Osoby povinné a identifikované, registrácia, zdaňovacie obdobie - strana 19

Slovenská firma registrovaná pre DPH na Slovensku si dala v Čechách, vo firme, ktorá nie je platiteľom DPH v Čechách, urobiť metabolický test. Na faktúre nebola rozpísaná DPH, bola tam len uvedená výsledná celková suma. Ide v tomto prípade o samozdanenie?

Pojem prevádzkareň z pohľadu dane z pridanej hodnoty nie je možné stotožniť s pojmom stála prevádzkareň, ktorý poznáme z oblasti dane z príjmov. Hoci oba pojmy na prvý pohľad (a v slovenčine najmä etymologicky) súvisia, ich význam je v mnohých dôležitých detailoch diametrálne odlišný.

Slovenská firma poskytuje na Slovensku službu pre českú firmu, ktorá má IČ DPH na Slovensku (IČ DPH SK4020). Uverejňuje ich inzerát v zborníku vydanom k jarnému semináru. Zborník je vydaný na Slovensku aj seminár sa koná na Slovensku. Kto platí DPH?

V oblasti zdaňovania služieb dochádza od 1. 1. 2010 k výraznej zmene DPH pravidiel. Pôvodné základné pravidlo zdaňovania služieb vychádzalo z princípu zdanenia služby v mieste sídla dodávateľa. Od 1. 1. 2010 zostalo toto pravidlo zachované iba v prípade dodania služieb na súkromné účely. Podľa nového princípu v prípade dodania služieb zdaniteľným osobám na podnikateľské účely, miestom zdaňovania služieb je miesto, kde dochádza ku skutočnej spotrebe, čiže sa vychádza z princípu zdanenia služby v štáte odberateľa služieb.

Má taxikár, platiteľ DPH, ktorý vykonáva taxislužbu najčastejšie na trase Bratislava – Viedeň pre slovenské firmy svoju službu fakturovať s DPH alebo nie?

Podnikateľ dováža tovar z ČR, dodatočne mu za tento tovar dobropisom poskytujú zľavu. Podnikateľ účtuje na účte 504, Jedná sa o samozdanenie alebo ide o službu? Čo v prípade, ak dostane dobropis za nedodaný tovar, tiež je to samozdanenie?

Firma registrovaná na Slovensku, ktorá je platiteľom DPH, vystavuje faktúru ďalšej slovenskej firme, tiež platiteľovi DPH za vykonanú službu – montovanie slnečných kolektorov. Služba bola vykonaná na území Talianska. Má vystavená faktúra obsahovať cenu s DPH?

Najaktuálnejšími zmenami zákona o DPH v praxi zdaniteľných osôb po 1. januári 2010 budú zmeny pravidiel určenia miesta dodania služieb, na ktoré ďalej nadväzujú ďalšie zmeny, a to najmä nová registračná povinnosť, zmena vzniku daňovej povinnosti pri službách a zmena podávania súhrnného výkazu. Autorka sa v článku venuje zmenám súvisiacim s novelou uvedeného zákona.

Hlavným cieľom zmeny zákona o DPH je zmena obratu na registráciu pre daň zdaniteľných osôb, ako jedného z opatrení na prekonanie globálnej finančnej a hospodárskej krízy predovšetkým vo vzťahu k malým a stredným podnikateľom znížením administratívnej náročnosti, a tiež s cieľom vytvoriť priaznivejšie podmienky pre lepšie uplatnenie nimi dodávaných tovarov a poskytovaných služieb na trhu.

Ak zákon o dani z pridanej hodnoty oslobodzuje od dane zdaniteľné obchody, znamená to, že platiteľ dane pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby daň neuplatňuje (oslobodené dodania sa nezdaňujú). Zákon rozlišuje dva druhy oslobodenia od dane podľa toho, či pri oslobodenom dodaní tovaru alebo poskytnutí služby platiteľ dane má alebo nemá nárok na odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb, ktoré použil na oslobodené zdaniteľné obchody. Ak má pri oslobodení od dane platiteľ dane nárok na odpočítanie dane, ide o tzv. pravé oslobodenie, ak platiteľ dane nemá nárok na oslobodenie od dane, ide o tzv. nepravé oslobodenie.

Jednotný postup vo všetkých členských štátoch Európskej únie pri vrátení dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom zabezpečuje Ôsma smernica Rady 79/1072/EHS. Smernica obsahuje pravidlá, podľa ktorých platiteľ dane so sídlom na území niektorého z členských štátov EÚ môže uplatniť nárok na vrátenie dane, ktorá mu bola fakturovaná za dodávku tovaru alebo služby v inom členskom štáte EÚ, alebo ktorú zaplatil za dovoz tovaru do iného členského štátu EÚ. Na základe tejto smernice stanovili všetky členské štáty EÚ vo svojich národných právnych predpisoch podmienky a postup pri vrátení dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom z iných členských štátov EÚ.

Ak slovenský platiteľ prizná daň z pridanej hodnoty z tovaru nadobudnutého z iného členského štátu EÚ a následne si uplatní odpočítanie tejto dane, ide o „samozdanenie“?

Daňový subjekt, platiteľ DPH, registrovaný v Slovenskej republike, vykonáva služby (tlmočenie) pre zahraničný daňový subjekt. Miesto výkonu služby na základe zmluvy je striedavo na území Maďarskej republiky alebo na Slovensku. Má dodávateľ služby účtovať bez DPH v obidvoch prípadoch pre zahraničného odberateľa?

Dani z pridanej hodnoty podliehajú dodávky tovarov a služieb uskutočnené zdaniteľnými osobami. Základom dane je odplata (protihodnota) za dodané tovary a služby. V určitých oblastiach hospodárskej činnosti však uplatnenie základného mechanizmu dane z pridanej hodnoty môže spôsobovať problémy, prípadne viesť k dvojitému zdaneniu.

Oslobodenie od dane s právom na odpočítanie vstupnej dane sa uplatňuje v rámci medzinárodného obchodu, kedy v zásade dochádza k inkasu dane na výstupe zo zdaniteľného obchodu, avšak nie v krajine dodávateľa tovaru, resp. služby, ale v krajine odberateľa. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. upravuje oslobodenie od dane pri dodávkach tovarov a služieb v rámci medzinárodného obchodu a pri dovoze tovaru z tretích štátov v ustanoveniach § 43 až 48.

Základ dane a sadzby dane sú upravené v ustanoveniach § 22 až § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. V týchto ustanoveniach sú prebraté Čl. 73 až 99 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

Vznik daňovej povinnosti znamená, že nastala skutočnosť, ktorou sa splnili právne podmienky na vybratie dane, napr. dodal sa tovar, poskytla sa služba. Samotná platba dane je však odložená až do dňa splatnosti dane. Vznik daňovej povinnosti pri zdaniteľných obchodoch upravujú ustanovenia § 19 až § 21 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.

Jednou z možností eliminácie rizika platobnej neschopnosti odberateľa v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov je využitie rôznych alternatív financovania, napr. faktoringu. Faktoring možno charakterizovať ako zmluvne dohodnutý vzťah medzi dodávateľom tovarov alebo poskytovateľom služieb a faktoringovou spoločnosťou, podľa ktorého dodávateľ postúpi krátkodobé pohľadávky z predaja tovarov alebo poskytnutia služieb faktoringovej spoločnosti, ktorá ich odkúpi, spravuje a inkasuje.

Jednotný postup vo všetkých členských štátoch Európskej únie pri vrátení DPH zahraničným podnikateľom zabezpečuje Ôsma smernica Rady 79/1072/EHS. Smernica obsahuje pravidlá, podľa ktorých platiteľ dane so sídlom na území niektorého z členských štátov EÚ môže uplatniť nárok na vrátenie dane, ktorá mu bola fakturovaná za dodávku tovaru alebo služby v inom členskom štáte EÚ, alebo ju zaplatil za dovoz tovaru do iného členského štátu EÚ. Na základe tejto smernice všetky členské štáty EÚ stanovili vo svojich národných právnych predpisoch podmienky a postup pri vrátení DPH zahraničným podnikateľom z iných členských štátov EÚ.

Dňom vstupu SR do Európskej únie nadobudol účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorého právnym základom je Šiesta smernica Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov. Jednotný výklad ustanovení Šiestej smernice, a tým jednotnú aplikáciu zákonov jednotlivých členských štátov Európskej únie zabezpečujú rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. V nasledujúcom texte sú uvedené vybrané rozsudky Súdneho dvora spolu s ustanoveniami Šiestej smernice a zákona o DPH, ktorých sa týkajú.