Ostatné príjmy - strana 3

Pre správne určenie výšky daňovej povinnosti autorov je potrebné poznať, na základe akého právneho vzťahu autor vykonáva svoju činnosť a za akých podmienok autorovi vzniká povinnosť platiť odvody na zdravotné a sociálne poistenie. V tomto príspevku sa venujeme zdaňovaniu príjmov autorov (SZČO) dosahovaných na základe autorského zákona, mimo pracovnoprávnych pomerov (okrem zdaňovania príjmov zahraničných autorov zo zdrojov na území SR).

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vo vzťahu k zdaňovaniu príjmov fyzických osôb rozlišuje niekoľko druhov príjmov, ktoré sú predmetom dane z príjmov. Cieľom príspevku je prostredníctvom praktických príkladov oboznámiť čitateľa s niektorými špecifikami pri zisťovaní základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ZDP a ostatných príjmov podľa § 8 ZDP, príp. aj so zmenami, ku ktorým došlo v zdaňovaní príjmov fyzických osôb od 1. januára 2018.

V predchádzajúcich číslach sme priniesli čitateľom informácie o zmenách, ktoré s účinnosťou od roku 2018 obsahuje novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), a to novela č. 344/2017 Z. z. Novela ZDP obsahuje celý rad zmien, v poslednej časti sa zameriame na zvyšné zmeny v zdaňovaní fyzických aj právnických osôb, vrátane tých v medzinárodnom zdaňovaní.

Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v z. n. p. (ďalej len „Autorský zákon“) upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy.

Na podporu predaja vlastných výrobkov chce podnikateľ usporiadať súťaž. Výhrou bude balíček s jeho výrobkami, ktorých skladová cena je nižšia ako 17 €, ale balík už s výrobkami túto hodnotu prekračuje. Čo pre podnikateľa vyplýva zo zákona o dani z pridanej hodnoty a z akého základu má DPH odviesť? Zo skladovej ceny alebo ceny, za ktoré vyrábanú produkciu predáva na trhu?

Dlhoročný zamestnanec, bývalý riaditeľ spoločnosti, pri rozviazaní pracovného pomeru dostane od zamestnávateľa vecný dar. Môže zamestnávateľ takýto dar zaplatiť z prostriedkov zo sociálneho fondu? Prípadne, akým spôsobom môže zamestnávateľ poskytnúť vecný dar odchádzajúcemu zamestnancovi? Je takýto dar pre bývalého zamestnanca nepeňažný príjem na zdanenie?

Príjem dosiahnutý z predaja osobného automobilu je posudzovaný ako príjem z predaja hnuteľnej veci.

Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) publikovanou pod č. 253/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 1. 1. 2016 ku komplexnejšej úprave peňažných a nepeňažných plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov. Úpravy tejto problematiky vyplynuli z praxe a riešia nejednoznačné, prípadne nedostatočne upravené situácie v tejto oblasti tak, aby zabezpečili právnu istotu pre dotknutých daňovníkov.

V prvej časti autorka čitateľov všeobecným informáciami uviedla do problematiky, druhá časť je zameraná na daňové a odvodové povinnosti, ktoré vznikajú autorom v súvislosti so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a ďalšími zákonmi.

Od 1. 1. 2016 sa mení spôsob zdaňovania príjmov autorov, pričom príjmy podľa zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (ďalej len „autorský zákon“) (nielen príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie) sa budú zdaňovať daňou vyberanou zrážkou, bez ohľadu na to, či ide o príjmy z vytvorenia diela a podania umeleckého výkonu (tzv. aktívne autorské príjmy), resp. príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (tzv. pasívne autorské príjmy).

Dary najčastejšie poskytujú podnikateľské subjekty a výnimkou nie sú ani malí podnikatelia – fyzické osoby. V podnikateľskej praxi môže nastať aj taká situácia, aj keď len výnimočne, že podnikateľ dar dostane, t. j. dar príjme. Ako má podnikajúca fyzická osoba (ďalej len „podnikateľ“) postupovať pri účtovaní prijatého a poskytnutého daru v sústave jednoduchého účtovníctva, si ďalej ukážeme na príkladoch z podnikateľskej praxe.

Cieľom článku je priblíženie základných situácií, ktoré popisujú postavenie spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným v systéme zdravotného a sociálneho poistenia, a to v nadväznosti na posledné schválené legislatívne zmeny. V praxi veľakrát dochádza k zložitejším prípadom a situáciám, na posúdenie však ktorých sa vyžaduje podrobnejšia analýza, ktorá sa opiera aj o stanoviská dotknutých štátnych inštitúcií.

V príspevku priblížime čitateľom na praktických príkladoch niektoré aspekty zdaňovania príjmov fyzických osôb dosiahnutých z predaja nehnuteľností.

Pôvodne družstevný byt bol vysporiadaný pri rozvode ako prevod členského podielu. Občan–fyzická osoba mal od roku 1990 nájomnú zmluvu s bytovým družstvom ako jeho člen o prenechaní družstevného bytu do užívania. Ako spoločný nájomca uvedeného bytu v zmysle § 703-704 Občianskeho zákonníka bola aj manželka tohto občana – člena družstva. Manželstvo bolo v roku 2006 rozvedené. V októbri 2010 si bývalí manželia vysporiadali na súde spoločný nájom stále ešte družstevného bytu nasledovne: zrušil sa spoločný nájom družstevného bytu, ďalším jediným nájomcom od roku 2010 sa stal manžel, manžel vysporiadal a vyplatil manželke „hodnotu členského podielu k spoločnému nájomnému bytu“ (citácia z uznesenia súdu) stanovenú ako 1/2 z vtedajšej trhovej hodnoty, čo bolo 11 500,00 €, manželke bytová náhrada nepatrila (lebo dostala 1/2 z hodnoty bytu ale v uznesení je to pomenované ako 1/2 hodnoty za členský podiel). Bývalý manžel a neskôr jediný nájomca družstevného bytu získal tento byt v roku 2012 do osobného vlastníctva od bytového družstva zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa zákonov č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní nárokov v družstvách a č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za cenu 600,00 €. Byt v roku 2013 predal za 25 000,00 €. Predaj bytu nie je oslobodený, lebo ho nevlastnil 5 rokov pred predajom. Čo je výdavkom tohto občana – fyzickej osoby pri predaji bytu? Je to len kúpna cena 600,00 € podľa zmluvy o prevodu družstevného bytu s bytovým družstvom alebo aj cena, ktorú musel zaplatiť bývalej manželke vo výške 11 500,00 €, teda spolu výdavky za obstaranie bytu 12 100,00 €? Ako mala postupovať bývalá manželka? Nemusela priznať v roku 2010 príjem vo výške 11 500,00 € a zdaniť ho? Alebo jej príjem bol v roku 2010 oslobodený lebo „predala“ len členský podiel v bytovom družstve a nie nehnuteľnosť? Manželka nemala trvalý pobyt v byte od februára 2008 a byt si vysporiadali medzi sebou v októbri 2010. Ak by išlo pri vysporiadaní medzi manželmi o skutkový stav „predaj 1/2 nehnuteľnosti“ tak by nesplnila podmienku oslobodenia predaja nehnuteľnosti (2 roky trvalého pobytu bezprostredne pred predajom) podľa ZDP platného do 31. 12. 2010.

Osobné motorové vozidlo (zaradené v roku 2004) sme po havárii vyradili z evidencie dlhodobého majetku, keď­že sme obdržali vyjadrenie z poisťovne, že predpokladané náklady na opravu prevyšujú 70 % všeobecnej hodnoty vozidla a škodu na vozidle budú likvidovať ako totálnu škodu. Predmetné vozidlo sme však odpredali, následne sa uskutočnil prepis na nového majiteľa aj na polícii. Ako máme postupovať? Účtovať o škode na účte 549 – Manká a škody a následne o predaji materiálu (účet 642); alebo máme vozidlo vyradiť v zostatkovej cene (účet 541) a účtovať následne o predaji majetku (účet 641)? Fakturácia pri odpredaji osobného auta, pri kúpe ktorého sme si nemohli DPH odpočítať je bez DPH. Ako postupovať v prípade fakturácie použiteľných zvyškov danému záujemcovi, ide o FO – nepodnikateľa, má byť vystavená suma s DPH?

Zanikajúca spoločnosť nám darovala rôzny nábytok za symbolickú cenu 1 euro. Sme povinní oceniť tento nábytok reálnou cenou, zaradiť ho do majetku a hodnotu nábytku zahrnúť do základu dane?

Obchodná spoločnosť si dala vypracovať projekt na získanie finančných prostriedkov z fondov EÚ na výstavbu penziónu pre starostlivosť o starých ľudí. Pred schválením projektu musela preukázať existenciu vlastných zdrojov na jeho zabezpečenie. Obchodná spoločnosť, aby preukázala dostatok vlastných financií, si zobrala úver od inej obchodnej spoločnosti. Za prevod finančných prostriedkov, úveru od inej obchodnej spoločnosti, zaplatila obchodná spoločnosť banke bankový poplatok a obchodnej spoločnosti, ktorá poskytla úver, zaplatila úrok. Projekt následne schválený nebol a obchodná spoločnosť vrátila poskytnutý úver obchodnej spoločnosti, ktorá ho poskytla a opäť zaplatila banke bankový poplatok za prevod týchto finančných prostriedkov – úveru. Možno považovať bankové poplatky súvisiace s prevodom finančných prostriedkov – úveru banke a úrok zaplatený obchodnej spoločnosti za daňový výdavok a účtovať ho priamo do nákladov obchodnej spoločnosti, aj keď projekt nebol schvá­lený?

Príspevok sa zameriava na povinnosti podnikateľských subjektov pri účtovaní nenávratných finančných príspevkov z Európskej únie.

Vzhľadom na to, že zákon o dani z príjmov rozdeľuje príjmy fyzických osôb do štyroch základných druhov a pre každý z nich je ustanovený špecifický spôsob zisťovania základu dane, výpočet základu dane a následne daňovej povinnosti je podmienený správnym zaradením dosiahnutých príjmov ku konkrétnemu druhu príjmov. Zásadu správneho zaradenia príjmov je potrebné dodržať aj pri príjmoch dosiahnutých z predaja bytu.

SZČO má v majetku osobné motorové vozidlo, ktoré vyradí z majetku. Toto vozidlo chce darovať blízkej osobe. Aký je dopad na daň z príjmov, ak ide o vozidlo do 5 rokov od jeho vyradenia?