Sadzby DPH - strana 4

Spoločnosť, ktorá má sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní [nie je štátom podľa § 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. – ďalej len „ZDP“]. Spomínaná spoločnosť vypláca pravidelne odmeny spoločníkovi, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky (má trvalý pobyt na území SR). Táto odmena je predmetom dane v štáte zdroja, ale uplatňuje sa nulová sadzba dane z príjmov. Podľa názoru spoločnosti, uvedený príjem je príjmom zo závislej činnosti daňovníka podľa § 5 ods. 2 ZDP. Z tohto dôvodu spoločnosť uplatňuje článok Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorý sa týka zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Podľa tohto článku, ak rezidentovi jedného zmluvného štátu plynú také príjmy z druhého štátu, príjmy sa môžu zdaniť v tom druhom štáte. V tomto prípade však sú spomínané príjmy predmetom dane, ale sadzba dane je nulová. Môže daňovník uplatniť metódu vyňatia na taký druh príjmov, ak disponuje nejakým dokumentom, ktorý potvrdzuje, že tieto príjmy boli predmetom dane v štáte zdroja aj napriek tomu, že sadzba dane bola nulová? Je tento predpoklad správny?

Živnostník používa osobný automobil v podnikaní, platí daň z motorových vozidiel ale chcel by prerušiť živnosť. Musí podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a ak áno, kedy? Na konci zdaňovacieho obdobia alebo do nejakého termínu po prerušení živnosti?

Z miestnych daní je dôležitým príjmom obcí najmä daň z nehnuteľností, o zavedení ktorej na konkrétne zdaňovacie obdobie rozhoduje príslušná obec. Túto rozhodovaciu právomoc obciam zaviesť, vyrubovať a vyberať daň z nehnuteľnosti ustanovil zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Ak obec podľa § 98 zákona o miestnych daniach všeobecne záväzným nariadením zaviedla na rok 2021 daň z nehnuteľnosti, alebo ak k všeobecne záväznému nariadeniu o dani z nehnuteľností platnému na rok 2020 vydala dodatok, že nariadenie platí aj na rok 2021, je povinná na rok 2021 v rámci vyrubovacieho konania každej fyzickej osobe ako aj právnickej osobe, ktorá je daňovníkom dane z nehnuteľností vyrubiť daň z nehnuteľností rozhodnutím. Daň z nehnuteľností sa vyrubuje v takej výške, aké sadzby dane z pozemkov, sadzby dane zo stavieb a sadzby dane z bytov konkrétna obec určila vo všeobecne záväznom nariadení platnom na rok 2021, ktoré oproti sadzbám dane z nehnuteľnosti, ktorými vyrubovala daň z nehnuteľností za predchádzajúce zdaňovacie obdobia môžu byť vyššie, ale aj nižšie.

Zmeny, ktoré priniesla posledná novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), nadobúdajú účinnosť v dvoch termínoch. Vo februárovom vydaní časopisu sme uverejnili príspevok o zmenách zákona o DPH, ktoré nadobudli účinnosť od januára 2021. V tomto príspevku sa zameriame na zmeny, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. júla 2021.

V rámci schvaľovania každoročných zmien v daňových zákonoch bola prijatá aj vládna novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktorá bola publikované v Zbierke zákonov pod č. 416/2020 Z. z. a ktorá pre podnikateľskú verejnosť prináša s rôznou účinnosťou niekoľko dôležitých zmien.

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa v § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) zaviedla znížená sadzba dane vo výške 15 % pre právnické osoby a fyzické osoby dosahujúce príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) po splnení zákonom určenej podmienky.

Podľa ustanovenia § 15 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) alebo ten, koho správca dane na to vyzve.

V príklade sú uvedené 4 druhy vozidiel s praktickým vyplnením daňového priznania, ktoré sa za rok 2020 podáva v lehote do 31. 3. 2021. Tlačivo vyplneného daňového priznania uverejňujeme na konci článku.

Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) v roku 2020 zaznamenal významné zmeny.

Aké sú možnosti podania daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2019 aj po uplynutí lehoty na jeho podanie po skončení pandémie bez toho, aby správca dane uložil pokutu za jeho podanie po ustanovenej lehote podľa § 21 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.)? Je žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty alebo odkladu platenia dane spoplatnená?

Akú sadzbu DPH je povinná uplatňovať očná optika, keď vykonáva zábrus okuliarových šošoviek (skiel) do rámu. Tento zábrus je potrebné vykonať, aby sa dala šošovka osadiť do rámu. Šošovky podliehajú zníženej sadzbe dane. Pri predaji očná optika účtuje zvlášť cenu šošovky a zvlášť jej zábrusu.

Ako sa uplatňuje sadzba DPH od 1. januára 2019 pri predaji nebytového priestoru (showroom), ktorý je majetkom právnickej osoby určeným na podnikateľské účely od roku 2004 a predáva sa v celosti fyzickej osobe (nepodnikateľ, neplatiteľ DPH)?

Pojem ojazdený automobil zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) osobitne nedefinuje. Ojazdený automobil je v súlade s § 8 zákona o DPH tovarom a možno ho definovať ako automobil, ktorý nespĺňa kritériá nového dopravného prostriedku podľa § 11 ods. 12 zákona o DPH. Z tohto hľadiska potom možno za ojazdený automobil považovať pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm3 alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW, ktoré je určené na prepravu osôb a nákladov a ktoré má najazdených viac ako 6 000 km a v čase jeho kúpy uplynulo viac ako šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky (musia byť splnené obidve podmienky súčasne).

Spoločnosť, platiteľ DPH, má v prenájme budovu, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva ako „Budova ubytovacieho zariadenia“. Vlastník budovy je platiteľ DPH. Spoločnosť túto budovu ďalej prenajíma ako kancelárske priestory a skladové priestory. Akú DPH uplatní pri fakturácii uvedeného prenájmu od 1. januára 2019?

Platiteľ DPH má doklad z registračnej pokladnice v hodnote nad 1 000 eur, z ktorého nemá nárok na odpočítanie DPH. Môže celú sumu aj s DPH zaradiť do nákladov – výdavkov firmy? Alebo platí, že ak nemá nárok na vrátenie DPH, tak nemôže zaradiť celú sumu aj s DPH do nákladov? Podľa § 19 ods. 3 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) platí, že výdavkom je aj DPH, ak platiteľ nemá nárok na jej vrátenie. Kedy sa však môže toto ustanovenie uplatniť?

Európska komisia predložila 18. januára 2018 návrh nových pravidiel, vďaka ktorým by členské štáty EÚ mali získať viac voľnosti pri stanovovaní sadzieb dane z pridanej hodnoty a ktoré by mali priniesť priaznivejšie daňové prostredie pre rast malých podnikov.

V roku 2017 zakúpila obchodná spoločnosť prístroj, ktorý bude bezodplatne zapožičiavať. Zaúčtuje ho do majetku, odpočíta DPH a mesačne ho odpisuje. Vzhľadom na to, že stroj bude na základe dohody zapožičaný bezodplatne, vystaví spoločnosť cez interný doklad mesačne fiktívne faktúry za prenájom plus DPH, ktoré na základe tohto odvedie do ŠR. Vzhľadom na to, že prístroj bude uhradený len čiastočne, lebo zvyšná časť bude kompenzovaná dobropisom k pomocnému materiálu. Tento dobropis bude kompenzovať úhradu prístroja a započítavať sa. Je tento postup možný alebo je potrebné použiť iný model?

V aktuálnom vydaní nášho časopisu opäť prinášame stručný prierez dianím v oblasti DPH na úrovni EÚ za ostatné mesiace spolu s odkazmi na užitočné linky, prostredníctvom ktorých môžete nahliadnuť do súvisiacich dokumentov zverejnených na internetových stránkach inštitúcií Európskej únie.

V aktuálnom príspevku opäť prinášame stručný prierez udalosťami v oblasti DPH v rámci Európskej únie. Nájdete v ňom tiež prehľad webových stránok príslušných inštitúcií a orgánov Európskej únie so zverejnenými dokumentmi, na ktoré odkazujeme v nasledujúcom texte.

Naša spoločnosť uhradila ubytovanie pre troch kolegov z Mexika, ktorí boli na Slovensku za účelom zaškolenia sa. Nie sú zamestnanci našej spoločnosti. Pracujú pre našu sesterskú spoločnosť v Mexiku, ktorej zabezpečujeme servis ohľadom výroby. Do tohto servisu patrí zaškolenie zamestnancov, príprava strojov, celková príprava spustenia výroby, know-how našich výrobkov a pod. Mexickej spoločnosti tiež budeme predávať naše výrobky. Ide vlastne o vstup na nové trhy cez sesterskú spoločnosť. Faktúru za ubytovanie sme zaúčtovali ako službu. Hodnotu služby zahrnieme do pripočítateľných položiek pri výpočte základu dane z príjmov. Berieme to teda ako nedaňový náklad. Máme v tomto prípade nárok na odpočet DPH?