Ostatné príjmy - strana 2

Od roku 2020 môžu vybrané podnikateľské subjekty zdaniť svoj základ dane výhodnejšou sadzbou dane 15 %, pričom počnúc rokom 2021 touto sadzbou zdaňujú iba základ dane zo zdaniteľných príjmov maximálne 49 790 € za zdaňovacie obdobie. Rovnako od roku 2021 môžu vybraní daňovníci uplatniť niektoré zjednodušujúce daňové výhody, ak spĺňajú podmienky pre režim „mikrodaňovník“. Uvedené výhodné režimy však v praxi spôsobujú niekoľko nejasností a omylov. V článku si vysvetlíme jednotlivé pravidlá podrobnejšie, vysvetlíme vzájomné súvislosti a niektoré omyly z praxe.

Príjmy z predaja nehnuteľností je možné z hľadiska ich zatriedenia pod druh príjmov u predávajúceho fyzickej osoby na účely zdanenia rozdeliť do dvoch skupín, a to ako: príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ak sa predáva nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku [definícia obchodného majetku na daňové účely uvedená v § 2 písm. m) ZDP] daňovníka vykonávajúceho činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti resp. je samotný prenájom nehnuteľnosti poskytovaný na základe živnostenského oprávnenia v súlade s ustanoveniami zákona č. 466/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. [pôjde o klasický príjem z činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia zatrieďovaný medzi príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP], ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP z prevodu vlastníctva nehnuteľností: ak ide o nehnuteľnosti, ktoré boli zaradené v obchodnom majetku daňovníka dosahujúceho príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale v čase ich predaja už boli vyradené z obchodného majetku, pričom od ich vyradenia z obchodného majetku neuplynulo viac ako päť rokov, ak ide o nehnuteľnosti, ktoré sú alebo boli zaradené v obchodnom majetku využívanom v súvislosti s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP, neboli nikdy zaradené v obchodnom majetku, ale nespĺňajú podmienky pre oslobodenie tohto príjmu od dane nastavené v § 9 ZDP.

Predaj alebo prevod majetku platiteľa dane z pridanej hodnoty (DPH) môže mať rôzne dôsledky. Predmetom tohto príspevku nie je predaj podniku alebo časti podniku, ani prevod akcií.

Od 1. marca 2022 platí na Slovensku zákon o podpore v čase skrátenej práce, ktorý má slúžiť na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľov na mzdy zamestnancov v prípade, kedy im v dôsledku vonkajších faktorov nemôžu prideľovať prácu. Aké sú podmienky na získanie podpory a kto sa o ňu môže uchádzať?

Spôsob zdanenia dosiahnutých príjmov a uplatnenie si výdavkov do daňových výdavkov riešia ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Súčasťou najčastejších otázok pri riešení daňovej povinnosti sú aj otázky a prípady riešené v nasledujúcom príspevku.

Účtujeme ako malá účtovná jednotka a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka musíme oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou. Ako stanoviť reálnu hodnotu darovaného majetku – auta? Urobí sa to už pri obstaraní darom, alebo až na konci roka? Aké účtovné zápisy sa v tomto prípade majú robiť? Čo znamená, že reálnu hodnotu je možné stanoviť aj prostredníctvom oceňovacieho modelu?

Spoločnosť eviduje na účtoch 042 – nehnuteľnosť, ktorá bola zhotovená prostredníctvom stavebných firiem. Z vystavených faktúr za práce stavebných firiem bola odpočítavaná daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Následne došlo k neoprávnenému prevodu nehnuteľnosti bývalou zamestnankyňou cez darovaciu zmluvu na ňu a následne bol realizovaný prevod darovacou zmluvou na jej dcéru. Došlo aj k prepisu v katastri. Bývalá zamestnankyňa v súčasnosti vráti nehnuteľnosť spoločnosti, zároveň dôjde aj k prepisu v katastri. Aký je správny režim pri prvom fiktívnom darovaní s ohľadom na DPH? Vznikla v tomto prípade povinnosť odviesť DPH v momente darovania? Za predpokladu, že by táto povinnosť vznikla, bolo by možné na tento úkon nahliadať ako na nulitný a podať dodatočné daňové priznanie?

V súčasnosti zamestnávatelia razia trend zaujať nových zamestnancov cez množstvo poskytovaných nepeňažných plnení – benefitov. Ide o prípady, keď zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť nejaké výhody zamestnancovi, t. j. neukladá mu to ako povinnosť žiadny osobitný predpis, ale on sa sám rozhodne takéto plnenia zamestnancovi poskytovať. Najčastejšími prípadmi sú rôzne dary vo forme napr. mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, zaplatenie nájmu za napr. za športoviská, rekreačné zariadenia, zaplatenie lekárskych preventívnych prehliadok nad rámec povinností zamestnávateľa, zabezpečenie ubytovania, dopravy na pracovisko alebo napr. aj zaplatenie parkovného.

V praxi často nastáva prípad, keď samostatne zárobkovo činná osoba, platiteľ DPH, obstará na účely svojho podnikania osobný automobil, pričom si v plnej či čiastočnej miere uplatnil právo na odpočítanie vstupnej DPH. Neskôr však z rôznych dôvodov (rast podnikania, lepšie znejúce meno či značka firmy, obmedzené ručenie majetkom spoločnosti a pod.) ukončí podnikanie fyzickej osoby a ďalej bude pokračovať prostredníctvom inej právnej formy. Najčastejšie formou spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bude jediným či jedným z viacerých spoločníkov, prípadne aj štatutárnym zástupcom (konateľom). Osobný automobil alebo iný majetok však plánuje využívať aj v podnikaní prostredníctvom novej spoločnosti.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (do 30. 6. 2020 Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu) ako Centrálny koordinačný orgán vydáva dňa 30. 10. 2020 Metodický pokyn k zadávaniu zákaziek s nízkou hodnotou nad 50 000 EUR (ďalej aj „metodický pokyn“) za účelom zabezpečenia jednotného postupu pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou prijímateľmi nenávratných finančných príspevkov (ďalej len „NFP“) v hodnote nad 50 000 EUR bez DPH a ich kontrole/finančnej kontrole zo strany Riadiacich orgánov/Sprostredkovateľských orgánov. V prípade projektov, u ktorých sa neuzatvára zmluva o poskytnutí NFP a NFP sa poskytuje len na základe rozhodnutia o schválení žiadosti o NFP (t. j. v prípadoch, keď prijímateľ a poskytovateľ je tá istá osoba), postupuje Riadiaci orgán obdobne ako v prípade zmluvy o poskytnutí NFP.

Praktickým problémom, ktorý sa najvýraznejšie prejavuje v aktuálnom období ako sekundárny dôsledok krízy vyvolanej pandémiou koronavírusu, je výrazne nižšia tvorba prostriedkov v rámci sociálneho fondu, ako bolo naplánované.

V spoločnosti s r. o. chýbala hotovosť, a preto sa spoločník rozhodol na základe darovacej zmluvy darovať vlastnej spoločnosti finančný dar v marci 2020 vo výške 4 500 €. Tento finančný dar spoločnosť zaúčtovala ako 211/413 – nakoľko bol prijatý v hotovosti. Keďže finančná situácia sa nezlepšila, spoločník potrebuje darovať spoločnosti opäť finančný dar vo výške do 4 000 € v októbri 2020 a vyhotoví novú darovaciu zmluvu. Môže spoločnosť opäť tento dar prijať v hotovosti? Spoločník je zároveň aj SZČO podnikateľ, ale finančný dar dal spoločnosti ako občan – nepodnikateľ. Vyplývajú z toho aj nejaké daňového povinnosti, či už spoločnosti s r. o. alebo SZČO? Ako sa dá v budúcnosti rozpustiť účet 413, ktorý bol vytvorený z prijatých finančných darov? Načo sa dá čerpať? Je rozdiel pri čerpaní v tom, či bol dar poskytnutý v 2015 roku, alebo v 2020 roku? 

V súvislosti s úmrtím spoločníka v spoločnosti s r. o. (50 % podiel) spoločnosť požiadala notárka, ktorá vykonáva dedičské konanie, o určenie hodnoty 50 % podielu firmy. Ako má spoločnosť správne vypočítať hodnotu tohto podielu?

V súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 vláda SR na základe uznesenia č. 111/2020 z 11. 3. 2020 vyhlásila podľa § 8 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v z. n. p. na území Slovenskej republiky 12. 3. 2020 mimoriadnu situáciu. Počas mimoriadnej situácie boli prijaté viaceré opatrenia zamerané nielen na zabránenie šíreniu korona vírusu, ale aj opatrenia, ktorých cieľom bolo zmierniť ekonomické dôsledky uvedenej situácie.

Ministerstvo financií (MF) SR pripravuje návrh zákona o kolektívnom investovaní.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov schváleného vládou SR uznesením č. 178 zo dňa 31. marca 2020 poskytuje finančné príspevky, ktoré sú kategorizované podľa dôvodu, potreby pomoci a vytvára kategórie príspevkov a príjemcov týchto pomocí. Prostredníctvom oficiálnych stránok pomahameludom.sk a neprepustaj.sk možno získať aktuálne informácie, ako požiadať o konkrétny príspevok zaradený do kategórie „Prvá pomoc na udržanie zamestnanosti“ v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie (či núdzového stavu, zatiaľ našťastie iba pri niektorých segmentoch, príp. výnimočného stavu) v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 a aj potrebné formuláre. V súčasnosti (v čase prípravy článku – 5. mája 2020) sú na stránke zverejnené formuláre potrebné na požiadanie o príslušnú podporu z balíka „Prvá pomoc zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom“.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vo svojom ustanovení § 32 presne definuje podmienky, kedy sú fyzické osoby povinné podať daňové priznanie alebo kedy ho povinné podať nie sú.

Povinnosť daňovníka fyzickej osoby (ďalej len „FO“) platiť preddavky na daň v preddavkovom období sa odvíja od výšky poslednej známej daňovej povinnosti. Podľa § 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sú fyzické osoby s príjmamipodľa § 6 ZDP povinné platiť preddavky na daň z príjmov FO v preddavkovom období, ak ich posledná známa daňová povinnosťpresiahla 2 500 €.

Začiatok kalendárneho roka sa považuje v mzdovej učtárni sa jedno z najnáročnejších období. Predchádzajúce zdaňovacie obdobie je potrebné uzatvoriť a otvoriť nové obdobie so zohľadnením výstupov z predchádzajúceho kalendárneho roka. Pri uzatváraní kalendárneho roka v oblasti mzdového účtovníctva je zamestnávateľ povinný každoročne vykonať úkony smerujúce k príprave ročnej mzdovej uzávierky a k príprave ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a pripraviť sa na legislatívne zmeny, ktoré sú platné od 1. 1. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia.

Režimu DPH podliehajú v tuzemsku služby uskutočnené zdaniteľnou osobou v rámci podnikania za predpokladu, že miesto ich dodania je v SR. V príspevku poukazujeme na niektoré špecifické problémy pri uplatňovaní režimu DPH pri poskytovaní umeleckých a kultúrnych služieb.