Občianske právo - strana 4

Chcem kúpiť pozemok (trvalý trávnatý porast, parcela E) od štyroch spoluvlastníkov. Jeden zo spoluvlastníkov je neznámy vlastník a jeho podiel spravuje Slovenský pozemkový fond. Je možné kúpiť spoluvlastnícky podiel tohto neznámeho vlastníka? V prípade, ak je to možné, aký je postup? (Poznámka: Traja podieloví vlastníci s predajom súhlasia.)

V obci pôsobí detský ľudový súbor. Počas prestávky na nácviku dvaja členovia súboru (15, 11) vymýšľali a ten 15-ročný sotil mladšieho pričom ten spadol a zlomil violončelo jedného z členov. Nástroj bol zabalený originálnom tvrdenom obale a bol na mieste pri ostatných nástrojoch. Čiže nebol iba tak niekde položený. Vedúci súboru oznámil deťom, že vzniknutú škodu budú musieť rodičia nahradiť. Ospravedlnenie za vzniknutú škodu a sľub náhrady napísali v SMS komunikácii obidvaja chlapci. Otec staršieho chlapca sa však v telefonickom rozhovore vyjadril, že on na opravu nedá ani cent a nejaký zlámaný nástroj ho nezaujíma. Ako sa majú rodičia domôcť uznania škody a ako majú postupovať aby si vymohli náhradu vzniknutej škody. Cena nástroja bola 1.050,- € na čo však rodičia dieťaťa nemajú doklad, pretože ho kupovali cez vedúceho súboru od člena filharmónie (čiže z druhej ruky). Stačilo by v tomto prípade svedectvo vedúceho súboru, alebo majú mať aj nejaké cenové ohodnotenie od nejakého výrobcu nástrojov, prípadne predajne nástrojov? Odborník na výrobu a opravu nástrojov sa vyjadril, že bude potrebné vymeniť celú prednú dosku violončela (čo môže úplne zmeniť zvuk nástroja), čo môže stáť takmer toľko ako stál nástroj. Ako majú poškodení rodičia postupovať? Majú si opravu zaplatiť sami a vymáhať náhradu škody? Čo v prípade, keď si rodičia detí nechcú priznať vinu svojich detí na spôsobení škody na majetku iného dieťaťa? Môžu si rodičia vymáhať škodu od súboru?

Chcem kúpiť pozemok (trvalý trávnatý porast, parcela E) od štyroch spoluvlastníkov. Jeden zo spoluvlastníkov je neznámy vlastník a jeho podiel spravuje Slovenský pozemkový fond. Je možné kúpiť spoluvlastnícky podiel tohto neznámeho vlastníka ? V prípade, ak sa bude dať, aký je postup ? (traja podieloví vlastníci s predajom súhlasia).

Od 13. júna 2014 je účinný nový zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 102/2014 Z. z.“).

Vláda Slovenskej republiky predložila do Národnej rady SR (tlač číslo 1125) návrh novely Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v z. n. p. s účinnosťou od 1. januára 2015. Ďalej uvádzame vybrané témy tejto pripravovanej novely. V praxi je potrebné používať úplné znenie Obchodného zákonníka po jeho schválení.

Z hľadiska funkcie ­premlčania právna úprava odzrkadľuje vplyv súkromnoprávnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým prináležia práva, ktorá predpokladá iniciatívne správanie subjektov právnych vzťahov pri realizácií svojich subjektívnych práv.

Občan SR uaztvorí  pod svojím rodným číslom mandátnu zmluvu podľa § 566 Obchodného zákonníka s s.r.o. na sumu 2 500 €. Zmluva je uzatvorená 30. 9. 2014 na obdobie od 10/2014-09/2015 na činnosť producenta pri príprave a vývoji filmu. Následne uzatvori dna  1. 10. 2014 s tou istou s.r.o. zmluvu o vytvorení diela a udelení licencie na dramaturgiu diela na inom projekte. Občan nepredpokladá, že by sa do konca roka 2014 podieľal na nejakom projekte a uzatvoril ešte nejaký typ zmluvy podľa Obchodného alebo autorského zákona. Sú tieto činnosti považované za podnikanie alebo ide o príležitostný príjem? Je občan povinný zaregistrovat sa na daňovom úrade ako slobodný podnikateľ? Alebo je povinný vybavit si živnostenské oprávnenie? Sú tieto zmluvy danovým nákladom u s.r.o.? Je občan povinný podať daňové priznanie za rok 2014? Má nárok na uplatnenie nejakých výdavkov? V ktorom riadku DP uvedie tieto prijmy?

V súlade s článkom 36 Ústavy Slovenskej republiky majú zamestnanci právo na odmenu za vykonanú prácu. Uvedené ústavné právo sa premieta aj do ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), napr. do znenia čl. 3 alebo do ust. § 118 Zákonníka práce.

Plánujeme uzatvoriť príkaznú zmluvu zo zahraničnou fyzickou osobou - obsahom má byť vypracovanie posudku. Nie je mi však celkom jasné, či sa príjem z dohodnutej odmeny bude posudzovať ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. - ďalej len "ZDP") alebo ako ostatný príjem (§ 8 ZDP). Ak je závislá činnosť posudzovaná v kontexte závislej práce podľa Zákonníka práce (§ 1, ods. 2 a 3 Zákonníka práce), potom činnosť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy nemôže byť závislou činnosťou (kedže ide o občianskoprávny vzťah). Nie som si ale istá, či sa to dá chápať takto. Ak sa závislosť činnosti posudzuje striktne podľa § 5 ZDP, kto má posúdiť, či konkrétna činnosť upravená v príkaznej zmluve je závislá alebo nie? Ďalšou vecou je potom platenie odvodov na zdravotné a sociálne poistenie z príkaznej zmluvy. Je potrebné tieto odvody odviesť (aj keď ide o zahraničnú osobu poistenú v inej krajine?).

Ochrana osobných údajov sa opäť raz nezanedbateľne zmenila. Iba 9 a pol mesiaca bol účinný nový zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), kým bol novelizovaný.

Pôvodne družstevný byt bol vyporiadaný pri rozvode ako prevod členského podielu. Občan FO mal od roku 1990 nájomnú zmluvu s bytovým družstvom ako jeho člen o prenechaní družstevného bytu do užívania. Ako spoločný nájomca uvedeného bytu v zmysle § 703-704 Občianskeho zákonníka bola i manželka tohto občana - člena družstva. Manželstvo bolo v roku 2006 rozvedené. V 10/2010 si bývalí manželia vysporiadali na súde spoločný nájom stále ešte družstevného bytu nasledovne: 1. zrušil sa spoločný nájom družstevného bytu, 2. ďalším jediným nájomcom od roku 2010 sa stal manžel, 3. manžel vyporiadal a vyplatil manželke „hodnotu členského podielu k spoločnému nájomnému bytu“ (citácia z uznesenia súdu) stanovenú ako 1/2 z vtedajšej trhovej hodnoty čo bolo 11 500,00 €, 4. manželke bytová náhrada nepatrila (lebo dostala 1/2 z hodnoty bytu ale v uznesení je to pomenované ako 1/2 hodnoty za členský podiel). Bývalý manžel a neskôr jediný nájomca družstevného bytu získal tento byt v roku 2012 do osobného vlastníctva od bytového družstva zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa zákonov č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní nárokov v družstvách a č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za cenu 600,00 €. Byt v roku 2013 predal za 25 000,00 €. Predaj bytu nie je oslobodený, lebo ho nevlastnil 5 rokov pred predajom. Otázky: 1.) Čo je výdavkom tohto občana FO pri predaji bytu? Je to len kúpna cena 600,00 € podľa zmluvy o prevodu družstevného bytu s bytovým družstvom alebo aj cena, ktorú musel zaplatiť bývalej manželke vo výške 11 500,00 €, teda spolu výdavky za obstaranie bytu 12 100,00 € ? 2.) A ako je resp. bola na tom bývalá manželka? Ona nemusela priznať v roku 2010 príjem vo výške 11 500,00 € a zdaniť ho? Alebo jej príjem bol v roku 2010 oslobodený lebo „predala“ len členský podiel v bytovom družstve a nie nehnuteľnosť? Manželka nemala trvalý pobyt v byte od 02/2008 a byt si vysporiadali medzi sebou v 10/2010. Ak by išlo pri vysporiadaní medzi manželmi o skutkový stav „predaj 1/2 nehnuteľnosti“ tak by nesplnila podmienku oslobodenia predaja nehnuteľnosti (2 roky trvalého pobytu bezprostredne pred predajom) podľa zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2010.

Futbalový klub vykonáva svoju činnosť v rámci vlastných stanov a platných noriem Slovenskej republiky. K dobrému fungovaniu futbalového klubu sú potrebné financie, ktoré klub získava v prvom rade od obce formou dotácii. Ďalšie príjmy má z členských príspevkov, zo vstupných zo zápasov, z 2 % dane a sponzorských darov. Musí futbalový klub podať daňové priznanie?

Pred 30 rokmi po smrti matky som zdedila ornú pôdu mimo miesta bydliska v celkovej výmere 1 944 m2. Doteraz som ho prenajímala družstvu príslušnej obce za symbolickú sumu 18 € ročne. Rozmýšľam o predaji pôdy. Chcela by som vedieť aké budem mať odvodové povinnosti voči daňovému úradu, Soc. a zdrav. poisťovni v prípade získania 1 500 €.

Zamestnávateľ mal v úmysle povoliť zamestnancovi použiť súkromné motorové vozidlo na pracovné cesty v zmysle § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Doteraz v podobných prípadoch zamestnávateľ vyžadoval okrem kópie technického preukazu aj doklady k preukázaniu, že vozidlo je havarijne poistené. Avšak tento zamestnanec svoje vozidlo havarijne nepoisťuje. Aké riziká a nepríjemnosti by firme hrozili v prípade poistnej udalosti, keby urobila v tomto prípade výnimku, resp. by od tejto podmienky pre zamestnancov upustila? Zamestnanec je ochotný vzdať sa akýchkoľvek nárokov voči firme v prípade vzniku poistnej udalosti. Bolo by toto jeho vyhlásenie právne účinné?

V maloobchodnej predajni spracúvame osobné údaje zákazníkov na účely uzatvárania zmlúv Quatro - predaj tovaru na splátky. Sme povinní registrovať takýto druh spracovania osobných údajov? Podlieha tento druh spracovania údajov registrácii informačného systému?

Chcela by som Vás poprosiť o odbornú podporu k správnemu aplikovaniu  ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje definíciu pojmu „blízka osoba“. Dostala som od poslancov úlohu posúdiť a preveriť prevod nehnuteľností vo vlastníctve obce na iné osoby, konkrétne na synovca pána starostu. Prevod sa uskutočnil v druhej polovici r. 2010. Ja som do svojej správy z kontroly uviedla, že syn brata pána starostu je blízkou osobou voči starostovi a preto nadobudnutie  obecného majetku bol v rozpore s § 9a ods. 6 písm. g). zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa môjho názoru synovec starostu mohol nadobudnúť majetok obce len na základe obchodnej verejnej súťaže.

Zaujíma nás stanovisko týkajúce sa vlastníctva schátralej stavby, ide o časť existujúceho pôvodne rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom a príslušenstvom v roku 1979 vyvlastnená v prospech Slovenskej socialistickej republiky v správe MNV L. pre výstavbu obchodného strediska, ktorá bola pojatá do plánu na uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva. Po uskutočnení výstavby obchodného strediska bolo toto stredisko hospodárskou zmluvou uzavretou dňa 1. 11. 1988 medzi MNV L. a Jednotou SD, P. odovzdané do vlastníctva Jednoty SD, P. Hospodárskou zmluvou uzavretou dňa 1. 10. 1988 medzi ONV P. a Jednotou SD, P. bolo zriadené pre Jednotu SD, P. právo trvalého užívania pozemku, na ktorom bolo vybudované obchodné stredisko. Na uvedenom pozemku ale zostala časť stavby rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom vyvlastnená pre výstavbu obchodného strediska. Predmetný pozemok si Jednota SD, P. v roku 2003 majetkoprávne vysporiadala do vlastníctva kúpnou zmluvou uzavretou medzi SR zastúpenou OÚ v P. bez ťarchy existujúcej časti stavby rodinného domu. Časť rodinného domu, ktorá bola spolu s pozemkom určeným pre výstavbu obchodného strediska v roku 1979 predmetom vyvlastňovacieho konania sa do toho času na pozemku nachádza, nie je v katastri nehnuteľností evidovaná, či už ako stavba alebo ťarcha na pozemku, a ani nebola predmetom prevádzaných nehnuteľností, či hospodárskej zmluvy alebo kúpnej zmluvy. Stavba sa nachádza na verejne prístupnom pozemku, je v zlom technickom stave a ohrozuje život a zdravie osôb, preto je nevyhnutné nariadiť jej odstránenie.

Manželka rodinného známeho zdedila byt po svojej matke. Byt bol v dedičskom konaní ohodnotený na 12 000 €. Tento byt bol následne predaný v hodnote 16 000 €. Poručník užíval byt v osobnom vlastníctve viac ako 5 rokov. Dedenie bolo v priamom rade na dcéru poručníka, čiže v tomto prípade bol zachovaný reťazec dedenia v priamom rade, nehnuteľnosť bola v osobnom vlastníctve viac ako 5 rokov. Je príjem z predaja uvedeného bytu oslobodený od dane a odvodov alebo treba zaplatiť daň a odvody? Ak treba zaplatiť daň a odvody, platí sa to z predajnej ceny alebo z rozdielu ceny predajnej a ceny ohodnotenej? Daň a odvody treba dokedy zaplatiť?

Stavebník oznámil na stavebný úrad stavebné úpravy oplotenia súčasťou ktorého je aj bránka umožňujúca vstup na vlastný aj susedov pozemok. Keďže pozemok stavebníka je široký len cca 35 cm, majiteľ susedného pozemku po ktorom sa doteraz pohyboval stavebník s tým už nesúhlasí, pretože sa pohybujú po jeho pozemku nielen počas stavebných prác ale kedykoľvek aj v minulosti. Vlastník dotknutého pozemku písomne požiadal stavebníka aby nebudoval bránu k jeho pozemku a kópiu zaslal na stavebný úrad. Stavebník sa ústne vyjadril že tam kde bola bránka nebude budovať ani plot a ostane tam voľný prechod. S týmto riešením nesúhlasí vlastník susedného pozemku. Pozn.: Stavebník má hlavný vchod na pozemok zabezpečený z verejnej komunikácie. Ako má ďalej postupovať stavebný úrad? K otázke boli následne pripojené nasledovné podklady: snímka z pozemkovej mapy so zakreslením trasy oplotenia a bránky, ohlásenie stavebných úprav/udržiavacích prác, ktoré stavebníčka datovala dňa 19. 4. 2013 a na obecný úrad bolo doručené dňa 24. 4. 2013, podanie spoluvlastníka susednej nehnuteľnosti zo dňa 7. 5. 2013 zaslané stavebníčke a na vedomie obci ako stavebnému úradu (na obecný úrad doručené dňa 7. 5. 2013); z obsahu podania vyplýva, že ide o námietky a pripomienky suseda proti uskutočneniu stavebných úprav oplotenia.

Vykonávam povolanie lekára. Zamestnávateľ (fakultná nemocnica) si pre kontrolu dochádzky a pohybu osôb na pracovisku žiada odtlačok mojej ruky - prstov. Má právo zamestnávateľ žiadať moje biometrické údaje? Akým kontrolným mechanizmom mi vie zaručiť, že tieto údaje nebudú zneužité, resp. aj po rozviazaní pracovného pomeru použité ďalej? Existuje nejaká právna úprava, ktorá mi umožňuje požiadať  zamestnávateľa o napr. čipovú kartu (bez odtlačkov prstov?)