Občianske právo - strana 3

Agentúrne zamestnávanie predstavujeflexibilnú formu zamestnávania, pri ktorej dochádza k dočasnému prideleniu zamestnancov k inému, tzv. užívateľskému zamestnávateľovi. Užívateľský zamestnávateľ s dočasne umiestnenými zamestnancami neuzatvára pracovnú zmluvu, ale si zamestnancov „prenajíma“ od iného zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania.

Predaj tovaru a služieb zákazníkom cez internet sa v súčasnosti teší čoraz väčšej obľube. V zásade ide o predaj tovaru a služieb s využitím informačných a komunikačných technológií a webových aplikácií v sieti internet, pričom tento predaj sa uskutočňuje medzi predávajúcim, ktorým je prevádzkovateľ e-shopu a zákazníkom. Ide o uzavretie zmluvy na diaľku, pričom za účelom uzavretia tejto zmluvy dochádza medzi oboma stranami k výmene informácií, medzitým aj k poskytnutiu osobných údajov zákazníka.

Je možné s ohľadom na GDPR uverejňovať fotografie hrobových miest na našom virtuálnom cintoríne? Na webovej stránke v spoločenskej rubrike obec uverejňuje tohtoročných jubilantov v tvare meno, priezvisko a mesiac jubilea. Je možné v takomto tvare zverejňovanie s ohľadom na platnú GDPR?

Dňa 4. 5. 2016 bolo v úradnom Vestníku Európskej únie uverejnené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. 4. 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie je označované aj ako GDPR (General Data Protection Regulation).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. 4. 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „Nariadenie“ alebo „GDPR“) ustanovuje prevádzkovateľom povinnosť prijať primerané technické a organizačné opatrenia s cieľom zaistiť úroveň bezpečnosti spracúvania osobných údajov primeranú riziku tohto spracúvania.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. 4. 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), ktoré nadobudne účinnosť 25. 5. 2018 (ďalej len „Nariadenie“ alebo „GDPR“) ustanovuje určitým prevádzkovateľom a sprostredkovateľom povinnosť určiť zodpovednú osobu.

Zdedila som byt v r. 2013 , zabudla som nahlásiť nové odberné miesto ako občan v roku 2013 a zároveň preukázať nárok na oslobodenie, nakoľko platím poplatok RTVS na moje meno v mieste kde bývam .Prišla mi výzva na nedoplatok.Už som zistila, že môžu vymáhať len 3 roky spätne . Nedá sa odvolať na tvrdosť zákona, keďže som si len nesplnila oznamovaciu povinnosť prihlásiť sa a zároveň preukázať oslobodenie , v skutočnosti ak by som tak urobila by som neplatila 2x poplatky ale len raz.

Môže občan, ktorý je zároveň zamestnancom pracujúcim vo verejnom záujme (552/2003 Z. z.) napr. prednosta obce, matrikárka, pedagóg, účtovník, kuchárka, požiadať obec/mesto o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. § 9 odst. 3? Môže občan sprístupnené informácie zverejniť? Môže byť zamestnanec organizácie následne (na základe sprístupnenia/prípadne zverejnenia informácií) u zamestnávateľa postihovaný? Je v nejakom konflikte záujmov?

Zamestnávateľ má vypracovaný pracovný poriadok organizácie, ktorý však nie je zverejnený a prístupný zamestnancom. Ak sa zamestnávateľ pri komunikácii so zamestnancom dožaduje dodržiavania pracovného poriadku, nemal by byť zamestnanec najprv s PP oboznámený a PP zamestnancom prístupný? Dochádza k porušeniu Zákonníka práce § 84 ods. 3, 4? Môže sa zamestnávateľ (pri oznámení predsedu ZO OZPŠAV, že dokumenty, týkajúce sa zamestnancov sa nezverejňujú) odvolávať na pracovný poriadok na stránke minedu.sk, ktorý je údajne platný pre všetkých zamestnancov školstva bez rozdielu, bez ohľadu na to, či má alebo nemá vypracovaný pracovný poriadok vlastnej organizácie? Zamestnancom nie sú prístupné ani iné dokumenty (napr. kritériá na pridelenie osobného príplatku - majú tvoriť prílohu KZ). Môže zamestnávateľ určiť v pracovnom poriadku zákaz bežnej komunikácie medzi zamestnancami? 

Dňa 4. mája 2016 bolo v úradnom Vestníku Európskej únie uverejnené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. 4. 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie býva často označované aj ako GDPR (General Data Protection Regulation).

V areáli školy je postavený bytový dom (bývalá učiteľská bytovka), ktorá je napojená na školský vodovod s osobitnou vetvou a vodomerom. Vodári odpisujú odber vody iba z hlavného vodomeru školy. Odobratú vodu z vetvy, kde je napojená bytovka bude odpisovať poverený obyvateľ bytovky a oznamovať škole. Následne po zaslaní vyúčtovacej faktúry vodárňami za určité obdobie bude škola posielať oznámenie o výške platby za odobratú vodu bytovky poverenému obyvateľovi. Tento po rozrátaní medzi jednotlivé byty a vysporiadaní úhrad, pošle celú sumu platby za vodu na účet školy. Aký písomný druh dokumentu má byť uzatvorený medzi školou a uvedeným povereným obyvateľom bytovky (zmluva, dohoda, ...)? Je správny postup, ak by škola nevystavovala OF, ale poslala iba oznámenie o výške platby za odobratú vodu, ak nebude podpísaný žiadny dokument, iba ústna dohoda?

Národná rada SR dňa 21. mája 2015 schválila nový Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý bol v Zbierke zákonov publikovaný ako zákon č. 160/2015 Z. z. Predmetný zákon je účinný od 1. júla 2016, t. j., že od tohto dátumu sa aplikuje v civilných sporových konaniach na súdoch.

Od 1. 7. 2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý schválila Národná rada SR dňa 21. 5. 2015. Právna úprava civilného sporového procesu obsiahnutá v CSP nahradila dovtedajšiu právnu úpravu podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v z. n. p. (ďalej len „OSP“).

Cloud computing možno definovať ako poskytovanie služieb alebo aplikácií nainštalovaných na serveroch v prostredí siete internet s tým, že používatelia k nim môžu pristupovať napríklad prostredníctvom webového prehliadača alebo klienta danej aplikácie a môžu ho používať z akéhokoľvek miesta. Klienti teda majú k dispozícii služby na požiadanie bez veľkých kapitálových investícií a majú prístup ku svojim údajom kdekoľvek, kde je internetové pripojenie.

Jednou z najdôležitejších súčastí systému sociálneho poistenia je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Od 1. januára 2004 sa nemocenské poistenie systémovo rozdelilo na časovo krátkodobú a časovo dlhodobú dočasnú pracovnú neschopnosť (ďalej aj „DPN“).

V prvej časti článku autorka čitateľov uviedla do problematiky systému správneho súdnictva vysvetlením pojmov ako sú napr. príslušnosť súdov na konanie, účastníci správneho súdneho konania, postavenie a pôsobnosť prokurátora v správnom súdnom konaní, podanie žaloby, typy žalôb, náležitosti podania a jeho nedostatky a podobne. Druhá časť pokračuje a uzatvára tému.

Zdedil som pozemok, v ktorom mám podiel 1/2. Chcem odkúpiť od podielového spoluvlastníka druhú polovicu. Spadala by odkupená polovica do bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko som ženatý? Resp., ako uzatvoriť kúpnu zmluvu alebo ako postupovať, aby som bol výlučným vlastníkom pozemku?

Občianske združenie so sídlom v Slovenskej republike organizuje školenie-seminár „Sexuálna výchova u postihnutých detí“. Prednášajúca lektorka je podnikateľka z Českej republiky. Hlavným cieľom občianskeho združenia podľa stanov je sociálna a edukačná práca s postihnutými deťmi vrátane organizácie školení a seminárov v oblasti starostlivosti a práce s deťmi so špeciálnymi potrebami. Predmetný seminár je určený nielen pre členov združenia, ale aj pre verejnosť (rodičov detí so špeciálnymi potrebami) a podmienkou účasti je zaplatené vstupné. Považuje sa občianske združenie za zdaniteľnú osobu v zmysle § 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a teda je povinné registrovať sa pre DPH podľa § 7a zákona o DPH?

Žalobca aj žalovaný sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty (DPH), vo výpočte sa uvádza nájomné za užívanie zariadenia za určité obdobie, ktoré sa vymáha súdnou cestou. Takže si potrebujeme upresniť, či tam máme uvádzať DPH alebo nie, konkrétne pri sumách X a Y uvádzaných v texte žaloby. Vec: Žaloba na vydanie sumy X € z titulu úmyselne získaného neoprávneného majetkového prospechu – návrh na vydanie platobného príkazu vo výške X €. .........., svoje nároky žalobca uplatňuje týmto podaním, žiada od .......... do ......... 2015 za používanie energetických zariadení sumu X € / rok / ekvivalent X / 12 € / mesiac, čo je spolu od ......... do ....... 2015 spolu ........ rokov a .......... mesiacov, teda spolu suma X €. Na základe uvedených skutočností preto navrhujeme, aby súd vydal rozhodnutie, platobný príkaz, ktorým zaviaže žalovaného, v prospech žalobcu, k úhrade neoprávneného majetkového prospechu získaného bezprávne podloženým používaním energetického zariadenia k svojej podnikateľskej činnosti, a to za obdobie od .... do ... 2015, a to za užívanie sumu X € + DPH 20 %, ako i k úhrade súdneho poplatku a trov právneho zástupcu vo výške Y €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti platobného príkazu.

V roku 2013 som požiadala obec o zaradenie pozemku (parcela č. .....) do navrhovaného zastavaného územia obce, resp. územia vhodného na zastavania, a to formou zmluvy, za čo som zaplatila zálohu pomernej časti ceny za zhotovenie zmeny 800 €. Avizovaná úprava, zmena územného plánu obce sa konala až v 2/2015. Na stránke obce je zverejnený nový územný plán, kde som sa dozvedela, že do územného plánu bola zaradená iba polovica môjho pozemku. Do dnešného dňa som od obecného úradu nedostala žiadne písomné vyjadrenie k dôvodu nezaradenia celej parcely do územného plánu, ale iba jej polovice. Nevidím rozumný dôvod nezaradiť ho do navrhovaného zastavaného územia obce, nakoľko všetky pozemky susediace s uvedeným pozemkom už sú zakreslené v územnom pláne obce. Ako môžem postupovať ak nesúhlasím s rozhodnutím obce? Do dnešného dňa som nedostala ani preplatok finančných prostriedkov, keďže som zálohu zaplatila v sume zodpovedajúcej zaradeniu celého pozemku do územného plánu obce. Môžu poslanci a poverení zamestnanci obce postupovať tak, že bez uvedenia dôvodu zaradia do územného plánu obce iba časť pozemku? Musia alebo nemusia poslať písomné vyjadrenie k zaradeniu (nezaradeniu) pozemku do územného plánu obce? Môže zamestnanec stavebného úradu odmietnuť podať informácie (vysvetlenie) o danej veci môjmu manželovi s odôvodnením, že bude komunikovať iba s osobou, ktorá podala žiadosť? Môže mi dopredu určiť koľko domov budem môcť v budúcnosti na pozemku postaviť?