Sadzby DPH - strana 3

Pokračovanie príspevku ďalej vysvetľuje aktuálne zdaňovanie podielov na zisku (dividend) s ohľadom na aplikáciu medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia vrátane implementácie súvisiacich opatrení projektu OECD „BEPS“ proti erózii základu dane a presunu ziskov a príslušného primárneho a sekundárneho práva Európskeho spoločenstva v kontexte aktuálneho znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Opravu podaného daňového priznania, ktorým v zákonnej lehote daňovník uzatvorí príslušné zdaňovacie obdobie – kalendárny rok, je možné vykonať iba podaním dodatočného daňového priznania.

Od roku 2020 môžu vybrané podnikateľské subjekty zdaniť svoj základ dane výhodnejšou sadzbou dane 15 %, pričom počnúc rokom 2021 touto sadzbou zdaňujú iba základ dane zo zdaniteľných príjmov maximálne 49 790 € za zdaňovacie obdobie. Rovnako od roku 2021 môžu vybraní daňovníci uplatniť niektoré zjednodušujúce daňové výhody, ak spĺňajú podmienky pre režim „mikrodaňovník“. Uvedené výhodné režimy však v praxi spôsobujú niekoľko nejasností a omylov. V článku si vysvetlíme jednotlivé pravidlá podrobnejšie, vysvetlíme vzájomné súvislosti a niektoré omyly z praxe.

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou (ďalej len „FO“) si môže o nezdaniteľné časti základu dane (ďalej iba „NČZD“) uvedené v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) znížiť (čiastkový) základ dane zistený z aktívnych príjmov, t. j. z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Slovenským podnikateľom (a ich účtovníkom) chodia dnes už bežne faktúry a iné doklady za služby (a rovnako aj tovar) z EÚ či iného zahraničia – a to najmä za cenu bez DPH. Vo väčšine prípadov služieb ide o ten správny režim a správny postup – väčšina služieb totiž podlieha režimu prenosu daňovej povinnosti na odberateľa. Dodávateľ z jednej krajiny službu vyfakturuje za cenu bez DPH a odberateľ v inej krajine službu samozdaní (bez ohľadu na to, či ide o platiteľa DPH alebo nie – rozdiel je len v práve na odpočítanie príslušnej DPH). Niekedy však príde faktúra s cenou vrátane miestnej DPH. 

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (okrem príjmov dosiahnutých na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím) bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.

Spôsob zdanenia dosiahnutých príjmov a uplatnenie si výdavkov do daňových výdavkov riešia ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Súčasťou najčastejších otázok pri riešení daňovej povinnosti sú aj otázky a prípady riešené v nasledujúcom príspevku.

Obligatórnou povinnosťou daňovníka dane z motorových vozidiel počas roka je platenie preddavkov na daň, ak sú splnené podmienky na ich platenie. Preverenie podmienky na platenie preddavkov na daň spočíva v správnom výpočte predpokladanej dane, ktorej suma je zákonom č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) na tento účel ustanovená.

Slovenský zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je harmonizovaný so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH v rámci Európskej únie. Pritom článok 90 smernice ustanovuje, že platiteľ môže znížiť základ dane aj v situácii, ak mu dlžník nezaplatí (teda v prípade nevymožiteľnej pohľadávky). Členské štáty sa mohli od tohto pravidla odchýliť, čo urobila aj Slovenská republika v právnom stave do konca roku 2020. S účinnosťou od 1. januára 2021 aj Slovensko prijalo pravidlo v ustanoveniach § 25a zákona o DPH o možnosti zníženia DPH z titulu nevymožiteľnej pohľadávky.

Spoločnosť kúpila nákladný automobil a zaradila ho, ako majetok do firmy. Kategória automobilu je N3G s 3 nápravami. Uvádza sa do daňového priznania sa uvádza najvyššia technicky prípustná hmotnosť jazdnej súpravy do riadku 34 z technického preukazu? V riadku 49 technického preukazu je uvedené EURO 5, má to vplyv na výšku dane a ako sa to uvádza v daňovom priznaní?

Daňovým priznaním (ďalej len „DP“) daňovník deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Podanie DP k dani z príjmov je zákonnou povinnosťou každého daňovníka (§ 15 zákona č. 563/2009 Z. z.), pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Za zdaňovacie obdobiekalendárnehoroka 2021 podávajú daňovníci DP na novom tlačive, ktoré je aktualizované v nadväznosti na zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Vymedzenie úhrnu zdaniteľných príjmov na účely vyplnenia r. 560 v daňovom priznaní právnických osôb a určenia sadzby dane z príjmov Pri vyplnení riadku 560 sa vychádza z tabuľky C1 (riadok 6) alebo tabuľky...

V článku je uvedený praktický príklad a podrobný návod, ako vyplniť daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.

Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. Preddavky na daň sa platia miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie (§ 51c ods. 1 ZDP). Platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby je komplexne upravené v ustanovení § 42 ZDP.

Na základe objednávky bola vykonaná dodávka stavebných prác a nábytku medzi dvoma tuzemskými právnickými osobami, platiteľmi DPH so slovenským IČ DPH. Dátum dodania uvedený na faktúre bol 27. august 2021 Faktúra bola vystavená dňa 24. septembra 2021. Faktúra bola preukázateľne doručená odberateľovi dňa 28. septembra 2021. Časť fakturovanej sumy bola za dodaný nábytok, t. j. základ dane 2 000 € plus 20 % DPH. Časť fakturovanej sumy 10 000 € bola za stavebné práce podliehajúce samozdaneniu u odberateľa. Faktúra obsahovala poznámku o prenesení daňovej povinnosti na odberateľa podľa ustanovenia § 69 ods. 12 písm. j) a § 69 ods. 16 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Faktúra bola odberateľovi doručená po termíne na podanie daňového priznania k DPH za obdobie 08/2021.

Zadanie príkladu k dani z motorových vozidiel uvažuje so štyrmi vozidlami z dvoch „skupín“ vozidiel, (skupina osobné vozidlá a skupina úžitkové vozidlá), ktoré sú takto pomenované na účely dane z motorových vozidiel. Súčasťou príkladu je aj vyplnené daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, ktoré sa za rok 2021 podáva v obligatórnej lehote, a to po ukončení zdaňovacieho obdobia (ročného), t. j. do 31. 1. 2022.

Slovenská spoločnosť vykonáva rôzne práce v lesoch (napríklad prerezávky, výsadbu stromčekov, vyžínanie a pod.). Tieto práce spoločnosť vykonáva v Slovenskej republike aj v Nemecku. Spoločnosť je platiteľ dane z pridanej hodnoty. Ako má správne udávať daň z pridanej hodnoty na faktúrach? Má táto slovenská spoločnosť povinnosť zasielať súhrnný výkaz, nakoľko práce v Nemecku fakturuje inej slovenskej spoločnosti, ktorá ale nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty na Slovensku?

Vzhľadom na vaše časté otázky, prinášame v nasledujúcom článku pár informácií k vysvetleniu problematiky zaradenia podnikateľov do kategórie mikrodaňovník, priblížime aj výhody a nevýhody.

Základ dane je ustanovený v zákone č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) a predstavuje istú „technickú veličinu“ pre jednotlivé „skupiny“ vozidiel. Poznanie základu dane je dôležité z hľadiska správneho priradenia príslušnej ročnej sadzby dane a následného zaplatenia dane.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa uplatnenia zníženej sadzby DPH pri dodaní jedál, ktoré sú pripravené na okamžitú konzumáciu, a jedál, ktoré si zákazníci vezmú so sebou – C‑703/19 J. K. proti Dyrektor Izby Administracji Skarbowej w Katowicach, za účasti: Rzecznik Małych i Średnich Przedsiębiorców.