Občianske právo - strana 2

Chcela by som poprosiť o odborné posúdenie situácie, o ktorej som sa dozvedela ako hlavná kontrolórka. Dostala som informáciu, že občan obce zvažuje o svojej kandidatúra na poslanca obecného zastupiteľstva. Tento občan bol v minulosti trestaný, a strávil tri roky vo väzení. Zvyšok trestu mu odpustili za dobré správanie, ale stále je v podmienke. Moja otázka znie, či môže tento občan kandidovať za poslanca OZ obce?

Počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ disponuje množstvom osobných údajov zamestnanca. Po skončení pracovného pomeru právny vzťah zamestnanca a zamestnávateľa zaniká, v databázach a informačných systémoch zamestnávateľa však množstvo osobných údajov zamestnanca ostáva. Predkladaný príspevok sa zameriava na právo zamestnanca byť u svojho bývalého zamestnávateľa zabudnutý vo vzťahu k používaniu informačných technológií, konkrétne e­mailovej adresy a obsahu e­mailového konta. Prís­pevok dáva odpovede na najčastejšie kladené otázky, t.j. či je zamestnávateľ povinný zrušiť pracovný e­mail zamestnanca po skončení pracovného pomeru a či dochádza k porušeniu ochrany osobných údajov, ak zamestnávateľ nezruší pracovný e­mail bývalého zamestnanca. Príspevok tiež vysvetľuje, ako sa môže bývalý zamestnanec domáhať porušenia ochrany osobných údajov v prípade, že zamestnávateľ nezruší jeho pracovnú e­mailovú adresu po skončení pracovného pomeru.

Legislatívny rámec pre sektor sociálnej ekonomiky, vrátane sociálnych podnikov, s účinnosťou od 1. 5. 2018 vytvára zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnej ekonomike“). Sociálnou ekonomikou je súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.

V prípade zdaniteľných obchodov súvisiacich s novými dopravnými prostriedkami v rámci Európskych spoločenstiev sa uplatňuje výnimka zo všeobecných pravidiel zdaňovania daňou z pridanej hodnoty. Nové dopravné prostriedky sa vždy zdaňujú v štáte určenia (spotreby).

Aký vplyv na vlastnícke právo kupujúceho k osobného automobilu bude mať skutočnosť, keď si kupujúci po odstúpení od kúpnej zmluvy  (s predávajúcim sa po doručení odstúpenia od zmluvy nijako nedohodol) neuplatní svoje právo na súde? 

V poslednej dobe sa pravidelne objavujú otázky, či je zamestnávateľ oprávnený vydať svojim zamestnancom pokyn, ktorým im ukladá povinnosť absolvovať testovanie na Covid-19. Toto testovanie zorganizuje zamestnávateľ a uhradí náklady s ním spojené.

(dokončenie z predchádzajúceho čísla) V októbrovom čísle časopisu sme uverejnili prvú časť článku, ktorý sa venoval téme fakturácie odškodnení a rôznych náhrad vo vzťahu k DPH. V tomto čísle...

Občianske združenie nemalo za minulý rok žiadne príjmy a tiež ani žiadne výdavky. Podľa § 41 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. nemusí podať daňové priznanie pre právnické osoby. A ako je to s účtovnou závierkou? Ak nepodáva daňové priznanie, tak nezostavuje ani účtovnú závierku? Ak dobrovoľne podá daňové priznanie a zostaví účtovnú závierku – musia byť jej prílohou aj poznámky? Aký druh výkazu podáva? Môže sa zatriediť ako mikro účtovná jednotka? Platí ustanovenie tohto zákona aj pre neziskové organizácie a nadácie?

Možno vziať odstúpenie od zmluvy späť, keby si to kupujúci rozmyslel? Ide o odstúpenie kupujúceho od kúpnej zmluvy (auta), uzavretej medzi kupujúcim (spotrebiteľom) a predávajúcim (podnikateľom) podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p., ktoré bolo doručené predávajúcemu.

Možno vziať odstúpenie od zmluvy späť, keby si to kupujúci rozmyslel? Ide o odstúpenie kupujúceho od kúpnej zmluvy (auta), uzavretej medzi kupujúcim (spotrebiteľom) a predávajúcim (podnikateľom) podľa Obchodného zákonníka, ktoré bolo doručené predávajúcemu. 

Dňa 25. 5. 2018 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. 4. 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „nariadenie GDPR“).

Začiatkom roka vstúpila do platnosti Smernica EÚ 2019/2161, ktorá modernizuje a zvyšuje úroveň pravidiel ochrany spotrebiteľa v EÚ a má za cieľ zabezpečiť ich súlad s digitálnym vývojom. Smernica prináša množstvo nových povinností najmä pre oblasť e-commerce.

Môže spoločenstvo vlastníkov bytov zakázať jednému z majiteľov bytov podnikateľskú činnosť (ubytovacie služby) v byte, ktorý je súčasťou bytového domu? Byt je v osobnom vlastníctve podnikateľa, ktorý chce prevádzkovať ubytovacie služby. A ako by to bolo, keby byt bol vo vlastníctve s.r.o.?

Opatrenia, ktoré sú zavádzané od potvrdenia ochorenia COVID 19 zasahujú nielen do pracovnoprávnych vzťahov. Mnohí zamestnanci začali pracovať z domu, formou tzv. home office. Home office ako inštitút nebol v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) bližšie rozpracovaný, a to do času prijatia zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 66/2020 Z. z.“).

Zmluvou o prevzatí dlhou sa dohodli veriteľ, pôvodný dlžník a preberajúci dlžník o prevzatí dlhu z pôvodného dlžníka na preberajúceho dlžníka podľa  § 531 Občianskeho zákonníka a nasl., pričom v zmluve neuviedli splatnosť dlhu. Ako správne postupovať pri účtovaní o tejto zmluve: 1. u veriteľa, keď nie je uvedený dátum splatnosti dlhu? Môže sa akceptovať pôvodná splatnosť ako bola u pôvodného dlžníka? 2. u pôvodného dlžníka? 3. u preberajúceho dlžníka? Prílohu zmluvy tvorí kniha pohľadávok, kde je uvedený dátum splatnosti. Zmluva o prevzatí dlhu sa uzatvorila 18. 11. 2019, ale dlh po splatnosti je už dlhšie ako 360 resp. 720 dní. Môže veriteľ v tomto prípade tvoriť opravnú položku k pohľadávke, ak v zmluve o prevzatí dlhu nie je dátum splatnosti a zmluva sa uzatvorila 18. 11. 2019?

Ako by mal kupujúci ďalej postupovať, keď odstúpil od kúpnej zmluvy nového auta, ktoré kupoval minulý rok (je tam 5 ročná záruka) od ...... s.r.o.? Písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo predávajúcemu doručené poštou doporučenie s doručenkou. Kupujúci ako dôvod odstúpenia uviedol § 48 ods. 1 a 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo auto v priebehu prvého roka opravované už 5krát (spolu 3 rôzne chyby a zároveň 1 chyba sa opakovala 3krát). Auto nemá ani rok. Opravy vykonala autorizovaná opravovňa. Za poslednú sme si však už museli zaplatiť, ak sme chceli doklad o oprave. Kupujúci v odstúpení vyzval predávajúceho na vrátenie kúpnej ceny do 10 dní od doručenia odstúpenia s uvedením čísla účtu, na základe čoho mu kupujúci vráti automobil. Predávajúci sa mu zatiaľ neozval, nijako ho nekontaktoval. Ako by mal kupujúci ďalej postupovať? A čo keď sa v najbližšej dobe (dokým sa tento problém s odstúpením od zmluvy vyrieši) auto opäť pokazí, kto bude hradiť opravu, predávajúci či kupujúci? Platí na auto po odstúpení od kúpnej zmluvy stále 5 ročná záruka?

Pri spracúvaní osobných údajov dochádza k zásahom do základných práv a slobôd jednotlivcov. V súčasnosti sa otvára množstvo verejných diskusií na túto tému, ktoré smerujú predovšetkým k posúdeniu, či niektorý zásah nie je neprimeraný vzhľadom na chránený záujem alebo dokonca protiprávny. V podobnom duchu dochádza k stretom aj na politickej scéne. Takéto spory budú vznikať pravdepodobne častejšie, ako sme zvyknutí a neraz skončia na súdoch, vrátane Ústavného súdu SR, ako je avizované aj v prípade ustanovení čl. IV zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (tzv. špehovacia novela v rámci lex korona).

Je možné podpísať zmluvu o prevzatí dlhu uzatvorenú podľa § 531 Občianskeho zákonníka ešte predtým, ako dlh reálne vznikne - pred skočením pracovného pomeru? Budúci zamestnávateľ (ako preberajúci dlžník) má k dispozícii len Vyúčtovanie nákladov aktuálneho zamestnávateľa zamestnanca, ktorého plánuje prijať do pracovného pomeru, kde je uvedené, že zamestnanec (pôvodný dlžník) požiadal zamestnávateľa (veriteľa) o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu napr. 17.01.2020 v dôsledku čoho zamestnanec nesplnil záväzok vyplývajúci mu z uzatvorenej pracovnej zmluvy (vzhľadom na predpoklad dohody o ukončení PP k uvedenému dňu: 17.01.2020) zotrvať u zamestnávateľa (veriteľa) v pracovnom pomere po dohodnutú dobu. Zamestnanec bol vyzvaný v uvedenom Vyúčtovaní nákladov na vrátenie nákladov, ktoré zamestnávateľ (veriteľ) za zamestnanca (pôvodného dlžníka) uhradil. Môže byť medzi budúcim zamestnávateľom ako preberajúcim dlžníkom a zamestnancom tretej osoby ako pôvodným dlžníkom a zamestnávateľom zamestnanca ako veriteľom uzatvorená zmluva o prevzatí dlhu už dňa 14.01.2020, t.j. skôr ako sa pracovný pomer skončí? (zatiaľ je tam len predpoklad skončenia PP) Má byť prílohou zmluvy o prevzatí záväzku v tomto prípade pracovná zmluva a Vysporiadanie nákladov či stačí uviesť ako prílohu len Vysporiadanie nákladov? (Zmluva o prevzatí dlhu sa zverejňuje v CRZ) Môže byť obsahom zmluvy o prevzatí dlhu, ktorá je odplatná aj záväzok pôvodného dlžníka zotrvať u preberajúceho dlžníka po určitú dobu v pracovnom pomere alebo uhradiť preberajúcemu dlžníkovi sumu, ktorú preberajúci dlžník za pôvodného dlžníka uhradil veriteľovi?

Od 1. marca 2019 je účinný zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o whistleblowingu“). Predmetný zákon nahrádza zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2014 Z. z.“).

Slovenská s.r.o. má jedného spoločníka A. Spoločnosť má dvoch konateľov, konateľa A (ide o jediného spoločníka A) a konateľa B (konateľ B nie je spoločníkom). Každý konateľ spoločnosti koná samostatne. Ide o slovenských rezidentov. Osoba A chce predať svoj obchodný podiel v spoločnosti a chce sa aj vzdať funkcie konateľa v prospech kupca C. Kupec C bude jediným spoločníkom spoločnosti a bude aj konateľom namiesto osoby A. Funkcia konateľa B zostáva nedotknutá. Táto s.r.o. v minulosti požiadala o spotrebný úver, ktorý spláca dodnes. Takže úverová zmluva (právny vzťah) bola medzi spoločnosťou a finančnou inštitúciou. Spoločnosť má nedoplatok voči ZP a SP. Spoločnosť voči daňovému úradu nemá nedoplatok. Kupujúci C nemá žiadny nedoplatok. Môže osoba A predať hore uvedeným spôsobom spoločnosť, aj keď úver nie je splatený a spoločnosť má nedoplatok voči poisťovní? Môže finančná inštitúcia od spoločníka A, ako od fyzickej osoby, požadovať splatenie úveru, čiže má nárok prostredníctvom exekúcie aj na súkromný majetok fyzickej osoby A, alebo inštitúcia má nárok len na majetok firmy (napr. blokovanie firemného účtu, firemného majetku...atď..)?