH) pre slovenského odberateľa s významnou sumou (ako jedinú faktúru zo slovenským IČ DPH v tom mesiaci). V januári DPH aj zaplatila. Následne zistila, že dodanie tovaru sa netýka územia Slovenska, daňová povinnosť vznikla v zahraničí. Firma preto vystavila opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, ktorou „zrušuje“ pôvodnú faktúru a vystavila aj riadnu faktúru so zahraničnou IČ DPH dodávateľa. Kedy a ako môže firma žiadať zaplatenú DPH naspäť? Vystavená faktúra nie je dokladom o oprave základu dane podľa § 25, takže spoločnosť nemôže postupovať podľa § 53. V januári firma nedodala tovar ani službu v tuzemsku, takže v januári by nemohla žiadať DPH naspať v slovenskom DPH priznaní, lebo spĺňa podmienky § 55a ods. 2, preto by mala postupovať podľa § 55b. Prípadne, v budúcnosti môže žiadať o DPH v mesiaci, ktorom dodala tovar alebo službu v tuzemsku. Alebo by sa malo podať dodatočné daňové priznanie za december a opravná faktúra priznať v decembri? Pretože, podľa nás, v kontrolnom výkaze by sa to malo priznať v decembri podľa § 78a ods. 2 písm. c), keďže dodanie bol v decembri. V dodatočnom priznaní k DPH by sa uviedli sumy do riadkov 1 a 2 s mínusom, čím by v podstate vynulovali celé DPH priznanie. Ktoré riešenie je správne?

Národná rada Slovenskej republiky schválila 5. novembra 2020 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") a ktorý bol zverejnený v zbierke zákonov 2. decembra 2020 pod číslom 344/2020. Ustanovenia zákona č. 344/2020 Z.z. (ďalej len "novela zákona o DPH"), ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH, nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021 s výnimkou bodov 1 až 17, 19, 20, 22 až 24, 26, 27, 29 až 37, 39, 40, 42, 46 až 49, § 85kj ods. 6 v bode 52 a prílohy č. 6 bodov 23 a 24 v bode 54 novely zákona o DPH, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2021. Zmeny, ktoré novela zákona o DPH prináša, si vyžiadali zmeny daňového priznania k DPH aj zmeny kontrolného výkazu.

Slovenská s. r. o. dostala 15. apríla 2020 faktúru za prepravu tovaru od dodávateľa, platiteľa DPH, z členského štátu EÚ, ktorá bola vykonaná 23. januára 2020. Dodávateľ vystavil faktúru 2. februára 2020. Slovenská spoločnosť podala dodatočné daňové priznanie k DPH (samozdanenie) a dodatočný kontrolný výkaz DPH za obdobie január 2020. Môže slovenská spoločnosť prefakturovať túto dopravu (faktúru dostala 15. apríla 2020) do členského štátu EÚ (Nemecko) s dátumom vystavenia 15. apríla 2020, kedy prijala faktúru, alebo musí faktúru vystaviť s dátumom, kedy bola preprava ukončená, t.j. 23. januára 2020, a zároveň podať dodatočný súhrnný výkaz DPH za január 2020?

Slovenská s. r. o. dostala 15. 4. 2020 faktúru za prepravu tovaru od dodávateľa platiteľa DPH z ES, ktorá bola vykonaná 23. 1. 2020. Dodávateľ ES vystavil faktúru 2. 2. 2020. Slovenská s. r. o. podá dodatočné daňové priznanie DPH (samozdanenie) a dodatočný kontrolný výkaz DPH za obdobie január 2020. Môže slovenská s. r. o. prefakturovať túto dopravu (faktúru dostala 15. 4. 2020) do členského štátu EÚ – Nemecka s dátumom vystavenia 15. 4. 2020, kedy dostala faktúru alebo musí faktúru vystaviť s dátumom, keď bola preprava ukončená t. j. 23. 1. 2020 a zároveň podať dodatočný súhrnný výkaz DPH za január 2020?

(dokončenie z predchádzajúceho čísla) V septembrovom čísle časopisu sme priniesli prvú časť článku o oprave nesprávne fakturovaných údajov, ktorá bola zameraná na opravné faktúry, spôsob uvádzania údajov z opravnej faktúry vo výkazoch, opravu nesprávne uplatnenej sadzby DPH a režimu DPH. V tomto čísle uverejňujeme dokončenie článku, v ktorom sa venujeme nesprávne vystaveným faktúram v súvislosti s uplatnením režimu prenesenia daňovej povinnosti.

Jednou z administratívnych povinností platiteľa dane pri realizácii zdaniteľných obchodov je povinnosť vyhotoviť faktúru v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Na účely zákona o DPH je faktúrou každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Osoby povinné vyhotoviť faktúru definuje § 72 zákona o DPH, lehoty na vyhotovenie faktúr podľa jednotlivých typov a obsah faktúr upravuje § 73 a § 74 zákona o DPH.

Spoločnosť podávala od februára 2015 do septembra 2019 chybné kontrolné výkazy, napr. v nich neboli uvedené alebo boli chybne uvedené čísla dodávateľských faktúr, niektoré údaje boli uvedené v časti D.2 (správne mali byť v A.1) alebo v časti B.3 (správne mali byť v B.2) atď. Má spoločnosť povinnosť podať dodatočné kontrolné výkazy alebo už pri niektorých obdobiach ide o premlčané obdobie?

Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 368/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) s účinnosťou od 1. januára 2020 (www.nrsr.sk; tlač 1594). V článku uvádzame stručný prehľad vybraných zmien, v praxi je potrebné používať úplné znenie zákona o DPH.

Slovenský platiteľ DPH zaobstaral službu (servis vozidla) z Českej republiky od českého platiteľa DPH. Faktúra bola vystavená 7. júna 2019, služba bola dodaná 30. mája 2019 (samozdanenie na Slovensku). V májovom daňovom priznaní k DPH ju slovenský platiteľ neuviedol, lebo faktúru prijal 16. júla 2019. Musí podať dodatočné daňové priznanie k DPH a dodatočný kontrolný výkaz k DPH za mesiac máj 2019? Daňová povinnosť vznikla dňom dodania služby, t. j. 30. mája 2019. Vznikol mu nárok na odpočítanie DPH taktiež 30. mája 2019 podľa § 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, ak je daň vedená v záznamoch?

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v § 78a ods. 2 písm. c) ustanovuje, že v kontrolnom výkaze sa uvádzajú aj údaje z každej faktúry, ktorá mení pôvodnú faktúru, t. j. z opravnej faktúry. V článku sa podrobnejšie zameriame na opravné faktúry a spôsob vykazovania údajov z nich v kontrolnom výkaze k DPH.

Spoločnosť má pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty voči odberateľovi z iného členského štátu EÚ (nedodržanie zmluvných podmienok prepravy). Vystaví faktúru (pre jednoduchšiu evidenciu tejto pohľadávky). Uplatní pri tejto pokute prenesenie daňovej povinnosti na odberateľa, resp. uvádza sumu tejto pokuty do súhrnného výkazu k DPH?

Slovenská firma (platiteľ DPH) nakupuje strojné súčiastky (tovar) od viacerých firiem z EÚ s klasickým samozdanením tovaru. Tovar príde na územie SR aj fyzicky. Následne slovenská firma zmontuje rozličné veci, napríklad motor zo súčiastok, podvozok zo súčiastok, ale napr. aj poľnohospodársky stroj zo súčiastok na území SR. Slovenská firma tiež nakúpila softvér z iného členského štátu EÚ, čo bude súčasťou predávaného stroja. Následne tovar – výrobok (motor, podvozok, stroj) dodáva do Maďarska platiteľovi DPH v Maďarsku. Tovar ide zo Slovenska na územie Maďarska. Môže slovenská spoločnosť považovať a zaúčtovať uvedené vydané faktúry ako dodanie tovaru do iného členského štátu (účet 604) podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a uvádzať ich v súhrnnom výkaze? Ako má slovenská spoločnosť zaúčtovať prijatú faktúru (504, 132, 112)?