Príjmy z prenájmu - strana 3

Podnikateľ fyzická osoba, neplatiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) obstaral luxusný automobil v cene 70 000 € prostredníctvom finančného prenájmu. Je DPH a úrok z mesačnej splátky plne uznaným výdavkom ovplyvňujúcim základ dane alebo je tam limit ako pri odpisovaní (maximálne 48 000 €)?

Základné princípy takejto transakcie a odvetvia, kde je populárna

Spoločnosť zakúpila konvektomat, ktorý na základe zmluvy o nájme spojenej s následným nadobudnutím predkupného práva k prenajatej veci, prenajala zákazníkovi na štyri roky, resp. na obdobie, za ktoré výška z nájmu dosiahne hodnotu konvektomatu, t. j. 7 118 €. Spoločnosť zaradila konvektomat do 1. odpisovej skupiny, takže do daňových výdavkov si zahrnie odpisy vo výške príjmov z nájmu počas štyroch rokov. Postupovala spoločnosť správne, alebo musí byť konvektomat zaradený do 2. odpisovej skupiny a nájom musíme realizovať až 6 rokov?

Kedy platiteľovi vzniká daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktorý deň sa uvádza, ako deň dodania služby a kedy vzniká daňová povinnosť prenajímateľovi? Odpovede nájdete v článku.

Súdny dvor EÚ nedávno vydal viaceré zaujímavé rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH. V tomto vydaní prinášame komentár k niektorým z nich.

Platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) prenajíma byty nezdaniteľným osobám, v zálohovom predpise na energie, výťah a podobne je aj tvorba fondu opráv a zelený fond. Sú tieto poplatky tiež predmetom odvodu DPH?

V podnikateľskej praxi niekedy vzniká otázka, či intenzita využívania majetku má vplyv na odpočet dane z pridanej hodnoty (DPH) z jeho nákupu. Napríklad, v prípade domu určeného na podnikateľský prenájom, stačí keď je prenajatý len počas krátkej sezóny alebo dokonca len raz ročne a zostáva zachovaný plný režim odpočtu DPH, bez povinnosti úpravy odpočítanej dane? Výklad spoločnej eurosmernice o DPH poskytuje Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), pričom výkladové prvky k téme intenzity využívania majetku vo vzťahu k odpočtu DPH poskytol SDEÚ napríklad v rozsudku C-672/16 (prípad Imofloresmíra).

Ak podnikateľ ukončí rok v podnikaní so stratou, alebo vykáže nedostatočný základ dane, musí pri osobných automobiloch so vstupnou cenou 48 000 € a viac uplatniť obmedzujúce opatrenia, dôsledkom ktorých je zvýšenie základu dane.

Nájom je v praxi veľmi frekventovaným právnym inštitútom. Predmetom nájomného vzťahu môžu byť hnuteľné veci, ale aj nehnuteľnosti. Spomedzi nehnuteľností sú najčastejším objektom nájmu byty a nebytové priestory. V tomto príspevku sa zameriame na nájom nebytových priestorov a predovšetkým na jeden zo spôsobov jeho skončenia, ktorým je výpoveď. Mnohí podnikatelia sa teraz kvôli reálnej nemožnosti podnikať počas pandemickej krízy dostávajú do neľahkej situácie. Veľká časť z nich pritom využíva pri svojom podnikaní prenajaté nebytové priestory. Jedným z mnohých riešení je pre nich práve výpoveď z nájmu nevyužívaných nebytových priestorov.

Slovenská spoločnosť, ­platiteľ DPH, chce prenajať pracovné stroje (bagre) a osobné automobily, ukrajinskej spoločnosti na práce vo Francúzsku. Ukrajinská spoločnosť je so slovenskou spoločnosťou prepojená cez majiteľov (majiteľ slovenskej spoločnosti má 22,5 % podiel aj v ukrajinskej spoločnosti). ­Pracovné stroje sa dajú do užívania vo Francúzsku, osobné autá podľa potreby a jednoduchšieho systému zdaňovania z hľadiska zákona o DPH. Ako má správne postupovať slovenská spoločnosť pri fakturácii ( z hľadiska DPH)? Ako má slovenská spoločnosť postupovať pri vykazovaní v daňovom priznaní, v kontrolnom výkaze a v súhrnnom výkaze? Ako je to z hľadiska dane z príjmov?

V zmysle Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej „Smernica“) má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb použitých na účely jej zdaniteľných transakcií. Toto právo vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná. Súčasne je zdaniteľná osoba povinná upraviť sumu pôvodne odpočítanej dane, ak odpočítaná daň bola vyššia alebo nižšia ako odpočítanie, na ktoré mala zdaniteľná osoba právo, napríklad v prípadoch zrušenia nákupu alebo získania cenovej zľavy. Ako ovplyvňuje odpočítanie DPH okolnosť ak nedôjde k predpokladanému využitiu nakúpených vstupov? Podobnou situáciou sa zaoberal Európsky súdny dvor (ESD) v nedávnom rozsudku C-734/9 ITH Comercial Timişoara SRL. ESD sa tu dotkol aj otázky (ne)aplikácie mechanizmu komisionára, ak zdaniteľná osoba zhotovuje stavbu v súlade s potrebami a požiadavkami inej osoby, o ktorej sa predpokladá, že si uvedenú stavbu prenajme.

Právna úprava odpočítanej dane pri odpisovanom hnuteľnom investičnom majetku, ku ktorej dochádza v prípade zmeny rozsahu použitia hnuteľného investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie je obsiahnutá v rámci § 54d zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Jej obsah predstavujú pravidlá, ktoré umožňujú po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného investičného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie.

Spoločnosť je platiteľom DPH. Jednou z jej činností je prenájom bytových a nebytových priestorov. Všetky merače elektrickej energie, plynu, vody a tepla sú evidované na spoločnosť. Skutočnú spotrebu energií refakturuje nájomníkom.Ako má spoločnosť správne vystavovať daňové doklady? Má skutočnú spotrebu energií nájomníkom refakturovať s DPH podľa § 19 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) alebo bez DPH ako prechodnú položku podľa § 22 ods. 3? Je samozrejmé, že zdaniteľné osoby majú záujem o refakturáciu s DPH, aby si daň mohli odpočítať.

Právnická osoba si prenajíma osobný automobil a používa ho len na podnikateľské účely. Môže si táto právnická osoba nárokovať daň z pridanej hodnoty z nákupu pohonných látok, ktoré spotrebúva pri podnikateľskej činnosti? Ak je v nájomnej zmluve k osobnému automobilu uvedené, že opravu a údržbu vozidla zabezpečuje právnická osoba, ktorá si vozidlo prenajala, sú tieto náklady na prípadné opravy daňovo uznané? Ako sa posudzuje taký prípad, ak si právnická osoba prenajíma osobný automobil na podnikateľské účely od svojho spoločníka?

Je možné po 1. januári 2019 v byte alebo v apartmáne v bytových domoch zriadiť kanceláriu na podnikanie? Ak sa takýto byt alebo apartmán nepoužíva na prenájom (to znamená, že sú to kancelárske obchodné priestory), je možné odpočítať daň z pridanej hodnoty na vstupe pri obstaraní takéhoto bytu alebo apartmánu? V kancelárskych priestoroch by išlo len o duševnú prácu, čiže napríklad ekonomické alebo právne služby, nie je tam zriadená žiadna výroba.

Konateľ a zároveň aj spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným vypožičal bezodplatne súkromné motorové vozidlo svojej spoločnosti (jeho podiel na základnom imaní je 20 %, spoločnosť tvoria dvaja spoločníci, dvaja konatelia) ktorá ho používa na podnikanie. Je možné uplatňovať daňové náklady v súvislosti s použitím automobilu na cesty z miesta bydliska konateľa do sídla spoločnosti v prípade, ak: Má v mieste bydliska trvalý pobyt? Má v mieste bydliska prechodný pobyt? Býva v prenajatom byte, v ktorom nemá trvalý ani prechodný pobyt?

Slovenská právnická osoba, platiteľ dane z pridanej hodnoty nadobudla nehnuteľnosť v Českej republike. Predmetnú nehnuteľnosť prenajíma fyzickej osobe nepodnikateľovi. Okrem prenájmu vykonáva aj inú podnikateľskú činnosť v Slovenskej republike. Podľa usmernenia Ministerstva financií ČR daň z príjmov získaných z nájmu nehnuteľnosti má povinnosť odviesť v Českej republike. Ako má spoločnosť postupovať pri vyčíslení základu dane v Slovenskej republike? Má na riadku 100 daňového priznania uviesť výsledok hospodárenia pred zdanením spolu hospodárskym výsledkom z nájmu v Českej republike a hospodársky výsledok z podnikania v Slovenskej republike a daň zaplatenú v Českej republike započíta na riadku 710 po vyplnení tabuľky E? Spoločnosť uvažuje o zriadení organizačnej zložky v Českej republike, predmetná nehnuteľnosť by v takomto prípade ostala v majetku zriaďovateľa? Ako by to bolo s uplatňovaním nákladov na nehnuteľnosť?

Slovenská spoločnosť s ručením obmedzeným, platiteľ DPH na Slovensku, si prenajala auto (ide o dlhodobý prenájom) od českej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je platiteľ DPH v ČR. Česká firma mesačne vystavuje za tieto služby faktúru bez DPH. Je slovenská firma povinná vykonať samozdanenie pri prijatí takejto služby?

V zmysle Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, miestom poskytovania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľný majetok, je miesto, kde sa tento nehnuteľný majetok nachádza. Má sa toto osobitné pravidlo uplatniť aj na hostingové služby dátového centra? Možno tieto služby na účely DPH považovať za služby vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok? V článku v spomíname nedávny rozsudok Európskeho súdneho dvora (ESD) v prípade C-215/19 A Oy, ktorý sa zaoberal určením miesta výberu dane z pridanej hodnoty za hostingové služby dátového centra.

Konateľ a zároveň aj spoločník s. r. o. vypožičal bezodplatne súkromné motorové vozidlo svojej spoločnosti (jeho podiel na ZI=20 %, 2 spoločníci, 2 konatelia), ktorá ho používa na podnikanie. Je možné uplatňovať daňové výdavky v súvislosti s použitím vozidla na cesty z miesta bydliska konateľa do sídla spoločnosti, ak: Má v  mieste bydliska trvalý pobyt? Má v mieste bydliska prechodný pobyt? Býva v prenajatom byte, v ktorom nemá trvalý ani prechodný pobyt?