Prenesenie daňovej povinnosti - strana 2

Spoločnosť vyrába nábytok a je platiteľom DPH. Zamestnanec spoločnosti poškodil pri dovoze nábytku zákazníkovi fasádu. Následne dostala spoločnosť faktúru za opravu poškodenej fasády od stavebnej spoločnosti (od platiteľa DPH) s režimom DPH prenos daňovej povinnosti. Ide o opravu fasády zákazníka, s ktorým bola podpísaná zmluva o dielo a je v nej uvedené, že prípadné spôsobené škody pri montáži a dovoze nábytku spoločnosť uhradí. Spoločnosť si platí poistku pre prípad spôsobenia škody zákazníkovi, takže na základe tejto udalosti bude spoločnosti vyplatené poistné plnenie. Ako zaúčtovať opravu fasády? na účet 518 (služby) ako daňový náklad, DPH odviesť a zároveň si aj uplatniť jej odpočet alebo ako škodu – nedaňový náklad, DPH odviesť a odpočet si neuplatniť?

V decembrovom čísle časopisu DPH v praxi sme priniesli prvú časť článku o zmenách zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktoré sú účinné od 1. januára 2020. Dokončenie článku prinášame v tomto čísle nášho časopisu.

Záložný veriteľ na základe zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam (ďalej len „zmluva“) dlžníka bude realizovať výkon záložného práva. Ak predaj zálohu zrealizuje záložný veriteľ za dlžníka v zmysle zmluvy, kto podáva daňové priznanie k DPH? Aj dlžník, aj záložný veriteľ sú platiteľmi DPH podľa § 4 zákona o DPH.

Živnostník sa zaoberá montážou závlahového systému a predajom materiálu k montovaniu. Od júla sa stal platiteľom DPH. Môže sa montáž závlahového systému fakturovať bez DPH pre platiteľov DPH s prenesením daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH?“).

Mechanizmus zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) umožňuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty odpočítať daň z tovarov a služieb nakúpených za účelom realizácie jeho zdaniteľných obchodov. Inštitút odpočítania dane zakladá princíp neutrality, ktorý umožňuje, aby platiteľ nebol zaťažený daňou, ktorú zaplatí v cenách tovarov a služieb, ktoré použije na uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Zákon o DPH súčasne definuje, kedy si platiteľ dane nemôže odpočítať daň vôbec, resp. kedy si ju odpočíta v pomernej výške. Pri odpočítaní dane sa v praxi často aplikujú nesprávne postupy, na niektoré z nich poukazujeme v príspevku.

Vyhlasovateľom a organizátorom súťaže je slovenská spoločnosť – platiteľ DPH. Cenu do súťaže venuje slovenská spoločnosť – platiteľ DPH, ktorá má materskú spoločnosť v ČR. Táto materská spoločnosť so sídlom v ČR poverila českú reklamnú agentúru, aby sprostredkovala cez slovenskú reklamnú agentúru kúpu a odovzdanie hlavnej výhry – osobný automobil v hodnote 18 000 eur. Výhra (osobný automobil) bude odovzdaná výhercovi na Slovensku. Otázka: Môže si sprostredkovateľ hlavnej výhry, t. j. reklamná agentúra na Slovensku, odpočítať z kúpy automobilu DPH? Ako postupovať správne pri fakturácii do ČR za hlavnú cenu (osobný automobil) a za odovzdanie ceny a sprostredkovanie reklamnej súťaže? Pôjde o prenesenie daňovej povinnosti alebo treba vystaviť faktúru s DPH?

Spoločnosť má pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty voči odberateľovi z iného členského štátu EÚ (nedodržanie zmluvných podmienok prepravy). Vystaví faktúru (pre jednoduchšiu evidenciu tejto pohľadávky). Uplatní pri tejto pokute prenesenie daňovej povinnosti na odberateľa, resp. uvádza sumu tejto pokuty do súhrnného výkazu k DPH?

Predmetom príspevku je účtovanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v štátnej správe a samospráve v prípade tuzemského prenosu daňovej povinnosti pri stavebných prácach a účtovanie DPH v prípade obstarania dlhodobého majetku formou finančného nájmu s právom kúpy prenajatej veci.

Od roku 2019 sa významným spôsobom mení zdaňovanie v prípade dodania a nájmu nehnuteľností, ktoré upravuje§ 38 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“), a to najmä s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania odpočtov dane pri dodaní a nájme nehnuteľností určených na bývanie. Zmeny sa týkajú jednak obmedzenia možnosti zdanenia nehnuteľnosti určenej na bývanie a rovnako aj práva voľby prenajímateľa na zdanenie prenájmu, akpredmetom nájmu je byt, rodinný dom alebo apartmán v bytovom dome. Súčasne sa stanovujú nové kritériá na oslobodenie od dane pri dodaní stavby, resp. jej časti, ktoré berú do úvahy aj kolaudáciu po zohľadnení vplyvu prestavby, resp. rekonštrukcie stavby, pričom naďalej zostáva zachované 5-ročné obdobie, v rámci ktorého platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanú stavbu alebo jej časť.

Komplexne je problematika vzniku daňovej povinnosti k DPH pri dodaní tovaru a služby obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Vo všeobecnosti je potrebné na úvod pripomenúť, že daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vzniká z dôvodu dodania tovaru, dodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s miestom dodania v tuzemsku.

Pojem ojazdený automobil zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) osobitne nedefinuje. Ojazdený automobil je v súlade s § 8 zákona o DPH tovarom a možno ho definovať ako automobil, ktorý nespĺňa kritériá nového dopravného prostriedku podľa § 11 ods. 12 zákona o DPH. Z tohto hľadiska potom možno za ojazdený automobil považovať pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm3 alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW, ktoré je určené na prepravu osôb a nákladov a ktoré má najazdených viac ako 6 000 km a v čase jeho kúpy uplynulo viac ako šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky (musia byť splnené obidve podmienky súčasne).

Dodávateľ, platiteľ DPH, dodáva zemné práce odberateľovi, ktorý je tiež platiteľ DPH. Zároveň stavebnú suť, ktorú vybagruje, odvezie a uskladní na svojom pozemku. Ako sa v tomto prípade posudzuje prenesená daňová povinnosť? Týka sa aj odvozu a uskladnenia sute na pozemku dodávateľa?

Ako si správne vysvetliť novú úpravu § 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)? Ak mám doklad z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „ERP“) do 1 000 eur (v prípade hotovosti), resp. 1 600 eur (v prípade platobných prostriedkov nahrádzajúcich hotovosť), na ktorom je predaj daného tovaru, ktorý obsahuje všetky identifikačné údaje o odberateľovi (IČO, IČ DPH, jednotkovú cenu atď.), už to nie je zjednodušená faktúra, a preto pôjde o predaj tovaru v režime prenesenia daňovej povinnosti s povinným textom „prenesenie daňovej povinnosti“? Ak mám presne taký istý doklad z ERP s identickým tovarom, v ktorom však nevyplním nejaký povinný údaj z riadnej faktúry (napr. IČO odberateľa), tak sa takýto doklad z ERP bude považovať za zjednodušenú faktúru s bežným režimom DPH, alebo obidva tieto doklady z ERP (jeden s kompletnými, druhý len s čiastočnými identifikačnými údajmi odberateľa) sa budú zdaňovať bežným postupom, nie s prenosom daňovej povinnosti?

S účinnosťou od 1. januára 2019 dochádza k zmenám zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Cieľom zmien zákona bolo najmä prevzatie smernice Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi, a článku 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku. Slovenská republika bola povinná prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu slovenského zákona o DPH s citovanými smernicami do 31. decembra 2018.

Je správne tvrdenie podľa nového § 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), že ak je doklad z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „ERP“) do 1 000 € / 1 600 € karta, na ktorom je predaj tovaru a technické podmienky umožňujú, aby doklad obsahoval všetky identifikačné údaje o odberateľovi vrátane IČO, IČ DPH, jednotkovej ceny a pod., už to nie je zjednodušená faktúra, a preto pôjde o predaj tovaru v režime prenesenia daňovej povinnosti (tak ako v roku 2018) s povinným textom „prenesenie daňovej povinnosti“? Ale, ak je presne ten istý doklad z ERP s identickým tovarom, len nie je vyplnený nejaký povinný údaj z riadnej faktúry napr. IČO, tak sa takýto doklad z ERP bude považovať za zjednodušenú faktúru s bežným režimom DPH? Alebo obidva tieto doklady z ERP (jeden s kompletnými, druhý len s čiastočnými identifikačnými údajmi odberateľa) sa budú zdaňovať bežným postupom, teda základ dane + DPH (nie prenesenie daňovej povinnosti)?

Spoločnosť bude realizovať výstavbu betónového oplotenia. Môže fakturovať túto službu spolu s prípadnou dopravou, použitým materiálom ako prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 zákona o DPH?

Na programe zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ďalej len „Rada ECOFIN“) boli počas predchádzajúcich mesiacov viaceré významné body týkajúce sa DPH. Ide okrem iného o možnosť uplatnenia zníženej sadzby DPH na elektronické publikácie, dosiahnutie dohody o možnosti plošného uplatnenia prenesenia daňovej povinnosti, predĺženie voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti alebo o krátkodobé opatrenia na zlepšenie súčasného systému DPH, tzv. „quick fixes“.

V zmysle ustanovenia § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je faktúrou každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej alebo elektronickej forme podľa zákona o DPH platného v tuzemsku alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Faktúra je nevyhnutným podkladom na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Vo väzbe na závery judikatúry Súdneho dvora EÚ v príspevku uvádzame, aký vplyv na odpočítanie DPH má skutočnosť, že faktúra neobsahuje všetky náležitosti.

Európska komisia 25. mája 2018 zverejnila podrobný návrh technických zmien pravidiel EÚ v oblasti DPH. Cieľom týchto zmien je vytvorenie budúceho systému EÚ pre DPH, odolného voči podvodom.

Obchodná firma predávajúca komodity patriace do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka, mesačný platiteľ DPH, uplatňuje ako účtovné obdobie hospodársky rok (od 1. apríla 2017 – 31. marca 2018). V priebehu hospodárskeho roka ich zákazníkom vystavovala faktúry s DPH alebo s prenosom daňovej povinnosti [vzhľadom na aktuálne znenie § 69 ods. 12 písm. g) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktoré sa v priebehu ňou uplatňovaného hospodárskeho roka zmenilo]. Po ukončení hospodárskeho roka vystavuje spoločnosť niektorým svojim zákazníkom faktúry za tzv. „obratový bonus“, ktorý je určený percentom z odobraného tovaru za hospodársky rok. Má byť faktúra za obratový bonus vystavená bez DPH alebo sa má vystaviť dobropis, ktorý sa vzťahuje na jednotlivé konkrétne faktúry a bude zohľadňovať „uplatnenie DPH“ alebo „prenos daňovej povinnosti“ na pôvodnej faktúre?