Miesto dodania tovaru a poskytnutia služby, miesto plnenia - strana 4

Spĺňajú zľavové kupóny zakúpené prostredníctvom stiahnutej aplikácie definíciu „elektronickej služby“ podľa § 16 ods. 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, článku 7 ods. 1 a 2 vrátane prílohy 1 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011? (Klient prostredníctvom internetu stiahne bezplatnú aplikáciu, následne tam kúpi zľavové kupóny, ktoré potom použije u predajcov tak, že pri platení použije túto aplikáciu nabitú týmito kupónmi.)

Dňa 20. 6. 2023 parlament schválil návrh zákona č. 281/2023 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o všeobecnej bezpečnosti výrobkov“). Tento predpis predstavuje základný právny rámec bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov, keďže upravuje požiadavky na bezpečnosť výrobkov, povinnosti hospodárskych subjektov pri výrobe, dovoze, distribúcii a predaji výrobkov. Zákon ďalej upravuje postavenie orgánov verejnej správy, právomoci orgánov dohľadu pri výkone kontrol na trhu s výrobkami, ako aj sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona.

Dodávateľ vystavil preddavkovú faktúru, ktorú odberateľ uhradil. Vystavil doklad k prijatej platbe a odberateľ si odpočítal daň z pridanej hodnoty (DPH). Nasledujúci mesiac došlo k plneniu, kde bola odpočítaná len časť preddavku. Časť preddavku zostala otvorená, ku ktorej nedošlo k plneniu a ani nedôjde. Dodávateľ s odberateľom uzavrel dohodu o vrátení zostávajúcej časti preddavku, v ktorej sa obe strany dohodli, že postupujú podľa ustanovenia § 25 ods. 6 zákona o DPH a nebude sa upravovať základ dane a daň. Môže odberateľ toto vrátenie časti preddavku považovať za opravu základu dane podľa ustanovenia § 25 a uplatniť aj ustanovenie § 25 ods. 6 zákona o DPH?

Koncom júna 2023 Európsky súdny dvor (ďalej len „ESD“) rozhodol v prípade C-232/22 Cabot Plastics Belgium SA v. État belge, v ktorom sa zaoberal otázkou, či poskytovanie spracovateľských operácii pre výhradného zahraničného príjemcu týchto služieb právne nezávislým poskytovateľom služby zakladá prevádzkareň na účely DPH pre daného príjemcu služby v krajine poskytovateľa služby.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku C-232/22 „Cabot Plastics Belgium SA“ zaoberal interpretáciou konceptu prevádzkarne z hľadiska DPH v kontexte činností výhradného zmluvného výrobcu v rámci podnikovej skupiny.

Poukaz na účely uplatňovania pravidiel o DPH predstavuje nástroj, ktorý dáva držiteľovi právo na nákup tovaru alebo služby, prípadne na uplatnenie si zľavy z ceny pri ich nákupe. Na druhej strane sa vystaviteľ poukazu zaväzuje dodať predmetný tovar alebo službu, na ktorý sa poukaz vzťahuje, prípadne udeliť zľavu z predmetného plnenia.

Slovenská spoločnosť (platiteľ dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“) kúpi tovar (luxusnú loď) z USA. Loď sa priplaví do prístavu v Slovinsku, kde ju preclí slovinská spoločnosť (zástupca slovenskej spoločnosti). Následne sa použijú slovinské / európske ustanovenia zákona o DPH podobné tomu nášmu: „Podľa § 48 ods. 3 colný orgán nevymeria daň pri dovoze tovaru z tretieho štátu, ak bezprostredne po prepustení tovaru v tuzemsku do voľného obehu nasleduje intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu (preprava tovaru skončí v inom členskom štáte ako v tuzemsku), ktoré spĺňa podmienky oslobodenia od dane podľa ustanovenia § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH)“. Takže, slovinský orgán nevymeria DPH pri dovoze, ak sú splnené podmienky. Následne slovenská spoločnosť A predá tento tovar maďarskej spoločnosti B (platiteľovi dane z pridanej hodnoty v Maďarsku). Tovar (loď) však fyzicky nevstúpi na územie Slovenskej republiky ani Maďarska, fyzicky sa plaví priamo do Talianska. Riešením je, že Slovenská spoločnosť sa registruje v Taliansku pre DPH, slovinská spoločnosť oslobodí tovar v rámci intrakomunitárnej dodávky (obdoba nášho ustanovenia § 43 zákona o DPH). Daňový zástupca (slovinská spoločnosť) podá za zastúpeného dovozcu (slovenská spoločnosť) daňové priznanie a súhrnný výkaz, v ktorých uvedie dodanie tovaru do Talianska. Slovenská spoločnosť nadobudne tovar v Taliansku, samozdaní tovar v Taliansku a podľa talianskych DPH zákonov vyfakturuje tovar maďarskej spoločnosti B. Maďarská spoločnosť rieši taliansku DPH prostredníctvom refundácie. Nie je prípustné, že slovenská spoločnosť sa neregistruje v Taliansku, napr., ak by sa registrovala len maďarská spoločnosť v Taliansku, lebo slovenskej spoločnosti vznikne nadobudnutie tovaru v Taliansku. Sú tieto uvedené úvahy správne? Ak tovar fyzicky nepríde na územie Slovenskej republiky alebo Maďarska, nemožno to riešiť inak?

Ministerstvo financií Slovenskej repubiky predložilo návrh novely, ktorá by mala meniť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.

V daňovej oblasti platí, že daňové subjekty si môžu zorganizovať svoje podnikanie tak, aby si znížili svoju daňovú povinnosť. Neexistuje žiadna povinnosť podnikať takým spôsobom, aby sa zvýšil daňový príjem štátu. Základnou zásadou je sloboda vybrať si čo najmenej zdaniteľný spôsob prevádzkovania podnikania, aby sa minimalizovali náklady. Takáto sloboda voľby však existuje len v rozsahu legálnych možností stanovených režimom DPH – tomu nezodpovedá zistenie podvodu na DPH.

Zdaniteľnou osobou na účely DPH je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti v zmysle predchádzajúcej vety.

Súdny dvor EÚ vydal v 1. polroku 2023 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH:

Slovenská spoločnosť A, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) v Slovenskej republike, sprostredkováva prácu pre zamestnancov na vykonávanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú spoločnosť B, ktorá je tiež platiteľom DPH v Slovenskej republike. Môže sa takéto sprostredkovanie práce považovať za dodanie služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť? Ak áno, znamená to, že spoločnosť A by fakturovala sprostredkovanie ľudí spoločnosti B bez slovenskej DPH?

Slovenská právnická osoba a platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) na Slovensku vykonala elektroinštalačné práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú spoločnosť, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty (nie je platiteľ ani v Slovenskej republike ani v Nemecku). Faktúra bola vystavená bez slovenskej DPH (aj bez prenesenia daňovej povinnosti), keďže nehnuteľnosť sa nenachádza v tuzemsku. Je takto zvolený postup správny?

Zdaniteľné obchody na účely dane z pridanej hodnoty sú vymedzené ako predmet dane v rámci § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Ide o také plnenia, ktoré podliehajú DPH podľa uvedeného zákona. Podrobne sú zdaniteľné obchody bližšie špecifikované v rámci § 8, § 8a, § 9, § 9a, § 11, § 11a a § 12 zákona o DPH. Slovenskou DPH sa zdaňujú všetky uvedené zdaniteľné obchody, ak miesto ich plnenia je na území Slovenskej republiky a samozrejme nie je možné na ne uplatniť oslobodenie od DPH.

Téma – daň z motorových vozidiel nie je iba témou pre kalendárny mesiac január, v ktorom sa „uzatvára“ predchádzajúce zdaňovacie obdobie – kalendárny rok, ale je aktuálnou témou aj počas plynutia zdaňovacieho obdobia, a to napr. v prípadoch, ak dôjde k skutočnostiam, ktoré ovplyvnia dĺžku zdaňovacieho obdobia (napr. ukončenie podnikania). Pripomenutie si jednotlivých ustanovení zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) v podobe otázok a odpovedí je preto nanajvýš užitočné.

Vo všeobecnosti predstavuje faktúra najčastejší doklad, ktorý svojim dokumentačným charakterom do určitej miery vypovedá o obchodných vzťahoch podnikateľov. Zjednodušene možno skonštatovať, že faktúrou sa v aplikačnej praxi nazýva doklad o dodaných tovaroch a službách. Okrem údajov o množstve a cene dodaných tovarov a služieb obsahuje faktúra aj mnohé ďalšie údaje (najčastejšie údaje o dodávateľovi a odberateľovi, o dátume dodania tovarov a služieb, o dátume vystavenia faktúry, o dátume splatnosti faktúry, poradové číslo faktúry, platobné údaje pre odberateľa a podobne).

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či poskytovanie zariadení na nabíjanie elektrických vozidiel, elektriny, technickej podpory a IT služieb predstavuje dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb – C‑282/22 Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej.

Členské štáty sú povinné zabezpečiť správne a jednoznačné uplatňovanie oslobodenia od dane, aby sa predišlo daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo jej zneužitiu.

Aký režim dane z pridanej hodnoty (DPH) má uplatniť osoba pri predaji havarovaného automobilu, ak vrak predá na Slovensku inému platiteľovi DPH alebo ho predá osobe s českým IČ DPH do Českej republiky?

Podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty sú ustanovené v rámci smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica 2006/112/ES“), pričom upravujú na jednej strane vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú usadené v inom členskom štáte (t. j. zahraničným osobám z iných členských štátov) a na druhej strane určujú postup platiteľa dane v tuzemsku, ktorý žiada o vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb nakúpených v inom členskom štáte alebo pri tovare, ktorý bol dovezený do iného členského štátu.