Občianske právo - strana 7

Občianske združenia v zmysle § 18 Občianskeho zákonníka sú právnickými osobami a sú zakladané v súlade s ustanoveniami zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v z. n. p. Týmto zákonom sa riadi ich vznik, zánik aj hospodárenie. Občianske združenia zo zákona sa nemôžu zakladať na účely združovania občanov v politických stranách a v politických hnutiach, na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní a na združovanie občanov v cirkvách a náboženských spoločnostiach. Občianske združenie vzniká registráciou na Ministerstve vnútra SR.

V praxi sa často stáva sa často pri činnostiach, ktoré smerujú k hmotnému výsledku, uzatvára zmluva o dielo. Autorka vysvetľuje, ako správne zatriediť príjmy z nej vyplývajúce do príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov.

Zo zmlúv, z dodania tovaru, poskytnutia služby, z bezdôvodného obohatenia, zo spôsobenej škody, ako aj z ďalších právnych skutočností vznikajú záväzkové právne vzťahy, z ktorých veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (dlh). Predmetom plnenia záväzkového vzťahu sú v praxi často peniaze (tzv. peňažné záväzkové vzťahy). Charakter peňažných záväzkov majú všetky záväzky, predmetom ktorých sú peniaze ako zákonné platidlá, bez ohľadu na to, ako záväzky vznikli.

Fyzické osoby a právnické osoby sa môžu po skončení roka rozhodnúť, aby suma do výšky 2 % zo zaplatenej dane z príjmov bola poukázaná konkrétnej PO na zákonom stanovené osobitné účely. Túto problematiku upravuje § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.

Autor vysvetľuje nakladanie s majetkom nadobudnutým v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, používaným na podnikateľskú činnosť.

Jednou z možností ako realizovať svoje podnikateľské zámery je využiť okrem vlastných zdrojov aj cudzí finančný kapitál.

Dohodou účastníkov sa môže zabezpečiť pohľadávka ručením. Ručenie vzniká zmluvou uzavretou medzi veriteľom a ručiteľom, pričom vyhlásenie, ktorým ručiteľ berie na seba povinnosť voči veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník, musí byť písomné.

Zákonník práce rozdeľuje zodpovednosť zamestnanca za škodu na všeobecnú zodpovednosť a osobitnú zodpovednosť. Koncepcia zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu je podstatne odlišná od zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka. Zamestnancom sa pritom v zmysle § 11 Zákonníka práce rozumie fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, resp. v obdobných pracovných vzťahoch (ak tak ustanovuje osobitný predpis, napr. štátna služba, verejná správa) vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo odmenu. Netýka sa to teda napr. štatutárnych orgánov obchodných spoločností, na ktorých sa vzťahuje zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka (pozri napr. § 135a Obchodného zákonníka v prípade konateľov s. r. o.).

Jednou z foriem spoločného podnikania alebo spoločného výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti je podnikanie na základe zmluvy o združení v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V článku sa rozoberá právna úprava započítania pohľadávok a záväzkov a započítanie pohľadávok a záväzkov z daňového a účtovného hľadiska.

V súčasnosti neexistuje priama legislatíva, ktorá by plne upravovala elektronické obchodovanie prostredníctvom internetu. Je však nevyhnutné poznamenať, že všetky aktivity vrátane elektronického obchodovania nesmú prekročiť rámec existujúcej legislatívy. Pri elektronickom obchodovaní je teda nutné prihliadať na logiku platného práva a využívať a aplikovať ju pri posudzovaní špecifík obchodných operácií na internete.

Predkladaná smernica je určená ako vzor pre účtovné jednotky vedúce jednoduché účtovníctvo. Obsahuje základné časti – všeobecne k vedeniu účtovníctva, účtovanie hmotného a nehmotného majetku, účtovanie zásob, vedenie pokladnice, inventarizácia, uzávierkové práce. Prílohu tvorí viacero súvisiacich vzorov.

Nový zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) prináša reštrukturalizáciu, ktorou sa bude na rozdiel od doterajšej úpravy vyrovnania riešiť ekonomické ozdravenie dlžníka v inom a širšom rozsahu. Samotný reštrukturalizačný plán sa bude vypracovávať až po povolení reštrukturalizácie.

čelom predpisu je zabezpečiť riadenie a kontrolu nad postupmi pri spracovaní personálno-mzdovej agendy v zmysle predpisov, ktoré túto problematiku upravujú a v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Ochrana osobných údajov a ochrana jednotlivcov sa zdôrazňujú najmä v súčasnom období, keď väčšina technických operácií a kontaktov medzi jednotlivcami, vládnymi i nevládnymi organizáciami jednotlivých štátov, ako aj rôznymi spoločenskými organizáciami sa realizuje prostredníctvom počítačových sietí v elektronickom prostredí. Ochrana osobných údajov v podmienkach SR vychádza z Čl. 19 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov bol novelizovaný zákonom č. 602/2003 Z. z., zákonom č. 576/2004 Z. z. a naposledy zákonom č. 90/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. 5. 2005. Ostatná novela zákona rešpektuje hodnotiacu správu Európskej komisie z novembra 2003, kde sa v oblasti ochrany osobných údajov požaduje úplné zosúladenie zákona so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov. Z poslednej novely vyplýva jednotlivým subjektom niekoľko povinností, ktoré sú predmetom tohto príspevku.

Ochrana súkromia a s ňou aj osobných údajov predstavuje súčasť základných ľudských práv a slobôd. Ochranu údajov pred zneužitím legislatívne upravuje zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Od 1. 5. 2005 nadobudla účinnosť jeho ostatná novela – zákon č. 90/2005 Z. z., ktorá priniesla do tejto problematickej oblasti významné zmeny.

Od 1. januára 2005 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov – zákon č. 679/2004 Z. z. , okrem Čl. I, § 32 ods. 15 a Čl. III bod 2, ktoré nadobudnú účinnosť až 1. júla 2005.