Majetok, odpisy, rezervy - strana 5

Slovenská právnická osoba a platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) na Slovensku vykonala elektroinštalačné práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú spoločnosť, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty (nie je platiteľ ani v Slovenskej republike ani v Nemecku). Faktúra bola vystavená bez slovenskej DPH (aj bez prenesenia daňovej povinnosti), keďže nehnuteľnosť sa nenachádza v tuzemsku. Je takto zvolený postup správny?

Článok interpretuje niektoré zložitejšie alebo menej zrozumiteľné okruhy otázok, ktoré súvisia s daňovými výdavkami právnických osôb.

Téma – daň z motorových vozidiel nie je iba témou pre kalendárny mesiac január, v ktorom sa „uzatvára“ predchádzajúce zdaňovacie obdobie – kalendárny rok, ale je aktuálnou témou aj počas plynutia zdaňovacieho obdobia, a to napr. v prípadoch, ak dôjde k skutočnostiam, ktoré ovplyvnia dĺžku zdaňovacieho obdobia (napr. ukončenie podnikania). Pripomenutie si jednotlivých ustanovení zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) v podobe otázok a odpovedí je preto nanajvýš užitočné.

Komanditná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Právna úprava komanditnej spoločnosti je upravená v § 93 až § 104 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) a rovnako sa na ňu vzťahujú všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach v § 56 až § 75j Obchodného zákonníka.

Cieľom článku je vysvetliť niektoré zložitejšie, či menej zrozumiteľné okruhy otázok, ktoré súvisia s daňovými výdavkami právnickej osoby.

Verejná obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Právna úprava verejnej obchodnej spoločnosti je upravená v § 76 až § 92 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) a rovnako sa na ňu vzťahujú všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach v § 56 až § 75j Obchodného zákonníka.

Samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) nakúpila zásoby v roku 2018, ktoré sú bez spotreby. Tieto zásoby predávala v roku 2018 až po súčasnosť. Časť v roku 2022 použila pre osobnú spotrebu. Ako má správne postupovať z hľadiska dane z príjmov pri takýchto zásobách, ktoré použila na osobnú spotrebu? Ide o ostatný príjem v obstarávacej cene zásoby? SZČO nie je platiteľom DPH.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či poskytovanie zariadení na nabíjanie elektrických vozidiel, elektriny, technickej podpory a IT služieb predstavuje dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb – C‑282/22 Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej.

Platiteľ DPH podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prenajíma nebytový priestor zdaniteľným osobám. V zmluve je uvedená mesačná suma nájomného samostatne (podľa dohody strán a podľa m2). Pri nájme sa platiteľ môže rozhodnúť, že nájom oslobodí podľa § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH alebo zdaní. Takže, toto je jasné. Samotný nájom pravdepodobne oslobodí. Spolu s nájomným bude nájomca uhrádzať mesačne aj preddavkové platby za služby poskytované s nájmom, zjednodušene energie. Každý mesiac nájomcovia budú platiť paušálnu sumu za energiu a raz ročne, na konci roka sa energia vyúčtuje na základe skutočnej spotreby (takto je to uvedené aj v zmluve). Tu sme sa stretli s rôznymi názormi. Otázkou je, že pri refakturácii týchto mesačných preddavkových platieb za energie vzniká prenajímateľovi daňová povinnosť 20 % každý mesiac (takže, ak oslobodí samotný nájom, tu pri energiách musí fakturovať mesačne s DPH, lebo to oslobodené nie je) a vykonanie vyúčtovania je potom považované za opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, alebo v tomto prípade nejde o presnú spotrebu energií a máme postupovať inak?

V prípade C‑282/22 – Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej, ku ktorému Európsky súdny dvor vydal rozhodnutie v apríli 2023, sa ESD zaoberal otázkou, či sa sprístupnenie nabíjačiek pre elektromobily bude z hľadiska dane z pridanej hodnoty považovať za dodanie tovaru alebo služby.

Aký režim dane z pridanej hodnoty (DPH) má uplatniť osoba pri predaji havarovaného automobilu, ak vrak predá na Slovensku inému platiteľovi DPH alebo ho predá osobe s českým IČ DPH do Českej republiky?

Slovenská spoločnosť s r. o. poskytuje služby, konkrétne práce vo výškach. Práce vykonáva priemyselný horolezca – priemyselný alpinista). Ide o rôzne práce vo výškach, napr. náter a oprava vysokých budov, orezávanie stromov či umývanie okien vo výške. Práce vo výškach sa týkajú všetkých činností na lešení, komínoch, plošinách či rôznych stavebných konštrukciách. Momentánne napríklad pracovníci opravujú vrtule veterných generátorov vo výške skleným vláknom. Tieto služby poskytujú pre českú spoločnosť na konštrukciách, ktoré sú umiestnené v Českej republike.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) v § 17 ods. 20 špecificky upravuje situáciu, keď nájomca so súhlasom prenajímateľa vynaložil výdavky na technické zhodnotenie nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve, ktoré neboli prenajímateľom uhradené, a z toho dôvodu u prenajímateľa príde k nepeňažnému príjmu a k povinnosti zvýšenia základu dane o hodnotu tohto nepeňažného príjmu.

Správny poplatok, v tomto prípade tzv. registračný poplatok, je jednorazová platba, ktorú je potrebné uhradiť za vykonanie úkonu, ktorým je prihlásenie držiteľa vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Suma správneho poplatku sa vypočítava podľa položky 65 v VI. časti sadzobníka správnych poplatkov s názvom „Doprava“, ktorý tvorí prílohu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v z. n. p. (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“).

Cieľom článku je všeobecne vymedziť orgán verejnej správy ako zdaniteľnú osobu podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), určiť základnú podmienku uplatnenia jeho práva na odpočítanie DPH a situáciu ilustrovať na príkladoch.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku Promo 54 SA (C-239/22) zaoberal uplatnením oslobodenia od dane y pridanej hodnoty (DPH) pri predaji staršej budovy, ktorá prešla podstatnou prestavbou, a to v prípade, keď členský štát nedefinoval pravidlá na uplatňovanie kritéria prvého obývania na prestavbu budov.

Slovenská spoločnosť, platiteľ dane z pridanej hodnoty nakupuje a predáva rôzny tovar iným firmám, vždy s DPH. Spoločnosť má prevziať niekoľko ojazdených automobilov od inej slovenskej spoločnosti, ktorá nie je platiteľ DPH. Môže tieto automobily ďalej predávať bez DPH, resp. podľa ustanovenia § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH)? V prípade, ak by išlo o kupujúceho – platiteľa DPH, predala by spoločnosť automobil s 20 % DPH z celej sumy a v prípade, ak by bol kupujúci neplatiteľ DPH, postupovala by spoločnosť podľa ustanovenia § 66 zákona o DPH?

Slovenský platiteľ DPH poskytuje službu pre štátnu príspevkovú organizáciu so sídlom v Českej republike. Uvedená organizácia má pridelené identifikačné číslo pre DPH v Českej republike, ale ako prehlásila, ich hlavná činnosť nie je podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) podnikaním a z tohto dôvodu nie je zdaniteľnou osobou. Prechádza daňová povinnosť na príjemcu služby v Českej republike aj keď je príspevkovou organizáciou? Ak áno, bol by takýto prístup v súlade so všeobecným pravidlom podľa § 15 a v súlade so špecifickým pravidlom podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, ak sa nehnuteľnosť nachádza v ČR?

V podnikateľskej praxi je bežným postupom, že k uskutočňovaniu podnikateľskej činnosti sú využívané nielen vlastné, ale aj prenajaté nehnuteľnosti. Sú využívané na obchodné, výrobné účely, na poskytovanie služieb, či na administratívne účely. Pokiaľ vlastník (prenajímateľ) prenajme svoje budovy, či nebytové priestory (ďalej len „nehnuteľnosť“) nájomcovi na výkon podnikateľskej činnosti, často sa stáva, že nájomca potrebuje uskutočniť na prenajatom majetku také úpravy, ktoré prispôsobia túto nehnuteľnosť na výkon jeho podnikania.

Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom účtovným jednotkám ukladá zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), alebo osobitné predpisy, podľa ktorých sú účtovné jednotky založené alebo zriadené, napr. neziskové organizácie.