Miesto dodania tovaru a poskytnutia služby, miesto plnenia - strana 3

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na Slovensku, dodáva schodovú konštrukciu, ktorú následne montuje na nehnuteľnosť v Nemecku. Dodáva tovar s inštaláciou podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), a teda miesto dodania by malo byť tam, kde je tovar zmontovaný.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na Slovensku vykoná betonárske práce na nehnuteľnosti v Nemecku. Dodáva teda služby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Daň je teda splatná tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Tieto služby fakturuje inej slovenskej s. r. o., ktorá je tiež platiteľom DPH na Slovensku. Ani jedna z firiem nie je platiteľom DPH v Nemecku. Má byť takáto faktúra vystavená bez slovenskej DPH a s poznámkou, že ide o služby podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH? Alebo má byť v takejto faktúre uvedená aj poznámka "prenesenie daňovej povinnosti"? Je v kompetencii slovenského daňového úradu riešiť, či takáto DPH bola v Nemecku odvedená, respektíve, či sa tam jeden zo subjektov pri takomto obchode registroval za platiteľa DPH?

Slovenská firma - platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") chce na základe zmluvy fakturovať klasické poradenské služby maďarskej firme - presnejšie ide o maďarskú organizačnú zložku (pobočku) tureckej firmy, ktorá má podľa VIES platné HU IČ DPH. Otázkou je, či môže slovenská firma fakturovať podľa § 15 zákona o DPH s prenesením daňovej povinnosti na HU príjemcu? (Napr., na Slovensku by nebolo jedno, že zahraničná osoba je registrovaná podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH).

Slovenská firma - platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") si objednala nové motorové vozidlo (od platiteľa z iného členského štátu). Dodávateľ (Cyperská firma CY IČ DPH) vystavil riadnu faktúru dňa 20. decembra 2023. Vozidlo bolo prepravené fyzicky na Slovensko dňa 15. januára 2024. Daňová povinnosť podľa nášho názoru vzniká dňom vyhotovenia faktúry a faktúra mala byť zaradená do DPH priznania v mesiaci 12/2023, lebo do lehoty podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 12/2023 (do 25. januára 2024) bude vykonaná aj preprava tovaru z členského štátu do tuzemska. Sú tieto úvahy správne?

V kontexte s predmetnou problematikou je predovšetkým potrebné uviesť, že územnú pôsobnosť zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") ustanovuje tento právny predpis v rámci § 2 ods. 2 a ods. 3.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či vyradenie tovaru vedie k povinnosti upraviť odpočítanie DPH na vstupe - C-127/22 Balgarska telekomunikatsionna kompania.

V posledných rokoch vzbudil v členských štátoch Európskej únie pozornosť prípad luxemburskej daňovej správy, ktorý vzniesol otázky, či výkon činností osoby v postavení člena predstavenstva akciovej spoločnosti podlieha dani z pridanej hodnoty (DPH).

Správne vymedzenie základu pre výpočet DPH je dôležité pre správne vyčíslenie sumy samotnej dane. Problematickým môže byť zložité, komplexné plnenie, pozostávajúce s viacerých rôznych činností, resp. prvkov. V týchto prípadoch je potrebné stanoviť, či ide o viac rôznych samostatných zdaniteľných plnení (dodaní tovarov a služieb), alebo ide o súvisiace plnenia (činnosti), v rámci ktorých existuje plnenie vedľajšie a hlavné, pričom výsledkom je len jedno zdaniteľné plnenie.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku C-532/22 vo veci SC Westside Unicat SRL zaoberal miestom dodania služieb poskytovaných štúdiom nahrávajúcim video chaty prevádzkovateľovi platformy internetového vysielania. Ide o služby spočívajúce vo vytváraní digitálneho obsahu vo forme interaktívnych erotických videohovorov, ktoré takéto štúdio filmuje s cieľom dať ich k dispozícii tomuto prevádzkovateľovi, aby ich šíril na uvedenej platforme.

Podľa zákona č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o dani z motorových vozidiel") predmetom dane je vozidlo zákonom vymedzenej kategórie vozidiel, ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť v zdaňovacom období. Povinnosťou daňovníkov je podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel a zaplatenie dane. Spôsob, akým splniť túto povinnosť, je najlepšie ilustrovať na príklade.

Vychádzajúc z ustanovenia § 64a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") platí, že na miesto dodania služby, vznik daňovej povinnosti, základ dane, opravu základu dane, prepočet cudzej meny na eurá, odpočítanie dane, pomerné odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane, obsah faktúry, zdaňovacie obdobie, splatnosť dane a postup pri úprave odpočítanej dane sa vzťahujú § 15, § 19, § 22, § 25, § 26, § 49, § 50, § 53, § 55, § 74, § 77, § 78 a príloha č. 1 zákona o DPH, ak ustanovenia § 65 až § 68d spomínaného zákona o uplatňovaní osobitných úprav neustanovujú inak. A práve v rámci ustanovenia § 68d zákona o DPH je obsiahnutá osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (ďalej len "osobitná úprava").

V tlačive daňového priznania dane z pridanej hodnoty (DPHv21_1) sú riadky na vyplnenie 05 a 06. Ide o riadky z nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa ustanovenia § 11 a § 11a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") so zníženou sadzbou dane. Kedy a v akých prípadoch sa tieto riadky vypĺňajú podľa citovaného zákona?

Právo na odpočítanie DPH je podmienené použitím prijatého zdaniteľného obchodu (tovaru alebo služby) na podnikanie platiteľa. V prípadoch, keď z určitých dôvodov dochádza napríklad k likvidácii tovaru, resp. dôjde k zmareniu investície, alebo k upusteniu od plánovanej činnosti, nie je naplnená podmienka použitia prijatého plnenia na podnikanie platiteľa. V príspevku uvádzame závery vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej Únie, z ktorých vyplýva, aký vplyv môžu mať majú uvedené situácie na už uplatnené odpočítanie DPH.

Slovenská spoločnosť, ktorá nie je platiteľ dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") je na Slovensku registrovaná len podľa ustanovenia § 7a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") dodáva služby zahraničným subjektom so sídlom v Českej republike. Niektoré zahraničné subjekty pochádzajúce Českej republiky za účelom fakturácie služieb poskytujú v rámci fakturačných údajov len číslo IČO. To znamená, že zahraničný subjekt pravdepodobne nemá k dispozícii alebo nevie poskytnúť číslo IČDPH (alebo tzv. VAT number). Preto slovenská spoločnosť (registrovaná podľa ustanovenia § 7a zákona o DPH) vystaví faktúru subjektu pochádzajúcemu z Českej republiky, na ktorej je uvedené len číslo IČO. Predpokladá sa, že slovenská spoločnosť si nie je vedomá daňových povinností zahraničných subjektov, preto vystavuje faktúry spĺňajúce podmienky určené slovenskými zákonmi. Je v súlade so zákonom, ak zahraničný subjekt z Európskej únie nevie poskytnúť číslo IČDPH (VAT number) a slovenský neplatiteľ DPH vystaví faktúru danému českému subjektu len s finálnou sumou (bez informácii o výpočtoch DPH)?

S účinnosťou od 1.1.2024 potešia daňovníkov (najmä fyzické osoby nepodnikateľov) nové úľavy, oslobodenia a zvýhodnené režimy či sadzby, týkajúce sa investícií, sporení a správy aktív rôzneho druhu. Zvýhodnený bude predaj či iné obchody s virtuálnymi menami, rovnako sa však zatraktívni aj držanie a následný predaj akcií (samostatných či v ETF fondoch a portfóliách obchodníkov s cennými papiermi) či dokonca predaj podielov v "eseročkách", zamestnaneckých akcií alebo akcií nezávislých kontraktorov.

DPH komisia zriadená podľa článku 398 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica DPH“) zverejnila dňa 22. septembra 2023 v rámci svojich usmernení aj usmernenie č. 1068 týkajúce sa dodávok paliva v rámci schém palivových kariet.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku C-461/21 „SC Cartrans Preda SRL“ zaoberal uplatňovaním oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) pri prepravných službách vzťahujúcich sa na dovážaný tovar.

Slovenská spoločnosť [platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)] nadobudne luxusné motorové vozidlo z Maďarska (maďarská firma je platiteľ dane z pridanej hodnoty v Maďarsku). Ide o nové vozidlo, ktoré bolo kúpené za účelom ďalšieho predaja v budúcnosti v nezmenenom stave. Takže z účtovného aj daňového hľadiska ide o zásoby (konkrétne o tovar), automobil sa účtuje podľa opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov na účte 132 – Tovar na sklade (nie do majetku firmy – účtová skupina 0 – Dlhodobý majetok). Vozidlo dostalo aj slovenské evidenčné číslo. Pri účtovaní na účet 132 nie je podstatné, že vozidlo dostalo slovenské evidenčné číslo. Podstatné je to, že bolo kúpené za účelom ďalšieho predaja v budúcnosti, resp., že sa nepoužíva a neprenajíma ďalej, stojí vlastne fyzicky v garáži na Slovensku. Otázkou je, či z hľadiska zákona o DPH môže uvedená slovenská spoločnosť skladovať toto vozidlo aj na území Maďarska (tovar je fyzicky prepravený do iného členského štátu bez zmeny vlastníctva tovaru) bez toho, aby toto premiestnenie vlastného tovaru uvádzala do daňového priznania (riadok 13 a 14 daňového priznania) a aj do súhrnného výkazu? Zákon o DPH v § 8 ods. 4 písm. a) až i) vylučuje z dodania tovaru za protihodnotu prípady premiestnenia tovaru z tuzemska do iného členského štátu, keď platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze, ale vo výnimkách nie je uvedené skladovanie, len napríklad opravy v písmene f).

Slovenská spoločnosť A, platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) na Slovensku sprostredkováva inej slovenskej spoločnosti B, ktorá je tiež platiteľom DPH v Slovenskej republike, zákazky elektroinštalačných a stavebných prác (nesprostredkováva ľudí ako pracovnú silu, ale iba priamo vybavuje zákazku) vykonávaných na nehnuteľnostiach v Nemecku. Považuje sa takéto sprostredkovanie zákazky za dodanie služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť podľa ustanovenia § 16 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), a teda sa bude fakturovať bez slovenskej DPH? Alebo ide o službu podľa ustanovenia § 15 zákona o DPH a slovenská spoločnosť A by mala k cene pripočítať slovenskú DPH?

Spoločnosť prevádzkuje e-shop. Denne odošle asi 200 balíkov s vystavenou faktúrou, ktorú posiela zákazníkovi e-mailom. Z tohto množstva sa niektoré balíky vrátia ako neprevzaté, neuhradené dobierkou. Na vrátenú faktúru vystavuje dobropis a uhrádza ho zápočtom s daňovým dokladom. Môže urobiť storno faktúry k neprevzatému balíku, prípadne vymazať ju z knihy faktúr, keďže daňové plnenie nevzniklo?